login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jun 18, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(237)

vložiť obrázok do galérie

Pozitívny príklad

@ :: Poviedky ::     Jun 25 2018, 05:38 (UTC+0)

Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov
Čas: šesťdesiate roky 20. storočia
Autor: Juraj Korpa

       Príslušník Zboru národnej bezpečnosti zasalutoval, zvrtol sa na päte a oddupotal cez bránku až na ulicu. Sprevádzal som ho zachmúreným pohľadom. V skutočnosti som sa však nechmúril naňho, ale na svojho syna Michala, ktorý s potuteľným úsmevom drzo zazeral spod plavej štice na odchádzajúceho esenbáka a ani sa nesnažil predstierať nejaké zahanbenie alebo ľútosť. Takže z môjho syna vyrastá takýto bitang a živáň? Svrbela ma dlaň, ale namiesto toho, aby som mu bez rečí strihol dve-tri výchovné zauchá, prinútil som sa pedagogicky zamyslieť nad situáciou a riešiť ju nejako po novom, mierumilovne, komplexne, ako si to terajšia doba žiadala. Ako teda začať? Najlepšie vraj čítať ďalej...
čitateľov: 15   

Ja, posledná z púpavových víl

@ :: Poviedky ::     Jun 18 2018, 06:35 (UTC+0)

Miesto: Ježkovice, okres Vyškov, Česká republika
Čas: tridsiate a začiatok štyridsiatych rokov 13. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       „Púpavy sú tie najkrajšie kvety na svete! Sú ako malé slniečka rastúce z trávy. Žlté ako žiarivé slnko! Tiež ako šperky princezien, s ktorými opeknie každé dievča. Lebo ak na ne lepšie pozrieš, ak si ich otočíš proti slnku, zistíš, že sú nielen žlté, ale rovno zlatkavé, priam zlaté. A my sme tie najkrajšie dievčatá na svete! My sme víly!“
       Až som sa sama čudovala, ako zo mňa lezú všetky tie slová, akoby samé od seba. A možno to bolo tým, že nešli z úst, len nimi prechádzali, ale pramenili priamo zo srdca. My, teda Andělka, Boženka a ja, sme stáli za Ježkovicami na lúke a v rukách sme držali vence uvité z púpav. A ako som rozprávala a snažila som sa, aby to vyzeralo slávnostne, priam ceremoniálne, kládli sme jedna druhej tie venčeky na hlavy a navrávali si, že od tejto chvíle sme púpavové víly. Boli sme presvedčené, že nás v živote čaká len hromada hier a radosti. Mali sme každá tak osem rokov, bosé nohy, obnosené šaty samá záplata, nevinné oči a bezstarostné úsmevy. čítať ďalej...
čitateľov: 229   

Nové časy, staré časy

@ :: Poviedky ::     Jun 04 2018, 07:38 (UTC+0)

Miesto: Zdoba, dnes Sady na Torysou - časť Zdoba, okres Košice-okolie
Čas: 1954
Autor: Zuzana Kratyinová


       „Zuza, ja na trh nejdem!“ povedala som pevne, rozhodne, hoc som vopred vedela, že nakoniec asi ustúpim.
        „Ale len poď, Regina!“
        „Načo by sme tam šli?“
        „Len tak...“
        „Veď nemáme peniaze!“
        „Tak si len poobzeráme, čo predávajú.“
        „Mne nič netreba! Nebudem ani obzerať!“
        „Juj, či si len zaťatá... Veď autobus pôjde až o tri hodiny,“ Zuze nejako ťahalo jeden kútik úst bokom, čo bolo pre mňa jasné znamenie, že ak nebude po jej, čakajú ma už len chvíle jej neznesiteľného frflania.
        „Budeš tu mlieť, kým čítať ďalej...
čitateľov: 412   

Stojanova osada

@ :: Poviedky ::     May 28 2018, 05:59 (UTC+0)

