login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Apr 04, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(234)

vložiť obrázok do galérie

Miesto pre Annu

@ :: Poviedky ::     Apr 23 2018, 05:20 (UTC+0)

Kaštieľ v Kluknave

Miesto: Kluknava, okres Gelnica
Čas: pravdepodobne rok 1632
Autor: Silvia Bolčová

       „Vznešená grófka, môžem vám ponúknuť tieto úžasné koláčiky? To nie je spišské kysnuté cesto. Upiekol ich môj cukrár podľa tajného talianskeho receptu, ktorý získal priamo vo Florencii! Sú také jemné, že ani hrýzť netreba. To si len tak vložíte kúsok na váš vznešený jazýček, privriete ústočká a počkáte, až sa samé rozplynú. Sú sladučké, čo isto dokážu oceniť len ľudia s citom pre lahodné chute. Z hĺbky duše cítim, že takú dobrotu si zamilujete, pretože, a to by som rád zdôraznil, vaša povesť vás predchádza a každý vie, že ste ženou vycibreného vkusu.“
       Bože, tie frázy si musel ten hlupák nacvičovať dobrý týždeň! Možno si prizval na pomoc aj pisárov, kronikárov, majstrov slova, alebo po nociach rozmýšľal, ako usporiadať vety, po ktorých každá prostoduchá žena urobí hlboký predklon, až jej vidieť vyduté prsia stiahnuté korzetom. Potom otvorí ústa a nechá si do nich z pestovaných rúk navoňaného šľachtica vložiť kúsok koláčika, privrie viečka a vylúdi tajomný úsmev, až sa tomu chlapíkovi navalí krv do nohavíc. Ešteže tu máme tie lesy! A migrénu! čítať ďalej...
čitateľov: 74   

Poltoliar šťastia

@ :: Poviedky ::     Apr 16 2018, 08:55 (UTC+0)

Vyšný Medzev v súčasnosti

Miesto: Vyšný Medzev, okres Košice-okolie
Čas: dej povesti sa odohráva v bližšie neurčenom čase
Autor: Slavomír Szabó

       Bol som zúrivý. Najradšej by som zaboril prsty do hrude, hlboko, až kdesi k srdcu a vyrval si ho z tela, len aby to všetko skončilo. Všetko. Kráčal som rýchlo, udychčaný a spotený, akoby som sa chcel naschvál čo najviac vysiliť a takto zabudnúť na skutočnosť, ktorá bola ako zlý sen. Ba horšia, lebo zo sna človek precitne a naraz zistí, že všetko je úplne inak. Lenže ja som sa nemal z čoho prebudiť, toto bol môj ozajstný život, ak to vôbec životom možno nazvať. Zúrivosť bol vlastne iba dôsledok toho najhoršieho pocitu, aký sa môže človeka zmocniť. Pocitu bezmocnosti. Osud sa riadi zvláštnymi pravidlami. Mohol som sa usilovať, koľko som len chcel. Byť poctivý a pracovitý, ale to nestačilo. Osud potrebuje aj čítať ďalej...
čitateľov: 254   

Veľké tajomstvo

@ :: Poviedky ::     Apr 09 2018, 08:11 (UTC+0)

Miesto: Byster, dnes Sady na Torysou - časť Byster, okres Košice-okolie
Čas: máj 1944
Autor: Zuzana Kratyinová

       Katika sa zahľadela na páperové hlavičky púpav, čo vykúkali spomedzi vysokej trávy popri ceste a zachmúrila sa. Tieto kvietky sa jej už nepáčili, hlavne nie po tom, čo jej ich nafúkal krpatý Ďula rovno do tváre. Netušila, prečo sú chlapci takí protivní a zlí! Nevedia posedieť, vrieskajú, škľabia sa ako opice a ich najväčšou zábavou je robiť dievčatám zle. A krpatý Ďula je z nich najhorší, hoci má už deväť a mal by mať rozum.
       Taký hnusný trubiroh, ako stále čítať ďalej...
čitateľov: 322   

Odpustová tancovačka

@ :: Poviedky ::     Apr 02 2018, 19:01 (UTC+0)

Kostol sv. Kataríny vo Vyšnej Šebastovej

Miesto: Vyšná Šebastová, okres Prešov
Čas: pravdepodobne 1943
Autor: Slavomír Szabó

