login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Feb 18, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(248)

vložiť obrázok do galérie

Miháľove tajomstvá

@ :: Poviedky ::     Jul 14 2019, 05:10 (UTC+0)

Miesto: Černochov, okres Trebišov
Čas: polovica tridsiatych rokov 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Miháľ kráčal pomaly, pomaličky, od strachu takmer ani nedýchal. Uprostred noci a v takej tme by sa bál isto i dospelý, nieto ešte desaťročný chlapec. Od Töltésa zadul vietor, ktovie prečo vanie vždy len od toho kopca a každý zvuk, všetko, malý škripot kamienkov či šuchnutie nohami sa odrážalo od stien černochovských chalúp. Ťažké mraky plávali po oblohe, občas zastreli, občas odkryli guľatý a chladný mesiac, takže sa po zemi preháňali tiene, čo Miháľa ešte viac znepokojovalo. Nechcel už nič iné, len dôjsť domov. Ďaleko to nebolo, len cez ulicu, ale nesmel ho nikto zbadať. Ako by vysvetlil, kde bol a prečo? Radšej prebehne okolo cintorína, potom poza záhrady a humná, prelezie plot, a tak príde. Nakoniec doma čítať ďalej...
čitateľov: 82   

Americký sen

@ :: Poviedky ::     Jul 07 2019, 13:51 (UTC+0)

Miesto: Richnava, okres Gelnica
Čas: päťdesiate roky 20. storočia
Autorka: Zuzana Kratyinová

       Čo sa jedna natrápi, kým sa dostane pod čepiec - prehnalo sa Elenke hlavou. Tenké štíhle prsty mala vborené do mäkkého cesta a s plnou vážnosťou svojich dvanástich rokov sa sústredila na prácu. Dom bol ponorený do ticha. Celá rodina, vrátane jej štyroch starších súrodencov, pracovala na poli či pri dobytku.
        „Lebo veď kontingenty treba plniť!“ hundral otec už od rána. „Keby nebolo tých, tak by sme celú prácu mali hotovú raz dva. Aj s prstom v zadku! A v horúcich dňoch by sme si mohli z tej nudy nohy v Hornáde máčať. Ale štát nemá nikdy dosť! Čo z nás, nedružstevníkov, chcú čítať ďalej...
čitateľov: 239   

Za svetlom

@ :: Poviedky ::     Jun 30 2019, 03:22 (UTC+0)

Miesto: Brzotín, okres Rožňava
Čas: päťdesiate roky 20. storočia
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

       „Takže večere sa ti zažiadalo, hej? A čo by to malo byť? Postačí pečená hus, alebo by si radšej poriadny kus šunky s bielym koláčom? A čo tak klobásky, pekné, hrubé, voňavé? Také, aké nám vždy viseli v udiarni, kým si nepodpísal ten šialený papier a komunisti nevbehli na naše polia ako chrobáky na hnojisko! A kdeže sú naše klobásky? Kdeže sú naše lány? A kde ostali muži, čo stáli za svojim slovom, pre pás zeme by cedili krv, kráčali po vlastnom držiac pluh a orajúc brázdu? Už tu nie sú? Aha! Jasné! Viac než poctivá robota je teraz funkcia - predseda, tajomník, osvetár či referent. Alebo na družstve, alebo na národnom výbore, alebo v strane. Tak? Hej, ani mi nemusíš nič hovoriť, prikyvovanie ti ide dobre pred súdruhmi, keď žobroníš o pečiatku na zakáľací list. Máš pečiatku? Nemáš! Nesmieme zabiť ani vlastné prasa, čítať ďalej...
čitateľov: 343   

Červení popi

@ :: Poviedky ::     Jun 23 2019, 11:46 (UTC+0)

Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie
Čas: päťdesiate roky 20. storočia a neurčitá historická doba
Autor: Juraj Korpa

