login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Oct 13, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(219)

vložiť obrázok do galérie

Kráľovský pôžitok

@ :: Poviedky ::     Oct 12 2017, 06:14 (UTC+0)

Na Silickej planine

Miesto: Silica, okres Rožňava
Čas: rok 1241
Autor: Silvia Bolčová

       Nedarilo sa mi celú tú hrôzu boja vytrieť z pamäte. Bolesť, pri ktorej ide i najsilnejší muž zošalieť, keď sa vám zdá, že aj ten najmenší pohyb je utrpenie horšie pekelných múk, by zlomila aj vás. Zranená noha mi bránila v behu, v skákaní, v čomkoľvek, no je otázne, či by som dokázal čosi viac než utiecť z bojiska aj bez rany na stehne. Opantala ma jediná túžba, tá prirodzená každému stvoreniu, túžba prežiť. Bol som vyhladovaný, ubitý a neuveriteľne smädný, ale to som si uvedomil až vo chvíli, keď doznel bojový krik a odrazu krajinu naplnilo ticho, v ktorom sa ozýval len večerný spev drozdov. Bolo to taká silná zmena, až som jej nechcel uveriť. Znamenala iba toľko, a chvíľku mi trvalo, kým som si uvedomil, že boj naozaj skončil a ja žijem.
       čítať ďalej...
čitateľov: 191   

Keď Medzev, tak Vyšný!

@ :: Poviedky ::     Oct 03 2017, 08:17 (UTC+0)

Vyšný Medzev v súčasnosti

Miesto: Nižný Medzev (dnes Medzev) a Vyšný Medzev, okres Košice-okolie
Čas: príbeh je vsadený do druhej polovice 18. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Byť tovarišom, to sú vraj najkrajšie roky života. Čert aby ich vzal! Niekedy chutnajú ako skvasený chlieb, čo niekde zmokol, ale človek si ho i tak nasilu napchá do úst, lebo žalúdok kňučí od hladu, až je z toho jednému nanič. Ako prach zmiešaný s potom, ktorý štípe v očiach na dlhých cestách, keď slnko páli priamo na hlavu, nohy už nevládzu a každý krok je hotovým utrpením. Tie nekonečné štreky z mesta do mesta, z dediny do dediny, len aby si človek zohnal robotu, z ktorej mu neraz nevyjde ani na poriadne jedlo! Tovariš už musí vedieť robiť ako hotový remeselník, len aby mu dal ďalší skúpy majster do vandrovnej knižky odporúčanie, že s ním bol spokojný! Nie, nenadávam vždy tak, ako dnes, ale ten spôsob, ako prísť k remeslu, sa mi i tak nepáči.
       čítať ďalej...
čitateľov: 367   

Bosorácka láska

@ :: Poviedky ::     Sep 26 2017, 14:20 (UTC+0)

Miesto: Ždaňa, okres Košice-okolie
Čas: povesť sa odohráva v bližšie neurčenom čase
Autor: Zuzana Kratyinová

       Skrčený za kríkom, zahalený tmou, sledoval mládencov a dievčatá, ako sa zabávajú v páľave vatry. Žiarila dovysoka a z jej plameňov občas vyleteli iskry ako žeravé hviezdy. Mládenci sa predvádzali, preskakovali oheň a bujaro vychvaľovali každého, kto dopadol rovnými nohami na zem. Dievčatá spievali, točili sa v kruhu a vášnivo sa oddávali muzike z huslí, jej melódii, ktorá sa zrýchľovala rovnako ako ich tanec. Rezkejšie, divokejšie, zbesilejšie. Strácali zábrany a odhaľovali to, čo počas dňa starostlivo zakrývali. V kole sa hmýrili rozhorúčené tváre, nahé paže, vo svetle plameňov svietili ich biele lýtka. Krv v žilách vrela a spolu s ňou sa nimi prelievala i horúca túžba, čo potrebovala uhasiť. Keď vatra burácala a šľahala najvyššie, ani tí najodvážnejší si už netrúfli na skok. Dievčatá začali spomaľovať a obzerať sa. Vtedy k nim ako na povel vtrhli mládenci a bujarý tanec začal nanovo.
       Keď oheň zoslabolčítať ďalej...
čitateľov: 379   

Prvý deň pastiera Antala

@ :: Poviedky ::     Sep 19 2017, 07:29 (UTC+0)

Klasicistická veža v Silickej Brezovej

Miesto: Silická Brezová, okres Rožňava
Čas: okolo roku 1930
Autor: Silvia Bolčová