       Ráno som vstal ešte pred svitaním. Teda nevstal, ale zobudil som sa, ležal, pozeral do tmy a premýšľal. Obloha za oknom zatiaľ nevybledla, posledné hviezdy sliepňavo žmúrili na Vyšný Šebeš a v mojej hlave vírili obavy i radosť z dnešného dňa. Ani vy by ste na mojom mieste dlhšie nespali. Ani nikto iný. Pripraviť odpustovú tancovačku nie je len tak. Už dlho som o tom premýšľal, aj minulý rok som to chcel skúsiť, ale bál som sa, že to nezvládnem. Tak som to vzdal a vlani mal tanečnú zábavu na starosti štrbavý Fero. A že práve on! Nesiaha mi ani po päty, ani r nevie povedať, hovorí si Fevo a sotva dokončil školu! Hneď potom som čítať ďalej...
čitateľov: 465   

Láska zo zákopov

@ :: Poviedky ::     Mar 26 2018, 04:12 (UTC+0)

Zvonica sv. Floriána v Kluknave

Miesto: Kluknava, okres Gelnica
Čas: 1944 až 1945
Autor: Zuzana Kratyinová

       „Martuška, nože sa zakrúť!“ volala na ňu Jolana, jej nerozlučná priateľka a smiala sa. Pokosená tráva ju šteklila pod bosými nohami, slnečné lúče hladili mladé telo. Rozpažila ruky a dvihla tvár k jasnej oblohe. Rozjarená myseľ, voľná a nespútaná ako vtáča, i nekonečný priestor nad hlavou sa rozkrútili spolu s ňou. Duša jasala v radostnom vytržení. Nádhera. Nič nemôže byť krajšie ako táto voľnosť, leto a hry. Krútila sa, až sa nebeská klenba so slnkom stočili do belasožltej špirály. Lúče ju oslepovali, dych sa krátil, vyjašené srdce šlo vyskočiť z hrude. Zavrela oči a padla do trávy, vychutnávajúc si ten slastný a šialený kolotoč.
       Náhle sa všetko zmenilo. I keď by to nikto nečakal, čítať ďalej...
čitateľov: 487   

Tanec na celý život

@ :: Poviedky ::     Mar 19 2018, 07:04 (UTC+0)

Miesto: Gánovce, okres Poprad
Čas: štyridsiate roky 20. storočia
Autori: Silvia Bolčová, Slavomír Szabó

       Ledva som stačila schovať čerstvo vyžehlenú sukňu do zadnej izby. Ešte šťastie, že som cez kuchynské okno zbadala, ako k nám kráča Kata. Dúfala som, že sa sukňa nedokrkve, ale nemohla som ju nechať len tak na očiach. Kata by si ju isto všimla a čo ju poznám, začala by vyzvedať, načo ju žehlím, kam v nej chcem ísť, prečo a s kým. Vždy mala naporúdzi stovky otázok. Hlavne vtedy, keď sa človeku nechcelo nič vysvetľovať. Niežeby som Katu nemala rada. To naozaj nie. Je to moja kamarátka. Vlastne nie len taká obyčajná. Je to moja najlepšia kamarátka, ale v šestnástich rokoch má už dievča nárok na tajnosti. Tak veľmi tajné, že sa o ne nemôže podeliť s nikým. Aspoň nie ihneď. Teraz, ak by mala Kata chuť zasadnúť na dlhšie, musím sa jej zbaviť. Nenápadne a, samozrejme, bez toho, aby som prezradila to, čo nesmie vedieť. Nikto to nesmie vedieť. Zatiaľ...
        čítať ďalej...
čitateľov: 521   

Trupáreň

@ :: Poviedky ::     Mar 08 2018, 08:37 (UTC+0)

Miesto: Trstené pri Hornáde, okres Košice-okolie
Čas: začiatok 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Bola jar, teplá a slnečná, plná kvitnúcich čerešní s rojmi bzučiacich včiel. Mláky na cestách už úplne vyschli, ba začalo sa aj prášiť. Stáda opustili maštale, vymenili suché seno za zelenú pastvu a vtáky v hniezdach kŕmili mláďatá. Jar bola vždy symbolom zrodenia, prebúdzajúceho sa života. Ale nie pre Miňa. Ten, celý zúfalý, práve bežal ulicami pomedzi nízke domy so slamenými strechami. Starými bagančami zakopol o kameň a potom sa hneď zvrtol, takmer padnúc na chatrný plot z tenkých palíc, aby vbehol k švagrovi Peštovi do dvora. Napriek nedeľnému ránu jeho oči nevyžarovali pokoj, ako sa na tento deň patrí. Práve naopak. Priam šialene sa leskli a sálal z nich strach. Zastal až pred dverami do domu, siahol po kľučke, ale nestlačil. Všimol si, že pod holubníkom pred šopou stojí Pešta a pri ňom akýsi žobrák, potulný džad.
       „Vieš, kedy si dá gazda na obed slepačiu polievku?“ hľadel Pešta na džada trochu zvrchu.
       „Keď zabije sliepku?“ zaškeril sa džad v starom zimnom kabáte, čo azda pamätal Máriu Teréziu.
       „Keď si dá gazda na obec slepačiu polievku, znamená to, že čítať ďalej...
čitateľov: 1061   

Láska z trucu?