       Sliepňavý mesiac sa znovu schoval za ďalší osamelý mrak. Bol síce spln, ale svetlo pohlcovali rýchle oblaky, ktoré v stále hustejších rojoch plávali zo západu, ako aj zvláštna vlhkosť vzduchu pri zemi, čo zafarbovala les do biela. Nebola to hmla, na to bola príliš riedka, ale rovnako ako hmla sa tíško plazila pomedzi stromy, vnárala sa do kríkov, opantávala čistinky a mrazila i pod hrubým odevom. Akoby hľadala teplé telo, teplú krv, od ktorej by sa sama zahriala. Všade, kde už prišla, zanechávala len chlad a pustotu. Víchor hnal iba oblaky vo výške, dole bolo nehybné bezvetrie, a tak bolo zvláštne, že sa tá čudná hmla hýbe – nikde sa neozval ani hlások, zakrochkanie či zavytie, dokonca ani prasknutie, ani šelest húštiny; akoby sa žiadna zver dnes v noci neodvažovala z brlohu. Bolo neskoré leto, ale takáto noc nepatrí k žiadnemu obdobiu – je len sama pre seba, a čo sa počas nej stane, už navždy zostane skryté...

***

       „Čo ma strašíš? Také povedačky si nechaj pre malé deti, na mňa to už nepôsobí,“ ozvala sa naoko smelo Jana, keď si uvedomila, že zabudla dýchať a nadýchla sa. Vinco sa iba uškrnul pod nos – jasné, nepôsobí. Veď počkaj, toto je len začiatok!
       „Presne takto to za Pažiťou pod lesom vyzeralo minule, keď som tam v noci bol, a presne takto to tam musí vyzerať aj dnes. Je zase taká divná noc a divný mesiac. Chceš sa presvedčiť? A overiť si, ako to bude pôsobiť?“
       Jana chvíľu rozmýšľala. Bolo jasné, že čítať ďalej...
čitateľov: 395   

Husí kráľ

@ :: Poviedky ::     Jun 16 2019, 14:21 (UTC+0)

Miesto: Košická Nová Ves, dnes: mestská časť Košice - Košická Nová Ves
Čas: pravdepodobne rok 1953
Autor: Slavomír Szabó

       „Pozri sa Eržička, ako to dobre vyzerá! Pás je pevný, zošila som štyri vrstvy látky, aby vydržal. No, daj si dolu sukňu moja, nech ti to zapnem a vyskúšam, či ti dobre sedí,“ matka hľadela na dcéru spoza šijacieho stroja a v rukách držala čosi, čo ani náznakom nepripomínalo žiaden kus odevu. A ak, tak nanajvýš nezmyselne široký opasok, čo sa ovinie okolo drieku, takže nebude možné ani dýchať. Dlhý kus bieleho plátna zosilneného hustým prešívaním bol predierkovaný po celej dĺžke a do každej dierky matka strčila kus špagátu, ktorý zviazala do očiek. Na tie ešte zavesila kovové háky. Možno, ak by ste niečo také videli, pripomínalo by to skôr prapodivný mučiaci nástroj. Ale skutočný zmysel bol iný.
       „No, ukáž sa čítať ďalej...
čitateľov: 761   

Kde sa dvaja bijú...

@ :: Poviedky ::     Jun 09 2019, 06:39 (UTC+0)

Miesto: Medzev, okres Košice-okolie
Čas: tradovaný príbeh zasadený do roku 1848
Autorka: Zuzana Kratyinová

       „No čo Eliáš, nevychladol ti oheň v hámri, keď ti zdupkal pomocník?“ rozľahol sa medzevskou krčmou zvučný a zádrapčivý hlas majstra Adolfa.
       Eliášovi na okamih vo vzduchu zmeravela pravačka s krčiažkom, čelo sa zmraštilo, no napokon nepovedal nič, len si dožičil ďalší dúšok silného piva. Rozvážnym pohybom zotrel penu z úst a sklonil hlavu k dubovému stolu, akoby na jeho starom popraskanom dreve hľadal odpoveď.
       „To je už piaty toho roku, ak dobre čítať ďalej...
čitateľov: 488   

Spravodlivosť je viac než zákon

@ :: Poviedky ::     Jun 02 2019, 02:28 (UTC+0)

Miesto: Richnava, okres Gelnica
Čas: 1919 až 1923
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

