login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Smižany

@ :: SpisskaNovaVes - Okolie ::     Mar 28 2012, 13:27 (UTC+0)

.


.


.


.


.


.


.


.


.


Poloha

Smižany sa nachádzajú v bezprostrednom kontakte s Národným parkom Slovenský raj, ktorý siaha aj do ich katastra. Situované sú v južnej časti Hornádskej kotliny. Administratívne je obec súčasťou okresu Spišská Nová Ves v Košickom samosprávnom kraji.

Od krajského mesta Košice sú Smižany vzdialené 81 kilometrov. Z okresného mesta Spišská Nová Ves je to 0 kilometrov. Obec od mesta de facto oddeľuje len tabuľa pri ceste, avšak zástavba plynule pokračuje ďalej.

Nadmorská výška v 4570 hektárov veľkom katastri sa pohybuje od 450 do 1121 metrov. Veľký rozdiel v nadmorskej výške je daný horským charakterom Slovenského raja. Uprostred obce je nadmorská výška 485 metrov.

História

Kataster Smižian bol osídlený už v mladšej dobe kamennej. Svedčia o tom nálezy na Čingove, kde kontinuita osídlenia pokračovala do doby bronzovej, z ktorej najviac archeologických nálezov prislúcha otomanskej kultúre (cca 1600 p.nl.). Zo 14. storočia pred našim letopočtom sa územie zaľudňovalo stavaním dnes už zaniknutých osád, po ktorých ostali bohaté nálezy bronzových šperkov a úžitkových predmetov. V treťom storočí pred našim letopočtom tu žil ľud púchovskej kultúry, a to až do druhého storočia nášho letopočtu.

Mimoriadnu pozornosť púta fortifikačné osídlenie, ktorého počiatky siahajú približne do polovice 8. storočia. Ide o hradisko, ktorého rozkvet nastal najmä v dobe veľkomoravskej. V prvej polovici 9. storočia však zaniklo, pravdepodobne po vojenskom vpáde a následnom požiari. Nové menšie hradisko hneď následne vzniklo nad pravým brehom Hornádu.

Prvú písomnú zmienku o obci poznáme z roku 1254. Zápis na kráľovskej listine Belu IV. Smižany spomína ako dedinu, v ktorej žijú vodiči loveckých psov. Zároveň však potvrdzuje, že pozemky si kupujú Sasi, teda Nemci, ktorí sa tu po tatárskych vpádoch dostali práve na základe pozvania Belu IV. Ich úlohou bolo rozbehnúť ťažbu nerastných surovín a obchod na bojmi takmer vyľudnených územiach. Dovtedy Smižany patrili pod Spišský hrad a zabezpečovali služby šľachtické poľovačky.

V roku 1293 získala obec výsady udelené kráľom Ondrejom III., ktorými ich oslobodil od poddanstva Spišského hradu. Smižany dobili a vyplienili post-bratrícke vojská v roku 1433. Poškodený bol aj kostol, ktorý prebudovali s priamou pomocou pápeža udeľujúcou možnosť predávať odpustky.

V roku 1465 sa obec dostala do závislosti od Spišského hradu, ktorému prislúchala. Podľa zápisu z rokov 1564-1565 Smižany patrili medzi jedenásť spišských mestečiek. V tom čase tu bolo 49 usadlostí.

K ďalšiemu vyplieneniu a vypáleniu Smižian prišlo začiatkom 17. storočia. Mestečko odoprelo podporu protistavovským povstaniam Štefana Bočkaja (Bocskay) a jeho vojaci ho zničili, zároveň vyrabovali kostol a jeho cennosti. Situácia sa dokonca ešte opakovala v roku 1619, keď povstania proti viedenskej vláde Habsburgovcov viedol Gabriel Betlen (Bethlen).
Podľa súpisu z roku 1589 bolo v mestečku približne 100 domov, v roku 1635 zasa 79 domov, ale z toho 11 opustených a 47 želiarskych.

Majiteľom Smižian sa v roku 1638 stal šľachtický rod Čáki (Csáky), ktorý ich získal od Turzovcov (Thurzo). Protihabsburské stavovské povstania sa zapísali do miestnych dejín ešte ďalšou smutnou kapitolou, a to keď boli už po tretíkrát prepadnuté a vyrabované. Stalo sa tak v roku 1679, keď zaútočili vojská Imricha Tököliho (Thököly).

Nastali povstania Františka II. Rákociho (Rákóczi) po ktorých bolo vtedajšie Uhorsko natoľko zbedačené, že pre boje nemal na poliach kto robiť, vypukol hladomor a začiatkom 18. storočia aj mor. Niektoré dediny celkom vymreli, v Smižanoch prežilo približne 100 obyvateľov. Z mestečka klesli na úroveň poddanskej dediny. Podľa zápisu z roku 1781 tu už však žilo 868 obyvateľov, ktorí mali dovedna 113 domov.

