login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Nov 06, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(242)

vložiť obrázok do galérie

Sestry

@ :: Poviedky ::     Nov 18 2018, 13:24 (UTC+0)

Miesto: Kechnec, okres Košice-okolie
Čas: jar 1528
Autorka: Zuzana Kratyinová


       Nadišlo marcové ráno roku Pána 1528. Zima zatiaľ nechcela pustiť svoju vládu z rúk. Len vzduch bol o čosi menej mrazivý, na konároch vŕb sa kolísali prvé puky a vtáci sa snažili svojim spevom privolať otáľajúcu jar a s ňou príjemné životodarné teplo. Sedliaci sa už niekoľko dní pripravovali na práce na poliach, ostrili pluhy, motyky, deti sa tešili na hry na lúkach a v žiadnej chalupe nebolo nikoho, čo by túžobne nevyčkával slnečné dni. Len vojakom uhorského kráľa Jána Zápoľského, čo vo veľkých zástupoch, plne vyzbrojení, koňmo či pešo pochodovali Via magnou – dávnovekou, historickou cestou, bola celá jar aj s prípravami na orbu a siatie ukradnutá. Šli rýchlym vytrvalým čítať ďalej...
čitateľov: 44   

Príroda nám len klame

@ :: Poviedky ::     Nov 11 2018, 09:49 (UTC+0)

V kúpeľoch Štós

Miesto: Medzev a Kúpele Štós, okres Košice-okolie
Čas: koncom štyridsiatych rokov 20. storočia
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

       „Hovorím ti, niet nad pastiera koní! Si myslíš, že keď si furman, je ti lepšie ako mne?“ Zasmial som sa, či aspoň skrivil ústa do akéhosi úškrnu, ktorý mal dať najavo, že som veselý. Ale po pravde, cítil som sa inak.
       „Čo ti je, Hanes? Zdá sa ti, že s tebou hovorím zvrchu? Povedal som dačo zlé? Alebo o čo ti ide?“ Adolf vravel potichu, trochu pomaly, možno odmerane, ale veď to je jedno. Hoc by nahodil akýkoľvek hlas, líškal sa mi, či priamo klaňal, alebo predo mnou tancoval pre moje potešenie, nič by mi nezlepšilo náladu. No čo som mu mal povedať? Že niet horšej roboty, ako pásť kone a všetkým furmanom je isto lepšie ako mne? To nikdy!
       „A čo by mi bolo? Nič mi nie je. Si myslíš, že čítať ďalej...
čitateľov: 301   

Navždy nie svoji

@ :: Poviedky ::     Nov 04 2018, 09:37 (UTC+0)

Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov
Čas: päťdesiate až osemdesiate roky 20. storočia
Autor: Juraj Korpa

       Keď sa unavili tancom, šiel ju odprevadiť domov.
       Kráčali vedľa seba dlho mlčky. No nebolo to mlčanie, keď nie je čo povedať, skôr také, keď sú slová zbytočné – bolo im spolu príjemne, ako vždy. Kráčali pomaly v svetle pouličných lámp a nad hlavami im svietil mesiac.
       Keď ju nesmelo chytil za ruku, neuhla. Nechala si vziať svoju dlaň do jeho. Ale nestisla ju. Po chvíli spomalil a zastavil, postavil sa čelom k nej a pokúsil sa k nej pritisnúť. Veľmi jemne.
       „Nie, radšej nie, tu na nás zovšadiaľ vidno,“ povedala, upierajúc pohľad do zeme.
       „No a čo? Všetci predsa už dávno vedia, že sa mi páčiš, na tom nie je nič pohoršujúce. Niekedy mám pocit, že jediná, čo si to nevšíma, si ty... Ale prečo?“
       Cítil, že keby ju čítať ďalej...
čitateľov: 399   

Koža

@ :: Poviedky ::     Oct 28 2018, 14:41 (UTC+0)

Miesto: Trstené pri Hornáde, okres Košice-okolie
Čas: okolo roku 1933
Autor: Slavomír Szabó

       Gitka sa mi vždy páčila. Ešte aj v časoch, keď ma dievčatá vôbec nezaujímali a zdali sa dobré akurát na to, aby sme ich mohli ťahať za vrkoče. Vtedy sme sa na tom bavili, ony kričali, ale Gitku som takto netrápil. Ba rozčuľovalo ma, ak ju za vrkoč ťahali kamaráti, ale nepovedal som im to. Iba by ma vysmiali, že je moja frajerka. Isto, hádal by som sa s nimi o život, že je pre mňa menej ako vzduch a môže mi byť ukradnutá, ale nebola. Lenže to som ešte nedokázal priznať ani sám sebe. Iba som čítať ďalej...
čitateľov: 739   

