login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Feb 18, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(248)

vložiť obrázok do galérie

Červení popi

@ :: Poviedky ::     Jun 23 2019, 11:46 (UTC+0)

Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie
Čas: päťdesiate roky 20. storočia a neurčitá historická doba
Autor: Juraj Korpa

       Sliepňavý mesiac sa znovu schoval za ďalší osamelý mrak. Bol síce spln, ale svetlo pohlcovali rýchle oblaky, ktoré v stále hustejších rojoch plávali zo západu, ako aj zvláštna vlhkosť vzduchu pri zemi, čo zafarbovala les do biela. Nebola to hmla, na to bola príliš riedka, ale rovnako ako hmla sa tíško plazila pomedzi stromy, vnárala sa do kríkov, opantávala čistinky a mrazila i pod hrubým odevom. Akoby hľadala teplé telo, teplú krv, od ktorej by sa sama zahriala. Všade, kde už prišla, zanechávala len chlad a pustotu. Víchor hnal iba oblaky vo výške, dole bolo nehybné bezvetrie, a tak bolo zvláštne, že sa tá čudná hmla hýbe – nikde sa neozval ani hlások, zakrochkanie či zavytie, dokonca ani prasknutie, ani šelest húštiny; akoby sa žiadna zver dnes v noci neodvažovala z brlohu. Bolo neskoré leto, ale takáto noc nepatrí k žiadnemu obdobiu – je len sama pre seba, a čo sa počas nej stane, už navždy zostane skryté...

***

       „Čo ma strašíš? Také povedačky si nechaj pre malé deti, na mňa to už nepôsobí,“ ozvala sa naoko smelo Jana, keď si uvedomila, že zabudla dýchať a nadýchla sa. Vinco sa iba uškrnul pod nos – jasné, nepôsobí. Veď počkaj, toto je len začiatok!
       „Presne takto to za Pažiťou pod lesom vyzeralo minule, keď som tam v noci bol, a presne takto to tam musí vyzerať aj dnes. Je zase taká divná noc a divný mesiac. Chceš sa presvedčiť? A overiť si, ako to bude pôsobiť?“
       Jana chvíľu rozmýšľala. Bolo jasné, že čítať ďalej...
čitateľov: 156   

Husí kráľ

@ :: Poviedky ::     Jun 16 2019, 14:21 (UTC+0)

Miesto: Košická Nová Ves, dnes: mestská časť Košice - Košická Nová Ves
Čas: pravdepodobne rok 1953
Autor: Slavomír Szabó

       „Pozri sa Eržička, ako to dobre vyzerá! Pás je pevný, zošila som štyri vrstvy látky, aby vydržal. No, daj si dolu sukňu moja, nech ti to zapnem a vyskúšam, či ti dobre sedí,“ matka hľadela na dcéru spoza šijacieho stroja a v rukách držala čosi, čo ani náznakom nepripomínalo žiaden kus odevu. A ak, tak nanajvýš nezmyselne široký opasok, čo sa ovinie okolo drieku, takže nebude možné ani dýchať. Dlhý kus bieleho plátna zosilneného hustým prešívaním bol predierkovaný po celej dĺžke a do každej dierky matka strčila kus špagátu, ktorý zviazala do očiek. Na tie ešte zavesila kovové háky. Možno, ak by ste niečo také videli, pripomínalo by to skôr prapodivný mučiaci nástroj. Ale skutočný zmysel bol iný.
       „No, ukáž sa čítať ďalej...
čitateľov: 306   

Kde sa dvaja bijú...

@ :: Poviedky ::     Jun 09 2019, 06:39 (UTC+0)

Miesto: Medzev, okres Košice-okolie
Čas: tradovaný príbeh zasadený do roku 1848
Autorka: Zuzana Kratyinová

       „No čo Eliáš, nevychladol ti oheň v hámri, keď ti zdupkal pomocník?“ rozľahol sa medzevskou krčmou zvučný a zádrapčivý hlas majstra Adolfa.
       Eliášovi na okamih vo vzduchu zmeravela pravačka s krčiažkom, čelo sa zmraštilo, no napokon nepovedal nič, len si dožičil ďalší dúšok silného piva. Rozvážnym pohybom zotrel penu z úst a sklonil hlavu k dubovému stolu, akoby na jeho starom popraskanom dreve hľadal odpoveď.
       „To je už piaty toho roku, ak dobre čítať ďalej...
čitateľov: 383   