       Antal už ani nerátal, ako dlho žije takto utiahnutý od sveta ako pustovník. Prvé tri dni boli neznesiteľné. Ťažko povedať, čo bolo horšie – či tá otupenosť, ktorá ho obklopovala počas celého dňa, či spomienka, ktorú už nikdy nebude vedieť vymazať z duše. Podvedome sa vybral do hory, pretože už ako dieťa tu nachádzal útočisko pred akýmkoľvek problémom. Les ho nikdy nesklamal. Vždy mu poskytol drevo, vodu, poživeň i čas na rozjímanie. Cez deň sa ukrýval pred zrakom pastierov, hubárov i pocestných v skrýši medzi krovím, v noci iskrami z kresadla zapálil oheň a dlho hľadel do plameňov. To teplo a žiaru miloval. Veril, že takto by mohol žiť, až kým nepríde jeho čas zavrieť oči naveky. Len hľadel pred seba, či možno do seba, do hĺbky svojej duše bez jedinej myšlienky. No mier a blaho, čo ho v takej chvíli opantali, vydržali len krátko. Chvíľami mal pocit, že oheň ožíva v jeho vnútri, videl plamene, aj keď privrel oči. A keď ich znovu otvoril, zdalo sa mu, že zazrel tvár muža, ktorého zabil. čítať ďalej...
čitateľov: 463   

Večer nad fľašou ražnej

@ :: Poviedky ::     Sep 11 2017, 07:43 (UTC+0)

Vyšná Šebastová v súčasnosti

Miesto: Vyšná Šebastová, okres Prešov
Čas: tridsiate roky 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       „Vidím, že sa ti darí. Isto dobre, možno až veľmi, keď si si mohol toto dovoliť,“ sedel som v šere izby za ťažkým dreveným stolom rovno oproti Mižovi a sledoval som, ako sa usmieva. Nie veľmi, len sa mu trošku rozťahovali kútiky úst a tým aj jeho fúzy. Teraz už boli viac sivé ako čierne, ale to už tak býva, že ak muž ovdovie, skôr ošedivie. Mižo po tom, čo mu jeho Martu uložili do zeme, chodil dlho ako bez duše a nevedel sa spamätať. Lenže to už prešli dva roky a hádam sa upokojil. Isto sa upokojil, inak by sa neusmieval.
       „Ako to myslíš, že sa mi darí až priveľmi?“ ozval sa po chvíľke, isto bol myšlienkami inde.
       „Teda, kúpil si pálenku a pozval si ma. Nie hocijakú, ale fajnovú. Nezavolal si ma do krčmy na pohárik, ale k sebe a fľašu nechávaš na stole. Kedysi sme museli šetriť každou kvapkou, nalialo sa raz a zvyšok uložil do skrine, nech nie je na očiach a neláka.“
       „Dnes to vypijeme všetko,“ Mižo sa zasa usmial a jeho hlas neznel tak stroho ako inokedy. Práve naopak, bol veľmi vľúdny.
       „No, myslím si, že si ma nepozval pre nič za nič. Tak hovor, prečo som tu?“ úsmev som mu opätoval, nech vyjde s pravdou von.
       čítať ďalej...
čitateľov: 733   

Noc plameňov

@ :: Poviedky ::     Sep 03 2017, 07:56 (UTC+0)

Miesto: Trstené pri Hornáde, okres Košice-okolie
Čas: november 1948
Autor: Zuzana Kratyinová

       Keby nebolo výčitiek, čo sa ho zmocňovali pri pomyslení na otca, cítil by sa Jany spokojný. Práve na prahu mladosti prekypoval zdravím a silou. On, chlap z Nadošča, vyfúkol tým ždaňanským ich najkrajšie dievča a robil prácu, po ktorej túžil od detstva. Pracoval v obuvníckej dielni v Ždani a získaval povesť zručného remeselníka. Keď bral do ruky kus kože a prechádzal po jej povrchu, v duchu si už predstavoval hotové čižmy pre chlapa alebo topánky pre útle ženské nôžky. Bolo jedno, či je to drsná hovädzia koža alebo jemná bravčová useň. Stačil mu pohľad, jeden dotyk, pohladenie po zdanlivo mŕtvom materiáli a dlane ho priam svrbeli. Keby mohol, ostal by v dielni deň aj noc. Sedel by na tvrdej stoličke a hrbil by sa nad kopýtkami, v ústach klinčeky, v rukách kladivko, kým by len neboli hotové. Miloval pocit, keď čítať ďalej...
čitateľov: 677   

Škoda preveliká

@ :: Poviedky ::     Aug 25 2017, 08:52 (UTC+0)

Miesto: Vyšný Medzev, časť Baňa Lucia, okres Košice-okolie
Čas: štyridsiate roky 20.storočia
Autorka: Silvia Bolčová

       Keby som nepozeral z okna, asi by som zošalel. Aj vy by ste zošaleli, keby ste boli na mojom mieste. Nedeľa, celkom pokojná, keď konečne nemusím nič robiť, rodičia mi nič nekážu, dokonca vravia, že v tento posvätný deň sa nesmie pracovať, ale namiesto toho, aby som len tak vylihoval a šprtal sa v nose, musím počúvať detský krik malej Manciky. Ešteže vidím z okna na Terku, ako seká trávu zajacom. Ona robí aj v nedeľu. Mama vraví, že to preto, lebo je z bosoráckej rodiny. Ale keby všetky bosorky boli také pekné ako ona, neviem, či by sa mi ešte chcelo do kostola. Vlastne, mne sa tam nechce ani tak, ale nechodiť do kostola je hriech a mne sa to nejako takto javí, že radšej byť pobožným, v nedeľu navštíviť kostol a nepracovať, než naopak.
       Aha! Teraz sa Terka predklonila a vidno jej nohy až nad kolená! čítať ďalej...
čitateľov: 708   

Skutočný koniec

@ :: Poviedky ::     Aug 18 2017, 06:14 (UTC+0)

Kedysi obec, dnes mestská časť Košice-Ťahanovce, je v novodobých dejinách známa aj smutným skutkom z konca II. svetovej vojny, keď maďarskí vojaci popravili pri tuneli 17 protifašistických odbojárov.