Rakaťaš

@ :: Poviedky ::     Oct 22 2018, 01:53 (UTC+0)

Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie
Čas: povesť sa odohráva v bližšie neurčenom čase
Autori: Slavomír Szabó, Zuzana Kratyinová

       „Modlite sa, chlapci! Hlavne sa modlite! Príde súdny deň a archanjel Michal plamenným mečom porazí Satana. Zvrhne ho spútaného v reťaziach tam, kde ostane uväznený. A to vám hovorím, nielen že vy, ale aj ja sa toho dožijem!“
       Stará Kata sedela na rozheganej stoličke, podivne sa knísala zo strany na stranu, tak ako vždy, keď na ňu prišla jej chvíľka náboženského vytrženia. Oči sa jej podivne leskli, akoby nimi videla to, čo iní nie. Azda obrazy z konca sveta a výjavy bojov anjelov s démonmi.
       „Skôr ako prídete čítať ďalej...
čitateľov: 713   

Blázon, či hrdina?

@ :: Poviedky ::     Oct 15 2018, 03:10 (UTC+0)

Miesto: Valaliky - Bernátovce a Košťany, okres Košice-okolie
Čas: prelom tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia
Autorka: Silvia Bolčová

       Jar už klopala na okno a príroda sa pomaly prebúdzala k životu, no ešte stále bolo chladno. Ráno cestou do školy hrial Irinu teplý čaj z raňajok, no takto popoludní ju premkla triaška. Možno od zimy a možno z Katkinho rozprávania.
       „Akože o ničom nevieš? Vždy, každý rok sa počas prvej pôstnej nedele pred Veľkou nocou hádže Šmertka. Zo slamy urobia dievčatá hlavu i trup a poobliekajú ju do starých šiat. Každá donesie, čo má – daktorá obnosenú starú bluzu, iná kabat, alebo fartuch. Vždy sa stretneme v inej rodine. A potom, keď je Šmertka ušitá a vyparádená, nesieme ju hore na pastvisko až k jarku. Vpredu ide vždy tá dievka, v ktorej dome sa Šmertka robila a za ňou kráčame my, čo sme pomáhali. Nakoniec tie, čo sa len prizerali. A ani chlapci nemôžu čítať ďalej...
čitateľov: 471   

O veľkom kamarátstve

@ :: Poviedky ::     Oct 07 2018, 14:06 (UTC+0)

Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov
Čas: štyridsiate roky 20. storočia
Autor: Juraj Korpa

       Rozpoviem vám príbeh o veľkom priateľstve Fonza, Berta a Hajči, ktoré takmer stálo Berta život, keby sa včas nerozpadlo, a Haja skoro zomrela, keď vzniklo. Ale poďme pekne po poriadku...
       Fonzo sa vlastne volal Alfonz, ale takto to menej lámalo jazyk. Berto bol zase plným menom Albert, ale to znelo príliš nóbl, akosi cudzokrajne. A Hajči bola v skutočnosti Anna, zvaná Hana, maznavo Haja a zdrobnelo Hajča. Alebo Hajči, v oslovení. Nikto sa už nepamätá, kde sa tie prezývky vzali – či im prischli ako drobcom, keď ešte nevedeli všetky spoluhlásky a sami seba takto nazvali, alebo až neskôr, keď už tvorili bandu, a prezývky si vybrali na dôkaz frajeriny. Každopádne ich takmer nikto nikdy, okrem úradov, nevolal skutočnými menami, a nikto by možno ani nevedel, ako znejú ich oficiálne mená. Je dôležité ešte povedať, že Berto a Haja boli súrodenci, Berto o tri roky starší. Bývali ob dom od Fonza, keď sa aj s rodičmi prisťahovali do Vsi. Bol to začiatok decembra, presnejšie, na Mikuláša, keď sa – najprv dvaja – po prvýkrát stretli.
       Haja mala vtedy čerstvo tri roky a Berto, ako druhý najstarší chlapec, si zvykol na úlohu jej osobného pestúna. Rozumeli si, a on sa jej rád venoval. Aj ona ho mala najradšej zo súrodencov – rada bola v jeho blízkosti, rada sa zúčastňovala na jeho výpravách, rada počúvala jeho polo poučné – polo zábavné historky, a najradšej mala, keď ju zobral na koníka, pretože vtedy mu stačila a mala dobrý rozhľad. Aj v ten pamätný deň, keď sa ozvalo zaklopanie a akési chlapské hlasy spoza dverí, ju mal Berto práve na ramenách, keď išiel otvoriť, zvedavý, čo to môže byť za čudo. No a to sa jej takmer stalo osudné.
       Za dverami totiž boli koledníci, čo na Mikuláša chodili po domoch vinšovať a vyberať odmenu. Čosi bežné vo Vsi, ale úplne čítať ďalej...
čitateľov: 597   