Spravodlivosť je viac než zákon

@ :: Poviedky ::     Jun 02 2019, 02:28 (UTC+0)

Miesto: Richnava, okres Gelnica
Čas: 1919 až 1923
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

       „Hovorím ti, všetci tí Maďari a maďaróni, čo sa rozdrapovali a ani nám nevedeli prísť na meno, tak tým je koniec. Darmo si tu ponechávali správcov majetkov. Zem v novej krajine musí patriť jej ľuďom. Príde pozemková reforma, po ktorej zmizne všetka chudoba. Svet bude konečne taký, aký má byť. Spravodlivý.“
       „Len aby sa to všetko ešte dáko nezvrtlo. Zatiaľ veľmi nevyskakuj. Možno ešte budeš rád, keď ti budú hovoriť zase László, vieš Lacko?“
       Stál som pri okne v kuchyni a neveriacky hľadel na Boženu, moju ženu. Vari nič nepochopila? Je predsa po vojne. Maďarskí vojaci, maďarskí baróni, maďarskí zemania, ba aj malé maďarčatá si už pred mesiacmi povyhadzovali na vozy svoje truhlice a utekali na juh, za novú hranicu. Zem, domy a neraz i celé stáda tu ostali. Spomínam si, že keď čítať ďalej...
čitateľov: 482   

Vysánkovaní

@ :: Poviedky ::     May 27 2019, 03:27 (UTC+0)

Miesto: Brzotín, okres Rožňava
Čas: zima 1944 - 1945
Autor: Juraj Korpa

       „Kašlem na vás, chlapci, a idem domov!“ zatiahol fistulkou už naozaj z miery vyvedený Ondro a silným trhnutím vyslobodil sánky z nepriateľských rúk. Alebo priateľských? Ťažko povedať.
       „Ale no tak, Ondro, ešte je skoro,“ zaprotestoval vlažne Miki. A prekvapený Albert len tak naverímboha dodal: „Veď sa im nič také nestalo. Dá sa na nich jazdiť.“
       „Polámali ste ich, vy dvaja... dvaja gazemberi! Trikrát som vám vravel, že pozor na kamene, držte sa vpravo, a vy nie, vy naschvál rovno do nich! Už nikdy vám ich nepožičiam, a už nikdy sa s vami nebudem hrať!“ rozčúlene zakričal Ondro, utrel si slzy i sople do rukáva a odhodlane odkráčal mokrým snehom. Zánovné sánky za ním na špagáte vzdorne čítať ďalej...
čitateľov: 368   

Najdúch

@ :: Poviedky ::     May 19 2019, 03:50 (UTC+0)

Miesto: Kluknava, okres Gelnica
Čas: dvadsiate roky 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Hlasitý škripot bŕzd ma ostro bodol do uší a zarezal sa až kamsi hlboko do hlavy. Keď vlak zastavil, všetkými cestujúcimi to poriadne heglo. Lokomotíva chrlila sadze i dym natoľko, až zakrývali výhľad. Stlačil som kľučku na dverách vagóna a pomaly schádzal po schodíkoch. Ťažil ma veľký lodný kufor. Omnoho väčší, než keď som kedysi odtiaľto odchádzal. Odrazu som stál na stanici pri svojej dedine. Sedem dlhých rokov v Amerike! A teraz doma! Koľkokrát som si predstavoval túto chvíľu?! Železničiar pri trati ledabolo zasalutoval, zapískal a zdvihol placačku so zeleným štítom. Zapískala aj mašina a železné kolesá sa s ťažkým vrzgotom začali otáčať po koľajniciach. Ešte kúsok, vlak odíde a odkryje mi pohľad na známe údolie s Hornádom, domy so slamenými, šindľovými i škridlovými strechami a dymiace komíny. A tam niekde, v jednom čítať ďalej...
čitateľov: 918   

Po zlej trojici všetko dobré

@ :: Poviedky ::     May 12 2019, 14:31 (UTC+0)

Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie
Čas: začiatok päťdesiatych rokov 20. storočia
Autorka: Zuzana Kratyinová