@ :: Poviedky ::     Feb 28 2018, 08:01 (UTC+0)

Miesto: Ždaňa, okres Košice-okolie
Čas: päťdesiate roky 20. storočia
Autorka: Zuzana Kratyinová

       Jolana zdvihla hlavu práve keď oproti prichádzal jej bývalý učiteľ a mala čo robiť, aby udržala pery pevne zovreté a nohy na zemi. Sklonila pohľad a úctivo sa pozdravila. Zo školy vyšla len pred dvoma rokmi, no jej sa zdalo, akoby odvtedy prešli celé veky. No len čo jej bol za chrbtom, opäť sa jej ústa roztiahli do širokého úsmevu a nohy sa roztancovali po prašnej ceste. Srdce jej od radosti skákalo ako kozľa na zelenej tráve a mala čo robiť, aby od samej radosti nevykríkla, aká je šťastná, prešťastná. Z vrecka na spodnej sukni sa pri každom kroku šíril jemný šuchot schovaného listu a ten pocit ju hrial na tele a hladil na duši. Keby sa nehanbila, aj tu na ulici by vyvrátila sukne, vytiahla ho, aby sa znova presvedčila čítať ďalej...
čitateľov: 645   

Osvietení?

@ :: Poviedky ::     Feb 21 2018, 06:53 (UTC+0)

Miesto: Gánovce, okres Poprad
Čas: štyridsiate roky 20. storočia
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

       „Divadlo je ozaj niečo! Teda, ja keď hrám, je to, akoby to bolo naozaj. Ak mám byť na javisku princezná, cítim sa ako princezná a všetci naokolo sú moji poddaní. Musia sa mi klaňať! Musia na mňa pozerať s obdivom a tešiť sa, ak im venujem svoj pohľad,“ nadchýnala som sa, keď skončila divadelná skúška a my sme vyšli pred školu na ulicu. Bol večer, a to už dosť dlho, lebo v zime sa stmieva skoro. Sneh sa naokolo belel a z oblohy žiarili hviezdy ako lampáše anjelov.
       Milena zvraštila obočie.
       „Zuza, to akože keď hráš princeznú, tak si myslíš, že si viac ako my? Že rybárovu dcéru nemôžu mať ľudia rovnako radi ako teba?“
       Pozrela som na ňu zhora. čítať ďalej...
čitateľov: 739   

Čerešňový sad

@ :: Poviedky ::     Jan 29 2018, 08:26 (UTC+0)

Miesto: Zdoba, dnes Sady nad Torsysou - časť Zdoba, okres Košice-okolie
Čas: od konca štyridsiatych rokov 20. storočia
Autor: Juraj Korpa

       Ech, sady! Sady, sady, sady! Keď sa človek vyberie zo Zdoby, narazí na ne a bude sa dívať, či je vôbec možné starať sa o toľko stromov pohromade. Jasné, že sú čerešňové, ale, pravda, nie je čerešňa ako čerešňa. Ak ste odborník, nájdete tu medzi nimi sedem odrôd – od najmenších čiernych ptačačiek po najväčšie srdcovky, od diétnych pongorov po najsladšie haľagy, červené, ružové, biele či čierne, aké len ráčite. Kdekto tu má kus svojho sadu, a kto nemá, tak sa hrdí aspoň niekoľkými stromami v záhrade za domom. No tí najbohatší, najzámožnejší, vlastnia aj celé lány, na ktoré sú patrične hrdí. Veď za svoje bohatstvo vďačia v nemalej miere práve im. Tunajšie podnebie, dostatok slnka aj vlahy, závetrie a blízkosť bohatých Košíc vytvorili z miestnych dedín ovocinárske mocnosti a ak to v najbližších rokoch konečne zase pôjde tak, ako pred vojnou, budú miestni gazdovia zasa bohatnúť a obec prekvitať. A takto je to nielen v Zdobe. Ani susedný Byster nehodno opomenúť, lebo má rovnaké šťastie na pôdu i podnebie. Veru, keby sa obe obce raz, nedajbože, rozrástli a zlúčili do jednej, určite by sa tie sady dostali aj do spoločného názvu. Ale to sa, samozrejme, nikdy nestane, veď každý si chce gazdovať na svojom... Či nie?
       Takto nejako optimisticky by mohol premýšľať Tomáš Ovijaník, pretože čítať ďalej...
čitateľov: 1068   


staršie články:

ešte staršie články...