login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Zabudnite na Jánošíka!

@ :: Poviedky ::     Oct 19 2019, 13:42 (UTC+0)

Miesto: Šaca, v súčasnosti mestská časť Košice-Šaca
Čas: koniec štyridsiatych a päťdesiate roky 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Vonku zatrúbil pastier. Konečne! Bál som sa, že ho nebudem počuť, lebo mama nechcela otvoriť okno, že je ešte stále chladno. V zime bola zima, teraz nastala jar, veď už som videl aj hrdličku s konárikom v zobáku, ale mame to povedať nemôžem. Dala by mi po hlave, že som akýsi premúdrený. Ale veď ak by bola ozaj zima, prečo by odložila moje gumáky a vytiahla tie staré baganče bez jednej päty? Pravda, kým bol sneh a mrzlo, chladilo ma aj v gumákoch. V čižmách by to vraj bolo iné, ale to ja neviem naisto, lebo rodičia mi čižmy nekúpili. Ani nové, ani staré, ani nijaké. Tak som až doteraz behal po vonku v gumákoch od Andera; to je môj starší brat. Jeho už tlačili, aj keď skrivil prsty na nohách. Mama mu ich vzala, nech čítať ďalej...
čitateľov: 107   

Turecký dar

@ :: Poviedky ::     Oct 14 2019, 02:55 (UTC+0)

Miesto: Medzev, okres Košice-okolie
Čas: tradovaný príbeh zasadený do 18. storočia
Autorka: Zuzana Kratyinová

       Bodaj to pes osral! Tak, presne tak by som najradšej zvolal na celý Medzev. Ale vedel som, že hoci by som si aj dušu vykričal, nik by ma nepočul. Od brehov Bodvy sa po celom mestečku rozliehal neúnavný rámus bucharov z hámrov a jediný človek, na ktorého som to túžil vyfľusnúť, sa mi práve otočil chrbtom a rýchlymi krokmi sa vzďaľoval.
       Tri roky! Tri dlhé roky sme s Johannom putovali krížom cez horné Uhorsko! On tovariš kováčskeho a ja kožušníckeho cechu. Čo sme sa putík nachodili, paničkám modré z neba nasľubovali a keď po slastnej noci uspokojené oddychovali v páperových perinách, či na slame, zdupkali sme kade ľahšie. Však, kto by chcel riskovať poriadnu nakladačku, či nebodaj vidly v zadku? Ej, či nám len bolo sveta žiť! Spolu sme prechádzali dediny, mestečká, mestá, obchádzali dielne. A podpisov v našich vandrovníckych knižkách pribúdalo práve tak, ako skúseností. V Brne bolo dobre, i v Olomouci, ale Praha, tá stovežatá krásavica, tá ma očarila na prvý pohľad. Hneď som vedel, že tam chcem ostať. Čo sa budem trepať späť do horného Uhorska, do tej chudoby, tvrdej roboty, keď tu sa vrecká aj náruče ochotnejšie otvárali, víno tieklo prúdom, život bol veselší, radosť nespútaná a potešenie čítať ďalej...
čitateľov: 253   

Prekliatie

@ :: Poviedky ::     Oct 06 2019, 11:23 (UTC+0)

Miesto: Richnava, okres Gelnica
Čas: začiatkom 20. storočia
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

       Vošla som do kuchyne, v ktorej už sedela Magda. Vrtela svojim kostnatým zadkom na lavici a nebyť toho, že mala na sebe svoje zvyčajné štyri sukne, možno by už bola lavica celkom doškriabaná. Kto to kedy videl ženu s takou riťou! Ale dobre, že prišla. Každý deň chodí. Aspoň sa mám komu vyrozprávať, lebo dakedy rozmýšľam, či ten môj muž, teda Zdeno, je ešte môj. Niežeby mal frajerku, ale jemu už ženy dajako netreba. Len na robotu. A možno ešte, keď potrebuje umyť nohy. Brucho mu narástlo, nezohne sa. Našťastie si nohy tak často neumýva. I tak sa musím priznať, že táto pomoc ma naozaj ponižuje. Ako sa len môže milý a usmievavý frajer po rokoch zmeniť na takéto hovädo? Ale späť k Magde... Kostnatý zadok sa zavrtel, čítať ďalej...
čitateľov: 384   