       „Hovorím ti, všetci tí Maďari a maďaróni, čo sa rozdrapovali a ani nám nevedeli prísť na meno, tak tým je koniec. Darmo si tu ponechávali správcov majetkov. Zem v novej krajine musí patriť jej ľuďom. Príde pozemková reforma, po ktorej zmizne všetka chudoba. Svet bude konečne taký, aký má byť. Spravodlivý.“
       „Len aby sa to všetko ešte dáko nezvrtlo. Zatiaľ veľmi nevyskakuj. Možno ešte budeš rád, keď ti budú hovoriť zase László, vieš Lacko?“
       Stál som pri okne v kuchyni a neveriacky hľadel na Boženu, moju ženu. Vari nič nepochopila? Je predsa po vojne. Maďarskí vojaci, maďarskí baróni, maďarskí zemania, ba aj malé maďarčatá si už pred mesiacmi povyhadzovali na vozy svoje truhlice a utekali na juh, za novú hranicu. Zem, domy a neraz i celé stáda tu ostali. Spomínam si, že keď čítať ďalej...
čitateľov: 614   

Vysánkovaní

@ :: Poviedky ::     May 27 2019, 03:27 (UTC+0)

Miesto: Brzotín, okres Rožňava
Čas: zima 1944 - 1945
Autor: Juraj Korpa

       „Kašlem na vás, chlapci, a idem domov!“ zatiahol fistulkou už naozaj z miery vyvedený Ondro a silným trhnutím vyslobodil sánky z nepriateľských rúk. Alebo priateľských? Ťažko povedať.
       „Ale no tak, Ondro, ešte je skoro,“ zaprotestoval vlažne Miki. A prekvapený Albert len tak naverímboha dodal: „Veď sa im nič také nestalo. Dá sa na nich jazdiť.“
       „Polámali ste ich, vy dvaja... dvaja gazemberi! Trikrát som vám vravel, že pozor na kamene, držte sa vpravo, a vy nie, vy naschvál rovno do nich! Už nikdy vám ich nepožičiam, a už nikdy sa s vami nebudem hrať!“ rozčúlene zakričal Ondro, utrel si slzy i sople do rukáva a odhodlane odkráčal mokrým snehom. Zánovné sánky za ním na špagáte vzdorne čítať ďalej...
čitateľov: 452   

Najdúch

@ :: Poviedky ::     May 19 2019, 03:50 (UTC+0)

Miesto: Kluknava, okres Gelnica
Čas: dvadsiate roky 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Hlasitý škripot bŕzd ma ostro bodol do uší a zarezal sa až kamsi hlboko do hlavy. Keď vlak zastavil, všetkými cestujúcimi to poriadne heglo. Lokomotíva chrlila sadze i dym natoľko, až zakrývali výhľad. Stlačil som kľučku na dverách vagóna a pomaly schádzal po schodíkoch. Ťažil ma veľký lodný kufor. Omnoho väčší, než keď som kedysi odtiaľto odchádzal. Odrazu som stál na stanici pri svojej dedine. Sedem dlhých rokov v Amerike! A teraz doma! Koľkokrát som si predstavoval túto chvíľu?! Železničiar pri trati ledabolo zasalutoval, zapískal a zdvihol placačku so zeleným štítom. Zapískala aj mašina a železné kolesá sa s ťažkým vrzgotom začali otáčať po koľajniciach. Ešte kúsok, vlak odíde a odkryje mi pohľad na známe údolie s Hornádom, domy so slamenými, šindľovými i škridlovými strechami a dymiace komíny. A tam niekde, v jednom čítať ďalej...
čitateľov: 1101   

Po zlej trojici všetko dobré

@ :: Poviedky ::     May 12 2019, 14:31 (UTC+0)

Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie
Čas: začiatok päťdesiatych rokov 20. storočia
Autorka: Zuzana Kratyinová

       Nemohla som sa dočkať chvíle, keď sa pozriem do zrkadla. Nohami obutými v nových topánkach som netrpezlivo podupkávala po dlážke, rukami žmolila cíp blúzky a hrýzla si pery, v márnom úsilí ostať pokojná. Anča a Zuza, moje kamarátky, donekonečna uhládzali môj slávnostný kroj, narovnávali faldy na skladanej sukni, napravovali naberané rukávy, aby správne stáli, upravovali účes, nasadzovali veniec a slimačím tempom mi nastrkali spony do vlasov, dlho - predlho, až som mala pocit, že sa rozprávajú s každým jedným vlasom. Konečne odstúpili a skúmavo si ma obzerali. Mala som pocit, že vybuchnem.
       „No?!“ pýtala som sa, až som sa chvela.
       „Nooo,“ cmukla Anča, Zuza zaklonila hlavu, no obe čítať ďalej...
čitateľov: 551   


staršie články:

ešte staršie články...