Miesto: Ťahanovce, dnes mestská časť Košice-Ťahanovce
Čas: 17. až 19. január 1945
Autor: Slavomír Szabó

       Najradšej by som chytil Emila pod krkom a poriadne ním zatriasol. Nech mu hlava poletuje od ramena k ramenu, nech vypúli od prekvapenia oči a lapá po dychu, ale, preboha, nech už sa konečne preberie! Takého nerozhodného kamaráta som ešte nemal. Vždy s mojimi plánmi súhlasí, nikdy sa neodváži povedať nie, ale keď príde na lámanie chleba, naraz má plno výhovoriek, čo a prečo sa nedá, nemôže, nejde, či nie je vhodný čas. Nikdy nezabudne dodať, že ho to mrzí, vraj to možno vyjde nabudúce, a potom sa neisto usmieva, akoby veril, že človeka s úsmevom nemožno chytiť za golier a obúchať o stenu. To by bolo asi jediné riešenie. Je taký prispatý. Keď dospeje, bude z neho domased, ktorý nevytiahne päty z dvora, jeho najmilšie chvíľky budú v kuchyni s rodinou za plným stolom, isto aj s plným bachorom a najkrajšie dni tie, keď od neho nikto nebude nič chcieť a každý mu dá pokoj. Ale veď na Maťaškiráľ chcel ísť aj on, súhlasil s plánovaným výletom, prikyvoval mi, počúval ma so záujmom, keď som mu rozprával, ako to tam teraz vyzerá. Teraz? Vlastne ani nie. Je január, mrzne, všade je plno snehu a ja som tam bol naposledy koncom leta. Tak či tak, náš plán, že sa tam vyberieme dnes, zasa nevyšiel.
       Vo svahu pod Hradovou stojí bašta hradu, ktorý hradom nikdy nebol. čítať ďalej...
čitateľov: 1258   

Fany

@ :: Poviedky ::     Aug 11 2017, 10:33 (UTC+0)

Vo Vyšnej Šebastovej v súčasnosti

Miesto: Vyšná Šebastová, okres Prešov
Čas: príbeh povesti sa odohráva okolo roku 1766
Autorka: Zuzana Kratyinová

       Decembrový deň skúpy na slnečné lúče zvoľna prechádzal do podvečerného prítmia. Ľudia sa uchýlili pod slamené strechy učupených domcov, aby si pri lakomom ohni zohriali uzimené telá. Studený vietor zaliezal pomedzi zle utesnené škáry, hral sa s neduživým dymom, čo unikal z otvorov v strechách a zväčšoval už aj tak ťaživé bytie dedinčanov. Domy sa vyprázdňovali a cintorín plnil novými hrobmi. Smrti, kým k nej došlo, predchádzali choroby a bolesti, v ktorých sa život stával neznesiteľným. Nik nevedel dňa, nik netušil, akým spôsobom odíde z tohto uboleného údolia. Kváril ich hlad, kosila poroba, poddanská drina aj ozrutánske dane i strach z čarodejníc a diablov.
       čítať ďalej...
čitateľov: 847   

Hudba je viac než čokoľvek

@ :: Poviedky ::     Aug 04 2017, 08:32 (UTC+0)

Miesto: Trstené pri Hornáde, okres Košice-okolie
Čas: prelom tridsiatych a štyridsiatych rokov 20.storočia
Autor: Silvia Bolčová

       Je prirodzené, že ľudia v sebe nosia túžbu žiť šťastne a radovať sa aj počas temných rokov. A to sa týkalo aj nás, Slovákov, na slovensko-maďarskom pomedzí. Maďarskí žandári, ktorých sa tu motalo viac než dosť, v nás vyvolávali odpor, nechuť, zlosť, vzdor aj strach. A hoci ich blízkosť narušila čaro každého okamihu, neodradilo nás to od zábavy. Zvykli sme sa stretnúť na dolnom konci. Kvôli tancu a spevu. Lenže spievať slovenské piesne bola provokácia. Pravdupovediac, nebola, ale oni to tak brali. Neviem, ako je to možné, ale stačilo, aby jeden z nás zbadal maďarského žandára a nemusel ani len povedať „idú“ alebo „blížia sa“. Jednoducho sme ich zacítili.
       čítať ďalej...
čitateľov: 910   


staršie články:

ešte staršie články...