Po nás už nikdy viac potopa

@ :: Poviedky ::     Oct 01 2019, 04:18 (UTC+0)

Miesto: Zalužice, okres Michalovce
Čas: 1960
Autor: Juraj Korpa

       Ján pomaly prenášal ťažisko z nohy na nohu, udržiavajúc rovnováhu a slimačím tempom sa presúval pomedzi mláky. Nemohol by ísť rýchlejšie, ani keby tam neboli, pretože všadeprítomné lepkavé blato sa mu lepilo na čižmy a sťahovalo mu ich z nôh. Pri každom kroku si ich musel pridržiavať. Vzdychol.
       Naokolo sa mu ponúkal bezútešný pohľad. Sotva čo sa roztopil sneh a pôda trochu obschla, začalo poriadne pršať a polia zase podmokli. Už aj tak plný Laborec dostal ďalšiu porciu vody a vylial sa až po šínky, úzkokoľajku, ktorá vozila robotníkov z okolia až do Remetských Hámrov. Nádejne klíčiaca ozimina sa tak ocitla vo vode, kde sa pomaly udusila. Úroda bude opäť čítať ďalej...
čitateľov: 312   

Hačavská škola života

@ :: Poviedky ::     Sep 24 2019, 04:04 (UTC+0)

Miesto: Hačava, okres Košice-okolie
Čas: 1938 až 1947
Autor: Slavomír Szabó

       Otec to dobre vedel. Nepovedal mi to síce nikdy priamo, ba ani nenaznačil, ale teraz mi je nad slnko jasné, že bol presvedčený o zbytočnosti školy a strácaní najkrajších rokov detstva učením sa množstva vecí, ktoré nebudem v živote potrebovať. Rob tak, aby si nebanoval – to bola jeho jediná rada, ktorú mi dal, nech už som sa ho pýtal na čokoľvek. Vždy som si myslel, že to hovorí bez rozmyslu, ba že vlastne ani nepočúva, čo vravím, len rovno, akoby mávnutím ruky, povie svoju večne platnú múdrosť. Rob tak, aby si nebanoval... Ba teraz si už myslím, že aj pre neho samotného to bol počiatok i koniec všetkého, čo dokázalo ovplyvniť jeho konanie. Zákony? Kto by si ich všetky prečítal a rozumel im? A ak by tak urobil, ak by ich pochopil a vedel sa vyznať v tom nekonečnom bludisku paragrafov, nariadení a príkazov, mal by sa nimi riadiť, ak mu zdravý rozum vraví voľačo iné? Mali sme radšej čítať ďalej...
čitateľov: 627   

Moc včiel

@ :: Poviedky ::     Sep 15 2019, 03:16 (UTC+0)

Miesto: Kechnec, okres Košice-okolie
Čas: sedemdesiate roky 20. storočia
Autorka: Zuzana Kratyinová

       Bol som tam, kde som to mal najradšej - v záhrade pri mojich včelách. Nie je nič, čo by ma tešilo a upokojovalo viac ako pohľad na úle, vôkol ktorých sa to hemží životom drobných a najusilovnejších tvorov sveta. Opatrne som povytiahol rámiky s plastmi, aby som zistil, kedy by som mohol začať stáčať med. Už som sa naň tešil. Ten úplne prvý, čo vyrobia z nektáru jabloní a čerešní, chutí lahodne. Bol máj. Vôkol všetko rašilo, voňalo a bujnelo aj vďaka nedávnym dažďom a slnečným lúčom z posledného týždňa. Preteplili kraj a primäli kvety roztvoriť sa, čo všetok hmyz čítať ďalej...
čitateľov: 499   

Betlehemvár

@ :: Poviedky ::     Sep 06 2019, 03:33 (UTC+0)