       Nemohla som sa dočkať chvíle, keď sa pozriem do zrkadla. Nohami obutými v nových topánkach som netrpezlivo podupkávala po dlážke, rukami žmolila cíp blúzky a hrýzla si pery, v márnom úsilí ostať pokojná. Anča a Zuza, moje kamarátky, donekonečna uhládzali môj slávnostný kroj, narovnávali faldy na skladanej sukni, napravovali naberané rukávy, aby správne stáli, upravovali účes, nasadzovali veniec a slimačím tempom mi nastrkali spony do vlasov, dlho - predlho, až som mala pocit, že sa rozprávajú s každým jedným vlasom. Konečne odstúpili a skúmavo si ma obzerali. Mala som pocit, že vybuchnem.
       „No?!“ pýtala som sa, až som sa chvela.
       „Nooo,“ cmukla Anča, Zuza zaklonila hlavu, no obe čítať ďalej...
čitateľov: 450   

Mamičkin najkrajší

@ :: Poviedky ::     May 06 2019, 09:47 (UTC+0)

Miesto: Kechnec, okres Košice-okolie
Čas: tridsiate roky 20. storočia
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

       Niet nad krčmu U Rajmanky! To preto, že tu žiadna iná krčma nie je. A keď to na chlapa príde, tá čo je najbližšie, je najlepšia. Ale i tak, na tú Rajmankinu by nedal dopustiť žiaden z chlapov, čo pozná ten pokojný úkryt medzi štyrmi stenami s malými oknami do rušného sveta páchnuceho robotou. Lebo tak či tak, každá krčma je miesto, kde muž hľadá únik pred nekonečnými starosťami, povinnosťami a ustavičným frflaním starnúcej ženy. Rajmanka je Židovka, nemrzí ju, ak sa niekto opije, nekričí na takého, netlčie ho päsťami a nebedáka, ako sa zle vydala, len s úsmevom ponúkne ďalší pohárik a pýta svoj groš za pálenku, čo sa tak nádherne rozlieva celým vnútrom a hreje na duši. A steny krčmy, ak by tie vedeli rozprávať, boli by to nekonečné hodiny a dni tých najpodivnejších príbehov plných hrdinstiev i zloby, lebo už je to tak, že ak čítať ďalej...
čitateľov: 723   

Nájomníci

@ :: Poviedky ::     Apr 28 2019, 04:13 (UTC+0)

Miesto: Šaca, v súčasnosti mestská časť Košice-Šaca
Čas: zima 1944 - 1945
Autor: Juraj Korpa

       Čosi bolo inak. Justína to zbadala už pred bránou. Nielenže boli pošliapané kvietky pred plotom - no, kvety to boli v lete, teraz už len zhnednuté pozostatky margarét; petlica nakrivo, v blate akési koľaje, ale ani psa Bobiho nebolo nikde vidieť. Z kuchynského komína sa mohutne dymilo a dokonca aj odkiaľsi zozadu z dvora. Záclony na okne prednej izby boli čímsi priložené či založené, takže ich pritlačilo na sklo a nepekne svietili. Premkol ju neistý pocit, a tak opatrne prešla k pitvoru a otvorila dvere do domu.
       V kuchyni stála čítať ďalej...
čitateľov: 645   

Cestou na faru

@ :: Poviedky ::     Apr 21 2019, 06:22 (UTC+0)

Kaštieľ v Gánovciach

Miesto: Gánovce, okres Poprad
Čas: údajne 6. januára 1940
Autor: Slavomír Szabó

       „Isto, dalo sa to predpokladať. Po Mníchovskej dohode nebolo nikoho silnejšieho než Hlinkova slovenská ľudová strana. Aj tu sa značili dve možné riešenia a myslím si, že to dopadlo najlepšie, ako mohlo. Teda v strane bol boj o moc, i keď vyslovene bojom by som to nenazýval. Ale v podstate išlo o to, kto ju bude viesť a pod čím vplyvom sa bude Slovensko vyvíjať. Monsignor Tiso stál na čele viac umierneného krídla, ale Karol Sidor a jeho ľudia popravde nemohli Čechov ani cítiť. Darmo boli jedna strana, Sidorovci hlásali spoločnú úniu s Poľskom. Nakoniec, ani krídlo monsignora Tisa nesmerovalo rovno k samostatnému Slovensku, ale žiadalo pre našu krajinu autonómiu. A to sa i na krátky čas pred rozdelením podarilo. Teda, aby bolo jasné, čo to tá autonómia čítať ďalej...
čitateľov: 1162   


staršie články:

ešte staršie články...