Miesto: Gánovce, okres Poprad
Čas: 9. až 13. storočie
Autor: Slavomír Szabó

       Obraz prvý: Slovania


       „Aj k vám už čoskoro prídu šíritelia novej viery. Priamo od tých dvoch byzantských vyslancov, čo ich pozval Rastislav. Veď vieš, ak nechceme padnúť do poroby Frankov, ostáva len spojenectvo s Byzanciou,“ Horan hovoril pomaly, vážne, sledujúc každý záchvev na Stojanovej tvári. Obaja muži sedeli na drevenej lavici pri osade plnej zemníc, tých domov spolovice vsadených do zeme a spolovice trčiacich von, aké obývali oddávna. Od osady sa tiahla dlhá lúka, na ktorej sa páslo stádo kráv a nejaké kozy, odkiaľsi znel brechot psa a vysoko v povetrí krúžil pár sokolov. Horan hovoril úmyselne opatrne, slovo po slove, pretože ho už varovali pred čítať ďalej...
čitateľov: 502   

Krst

@ :: Poviedky ::     May 21 2018, 06:23 (UTC+0)

Kluknava - podhorská obec v objatí pohoria Čierna hora

Miesto: Kluknava, okres Gelnica
Čas: začiatok 20 storočia
Autor: Zuzana Kratyinová

       „Postaraj sa o Francku! A nedaj sa odbiť Jeňom!“ mama ma vyprevádzala z dverí a jej hlas znel, ako keď búšite kladivom po nákove. Bodaj by nie. Šla som za mojou ťarchavou sestrou Franckou a vedela som dobre, prečo prízvukuje každú slabiku. Odkedy sa naša Francka vydala za Jeňa a odišla do Richnavy, stretávali sme sa veľmi zriedka, posledné mesiace vôbec. Ako keby sa vysťahovala do Ameriky a nie do susednej dediny! Jeňo ju držal nakrátko, od seba ju púšťal len zriedkakedy. Vraj, keď sa vydala, nemá sa kade tade tárať, už má len doma sedieť, či skôr zvŕtať sa, aby bolo všetko dobre porobené. Tak sa aj náš tato zaťali a nesmeli sme ani čítať ďalej...
čitateľov: 544   

Čas detstva

@ :: Poviedky ::     May 14 2018, 06:05 (UTC+0)

Moravská krajina

Miesto: Buková, okres Prostějov, Česká republika
Čas: štyridsiate roky 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Skláňal som sa nad kusom papiera a kreslil. Na druhej strane stola sedel na lavici dedo opretý o stenu a spal. Zvykne si po obede zdriemnuť. Nikdy nie po ležiačky, lebo potom by to vraj bolo na dlho. Niekedy je to na dlho aj keď sedí, aspoň si myslím, lebo keď precitne, chytá sa za hlavu a horekuje, koľko času mu ušlo a robota sa sama neurobí. On asi pracuje, aj keď sníva. I teraz. Hlavu má sklonenú, div sa hrude nedotýka nosom, potichu si odfukuje a to by mal byť azda jediný prejav, že je nažive. Ale nie je. Z času na čas mu začnú kmitať prsty samé od seba, akoby obojručne solil krajec chleba. Alebo akoby hral na klavíri. To som už videl, ale klavír je pánsky nástroj, dedo hrá len na čítať ďalej...
čitateľov: 847   

Boží súd

@ :: Poviedky ::     May 08 2018, 05:22 (UTC+0)

Miesto: Ždaňa, okres Košice-okolie
Čas: rok 1222
Autor: Slavomír Szabó

       „Vraveli, že ak má človek pochybnosti, či jeho rozsudok bude alebo nebude spravodlivý, treba to ponechať na Boží súd,“ chvejúc sa, šepol som do ticha noci.
        „Čo tým mysleli? Že vás zbavujú obvinenia až do chvíle, kým na poslednom súde nezasadne Kristus po pravici Otca? Že on bude tým sudcom, lebo pred ním sa nič neutají?“
       Ležiac vedľa Pirošky som hľadel do jej tváre tak zblízka, až som cítil jej dych. V tej tme som videl iba jej obrysy, a to bolo dobre. Aspoň nezbadala, ako mi pri jej otázke vyhŕkli slzy. Hanbil by som sa plakať pred ženou. I pred vlastnou. Neodpovedal som. Už som radšej nevravel nič. Do domu spod dverí prenikal závan studeného nočného vzduchu. Tiahol na moje bosé nohy. Chladil ich, ofukoval, ale kdesi vo svojom vnútri som celý horel, akoby mi niekto vrazil do hrude kus žeravého železa. Nie, do hrude mi ho nikto nevrazí. Ale...čítať ďalej...
čitateľov: 1030   

A čo ja viem?