Najťažšia skúška

@ :: Poviedky ::     Oct 01 2018, 02:07 (UTC+0)

Miesto: Hraň, okres Trebišov
Čas: koniec 19. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Čo je najťažšia skúška v živote človeka? Teda, ak neberieme do úvahy, že celý život je jedna veľká skúška, v ktorej nie každý obstojí. Isto, detské oči sú plné ideálov, keď chlapec v poplátaných nohaviciach či dievča v prešitej sukni po staršej sestre verí, že práve jemu či jej sa podarí stráviť každučký deň šťastne, v láske a porozumení. A ak nie každý, tak aspoň väčšinu, lebo všetko vždy nakoniec dopadne dobre. Je vari pre muža najťažšou skúškou vojenčina? Čas, keď sa učí strieľať, zabíjať a plniť nezmyselné rozkazy aj za cenu svojho života? A pre ženu? Je to materstvo, ktoré ju vo chvíľach zrodenia nového života mučí preukrutnými bolesťami, na konci ktorých zaznie plač malého a pre ňu najdrahšieho človiečika? Isto, každý môže mať vlastný názor, pre jedného je čítať ďalej...
čitateľov: 1175   

Šunkové bábätko

@ :: Poviedky ::     Sep 23 2018, 10:02 (UTC+0)

Kostol sv. Ladislava v Košickej Novej Vsi na historickej fotografii

Miesto: Košická Nová Ves, dnes: mestská časť Košice - Košická Nová Ves
Čas: päťdesiate roky 20. storočia
Autorka: Zuzana Kratyinová

       „Robota! Samá robota!“ zašomrala som namrzene, keď som si podvečer sadla do tieňa rozkvitnutej jablone. Námahou mi brneli plecia aj ruky od nosenia ťažkých vedier pomyjí pre prasce, hoci v duši ma už blažila myšlienka na útlu knižku, čo som si požičala v našej obecnej knižnici. O láske, ako inak. Len keď som sa zahĺbila do jej riadkov, dokázala som striasť zo seba pomyslenie na nikdy nekončiacu drinu a otupnú jednotvárnosť života. V knižkách bolo všetko iné ako v skutočnosti, akoby ani nie z tohto sveta. Žiadna práca, len láska, radosť, dobrodružstvo so vzrušujúcim a dobrým záverom. Moje predstavy boli nádherné, čisté a bez akejkoľvek tiaže. V knihách si hrdinovia v elegantných oblekoch a prekrásne hrdinky v hodvábnych šatách žili svoje zaujímavé životy, na dvoroch kvitli kvety a všetko voňalo ako rozkvitnutá záhrada v máji.
       Vzdychla som si. Aká by to bola paráda žiť v dedine, v ktorej niet štipľavého smradu a neustáleho kvikotu stoviek prasiat, na dvoroch by sa nehromadili kopy hnoja, kde by sa v chlievoch a domoch neblýskali dlhé nože a na zemi nezaschýnala krv. Iste, aj čítať ďalej...
čitateľov: 709   

Alžbetkina vojna

@ :: Poviedky ::     Sep 17 2018, 00:20 (UTC+0)

Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie
Čas: 1944 - 1945
Autor: Juraj Korpa

       „Betka, no kde si? Čo to tam robíš? Veď nemám čím miešať polievku!“
       Osemročné dievčatko pomaly vytiahlo varešku z úst, nesústredene, ako si ju tam pred chvíľou dalo, ju ešte naposledy oblizlo, ale namiesto toho, aby ju podalo mame pri sporáku, bezmyšlienkovite si ju zase strčilo späť. Svoju pozornosť totiž už od skorého rána v celej úplnosti venovalo dianiu v prednej izbe, na dvore, pred bránou a vôbec v okolí, kde sa to hemžilo novými, cudzími, šedými, hrmotnými a úplne nezrozumiteľnými ľuďmi, ktorí, ako už pochopilo, tu budú s nimi oddnes bývať. Boli to v poslednom roku už druhí takí čudní návštevníci, ale títo vyzerali po prvé iní a po druhé ešte čudnejší.
       Tí prví boli maďarskí vojaci. To už dnes čítať ďalej...
čitateľov: 663   


staršie články:

ešte staršie články...