Väčšina povestí o vzniku obce Zalužice sa odohráva na miestach, ktoré dnes pokrývajú vody Zemplínskej šíravy

Miesto: Zalužice, okres Michalovce
Čas: nevedno kedy, podľa povesti azda v stredoveku
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

       Priložil som zopár polienok na žeravú pahrebu a fúkol do pece. Nie silno, to ani nebolo potrebné. Plamienky oblízali drevo skôr, než som stihol odtiahnuť tvár. „Dofrasa,“ zašomral som si popod nos a rýchlo sa chytil za fúzy, či mi neobhoreli. Netreba sa ľakať. Všetko je presne tak, ako má byť. O chvíľku začne svitať a zlatisté slnko rozjasní krajinu. Mihotavá žiara ohňa vytvárala na stenách izby podivné obrazce, keď som si znova ľahol k Márii a hľadel jej zblízka čítať ďalej...
čitateľov: 574   

Medzi nebom a zemou

@ :: Poviedky ::     Aug 29 2019, 23:34 (UTC+0)

Miesto: Richnava, okres Gelnica
Čas: dvadsiate roky 20. storočia
Autor: Juraj Korpa

       „Len počkaj, Zajac!“ zahrozil päsťou Kocúr, ale len pod fúzy, tak, aby to Zajac nevidel a nepočul. Nechcel riskovať ešte jednu ranu. Alebo rovno nakladačku. Tak sa len chytro pozviechal z prachu cesty, v ktorom sedel naširoko rozkročený, pomasíroval si krk aj bradu, aby prestali brnieť, a nehlučne si ešte na rozlúčku odpľul za odchádzajúcim susedom, čo ho pred chvíľkou tak šikovne usadil.
       Veru, Mižo Kocúr mal už dávno vážne dôvody hnevať sa na Zajaca. A oddnes zas o jeden viac. Boli susedmi spod hradu, no čítať ďalej...
čitateľov: 552   

Starý dobrý recept

@ :: Poviedky ::     Aug 25 2019, 02:16 (UTC+0)

Miesto: Medzev, okres Košice-okolie
Čas: štyridsiate roky 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Všetko sa to začalo vtedy, keď si cigán Ďula nedal povedať a zjedol tú skysnutú polievku, ktorá chutila tak divne. Darmo mu žena hovorila, že ona nezvykne jedlo vyhadzovať, lebo to nerobia ani majetnejší ľudia, ale toto už nie je pre človeka. Ďula mal jednoducho hlad a hlad je zlý radca. Vlastne tej polievky až tak veľa nebolo, len trochu na dne hlineného hrnca. Nevedno kto a prečo položil hrniec na policu, kam sa dávajú len tie čisté. A keď ho našiel, rozhodol sa, že nebude čakať, kým žena uvarí obed, schmatol lyžicu a len tak studenú ju vychlípal skoro na šup. Ešte aj mykol plecom, však že nebola až taká zlá, možno trochu kyslejšia, ale veď on má rád i kyslé. Potom si sadol, no nie nadlho. Cítil, že sa čítať ďalej...
čitateľov: 1110   

V službe

@ :: Poviedky ::     Aug 11 2019, 13:33 (UTC+0)

Miesto: Šaca, v súčasnosti mestská časť Košice-Šaca
Čas: zima 1929 - 1944
Autorka: Zuzana Kratyinová

       „Veď sa pohni! Motáš sa ako malé decko. Kým prídeme k Ide, vystúpi slnko a potom už veľa nechytíme. Možno som ťa predsa len nemal brať,“ zvolal Pišta, môj starší brat, no nepočkal na mňa, ani nespomalil. Tak som radšej pobehol, nechcel som, aby ma nabudúce nechal doma. Veď nie som malé decko a rybačku si ujsť nenechám. Už mám šesť a na jeseň pôjdem do školy!

       Bola to zábava. Najprv sme sa hrabali v zemi a hľadali dážďovky, potom som sledoval brata, ako ich zvíjajúce nastrkáva na háčik, ako hádže čítať ďalej...
čitateľov: 811   


staršie články:

ešte staršie články...