@ :: Poviedky ::     Apr 30 2018, 07:39 (UTC+0)

Miesto: Byster, dnes Sady na Torysou - časť Byster, okres Košice-okolie
Čas: máj 1939
Autor: Zuzana Kratyinová

       Nikdy by som si nepomyslel, že raz budem žiarliť na Máriu kvôli cigánom. Možno som sa kdesi v kútiku duše obával, že sa zapozerá do nejakého mládenca od nás z Bystera, azda by som pripustil, že sa usmeje na niekoho cezpoľného. Ale určite by som si nepripustil, že sa rozžiari a začne točiť bokmi pri pohľade na cigána zo Zdoby.
       Mária bola susedka z vedľajšieho domu a dlho som jej prítomnosť bral ako čosi samozrejmé. Tak ako vyšlo každé ráno slnko, alebo na tmavomodrej oblohe zažiarili hviezdy, práve tak nemenne sa každý deň z domu vynorila Máriina chudá tvár so svetlým vrkočom a bez veľkých rečí sa pridala ku mne. Nevolali sme sa k hrám. Proste tresli dvere či bránka, u nich alebo u nás, a už sme vybehávali von na ulicu. Spolu sme čítať ďalej...
čitateľov: 567   

Miesto pre Annu

@ :: Poviedky ::     Apr 23 2018, 05:20 (UTC+0)

Kaštieľ v Kluknave

Miesto: Kluknava, okres Gelnica
Čas: pravdepodobne rok 1632
Autor: Silvia Bolčová

       „Vznešená grófka, môžem vám ponúknuť tieto úžasné koláčiky? To nie je spišské kysnuté cesto. Upiekol ich môj cukrár podľa tajného talianskeho receptu, ktorý získal priamo vo Florencii! Sú také jemné, že ani hrýzť netreba. To si len tak vložíte kúsok na váš vznešený jazýček, privriete ústočká a počkáte, až sa samé rozplynú. Sú sladučké, čo isto dokážu oceniť len ľudia s citom pre lahodné chute. Z hĺbky duše cítim, že takú dobrotu si zamilujete, pretože, a to by som rád zdôraznil, vaša povesť vás predchádza a každý vie, že ste ženou vycibreného vkusu.“
       Bože, tie frázy si musel ten hlupák nacvičovať dobrý týždeň! Možno si prizval na pomoc aj pisárov, kronikárov, majstrov slova, alebo po nociach rozmýšľal, ako usporiadať vety, po ktorých každá prostoduchá žena urobí hlboký predklon, až jej vidieť vyduté prsia stiahnuté korzetom. Potom otvorí ústa a nechá si do nich z pestovaných rúk navoňaného šľachtica vložiť kúsok koláčika, privrie viečka a vylúdi tajomný úsmev, až sa tomu chlapíkovi navalí krv do nohavíc. Ešteže tu máme tie lesy! A migrénu! čítať ďalej...
čitateľov: 573   

Poltoliar šťastia

@ :: Poviedky ::     Apr 16 2018, 08:55 (UTC+0)

Vyšný Medzev v súčasnosti

Miesto: Vyšný Medzev, okres Košice-okolie
Čas: dej povesti sa odohráva v bližšie neurčenom čase
Autor: Slavomír Szabó

       Bol som zúrivý. Najradšej by som zaboril prsty do hrude, hlboko, až kdesi k srdcu a vyrval si ho z tela, len aby to všetko skončilo. Všetko. Kráčal som rýchlo, udychčaný a spotený, akoby som sa chcel naschvál čo najviac vysiliť a takto zabudnúť na skutočnosť, ktorá bola ako zlý sen. Ba horšia, lebo zo sna človek precitne a naraz zistí, že všetko je úplne inak. Lenže ja som sa nemal z čoho prebudiť, toto bol môj ozajstný život, ak to vôbec životom možno nazvať. Zúrivosť bol vlastne iba dôsledok toho najhoršieho pocitu, aký sa môže človeka zmocniť. Pocitu bezmocnosti. Osud sa riadi zvláštnymi pravidlami. Mohol som sa usilovať, koľko som len chcel. Byť poctivý a pracovitý, ale to nestačilo. Osud potrebuje aj čítať ďalej...
čitateľov: 1157   


staršie články:

ešte staršie články...