V 18. storočí sa v Smižanoch nachádzal soľný úrad so soľným skladom, ktorý kontroloval transport soli z poľskej Wieliczky a Solivaru. Zároveň zabezpečoval zásobovanie soľou obcí na Spiši, Orave a Liptove. Neskôr bol v soľných skladoch sklad medi. K hospodárskym aktivitám 18. storočia patrila aj ťažba mramoru.

Začiatkom 19. storočia nechal gróf Štefan Čáki postaviť pri obci železiarne, ktoré mal tri vysoké pece a pracovali tu až do roku 1886. Počas cholerovej epidémie v tridsiatych rokoch 19. storočia došlo k početným sedliackym povstaniam, ktoré neobišli ani Smižany. Pre vzburu proti Čákiovcom tu sedem ľudí popravili, päť odsúdili na väzenie a dvadsaťdva vzbúrencov bičovali alebo palicovali. V roku 1828 tu žilo 913 obyvateľov v 126 domoch. Na začiatku šesťdesiatych rokov 19. storočia žilo v Smižanoch 1121 obyvateľov.

I keď sa boje I. svetovej vojny obce priamo nedotkli, na front museli rukovať muži, z ktorých sa 21 domov nevrátilo. Od 6. októbra 1938 patrili Smižany pod samostatné Slovensko. Počas II. svetovej vojny z Poruby pod Vihorlatom narukoval k armáde rodák zo Smižian kpt. Ján Nálepka, ktorý ako jediný Slovák získal titul Hrdina Sovietskeho zväzu (im memoriam). Obec bola oslobodená 27. januára 1945.

Genéza názvu obce

1246 - Micha
1264 - Sumugh
1282 - Simigium
1293 - Sumugy
1345 – Somogy
1570 –Smyssan
1651 –Smizany, maďarsky: Smiszány, Smiszán, Szeppesümeg, nemecky: Schögen
1883 - Szepes - Sûmegh
1945 – Smižany

Súčasnosť

Smižany majú v súčasnosti približne 8 300 obyvateľov, je to najväčšia obec na Slovensku, ktorá nemá štatút mesta. Keďže ide o plynulú zástavbu z okresného mesta Spišská Nová Ves, súčasťou Smižian je aj moderné panelákové sídlisko. Obec vo veľkej miere žije cestovným ruchom spojeným so Slovenským rajom. Do jej katastra patrí aj značná časť rekreačného strediska Čingov, ktorý je jedným zo základných bodov vychádzok pre poznávanie národného parku.

Architektonickou dominantou obce je pôvodne gotický kostol Povýšenia Svätého Kríža. Z pamiatkovo chránených objektov sa ešte v Smižanoch nachádzajú Čákiho kaštieľ, rodný dom kpt. Jána Nálepku a niekoľko ľudových domov. Z blízkeho okolia je to archeologické nálezisko na Čingove a vodná nádrž Klauzy.

Nachádza sa tu aj Národopisné múzeum, ktoré je pobočkou Múzea Spiša zo Spišskej Novej Vsi.

Z hľadiska turistickej infraštruktúry je tu k dispozícii viacero reštaurácií a ubytovanie každého druhu.

Možnosti ubytovania priamo v obci nájdete tu. Možnosti ubytovania na Čingove nájdete tu.


Kontakty

Obecný úrad Smižany
Námestie M. Pajdušáka 50
053 11 Smižany

Telefón: 053 4431 224, 053 4431 483
Fax: 053 4431 132
E-mail: smizanyocu@rup.sk
WEB: www.smizany.sk

Turistická informačná kancelária: http://www.smizany.sk/23_cestovny/info_kancelaria.htm

Národopisné múzeum v Smižanoch: http://www.muzeumspisa.com/smi.php?text=muzeumsmi

Spracoval: Slavomír Szabó

Použitá literatúra:

Autorský kolektív: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
Ivan Chalupecký: Pohľad na dejiny Smižian (in Smižany na prahu tretieho tisícročia)



Staré príbehy zo Smižian

Američanka, a ako sa frajerí! - skutočný príbeh z dvadsiatych rokov 20. storočia – autorka: Soňa Jakešová

Mihaľ versus elektrina - skutočný príbeh z roku 1938, keď do obce zaviedli prvé elektrické osvetlenie – autor: Slavomír Szabó

Pod smižianskym mostom - tradovaný príbeh z tridsiatych rokov 20. storočia – autor: Slavomír Szabó


Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo

Čákiho kaštieľ

Gotický kostol Povýšenia Svätého Kríža

Historické fotografie

Kostol v roku 1918






***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.