login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Nov 06, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(242)

vložiť obrázok do galérie

Slatvina

@ :: SpisskaNovaVes - Okolie ::     Oct 03 2012, 04:33 (UTC+0)

.


.


.


.


.


.


.


.


.


Poloha

Slatvina je koncová podhorská obec na západných svahoch pohoria Branisko, ktoré klesajú do Hornádskej kotliny. Administratívne je obec súčasťou okresu Spišská Nová Ves v Košickom samosprávnom kraji.

Od krajského mesta Košice je Slatvina vzdialená 57 kilometrov. Z okresného mesta Spišská Nová Ves je to 25 kilometrov.

Nadmorská výška v 440 hektárov veľkom katastri sa pohybuje od 430 do 1129 metrov. Výškový rozdiel je daný horským charakterom Braniska. Najvyšší bod 1129 je vrchol hory Sľubica. Uprostred obce je nadmorská výška 479 metrov.

História

Prvú písomnú zmienku o obci poznáme z roku 1246. Pôvod jej presného vzniku však nevieme. V danom roku bola majetkom rodu Žigraj (Szigray). Už v 13. storočí mala aj vlastný kostol. V roku 1320 bol jedným zo spolumajiteľov Slatviny istý Ján, syn Hilbranda. Je dôvodné domnievať sa, že morová epidémia, ktorá v roku 1334 poznamenala silne aj celý Spiš, zasiahla obec natoľko, že na čas jej ostala opustená, alebo jej obyvateľstvo zredukovala tak výrazne, že pretrhla rodovú kontinuitu pôvodného osídlenia. Na tento predpoklad poukazuje fakt, že keď komes Mikuláš Peréni získal v roku 1336 majetky v tejto oblasti, spomínajú sa v nich všetky okolité obce – Vojkovce, Krompachy, Kaľava, Kolinovce, atď., ale Slatvina sa na zozname nenachádza. Neskôr sa všetky obce vrátili do rúk rodu pôvodných majiteľov Žigrajovcov.

Ďalší zápis o Slatvine poznáme až z roku 1525, keď sa dedina stala súčasťou panstva Spišský hrad. Už od roku 1412 patrilo 16 spišských miest pod poľské kráľovstvo, takže v danom čase tam prináležala aj Slatvina. Pod vládu Poľska sa dostali ako záloh za pôžičku 88 tisíc dukátov, ktoré si od poľského kráľa Vladislava II. požičal cisár nemecký a rímsky, kráľ český a uhorský Žigmund Luxemburský. (Návrat miest a ich územia nastal až v roku 1772 vďaka iniciatívam Márie Terézie.)

Stredoveký charakter obce bol banícky a v jej chotári sa nachádzali medenorudné bane.

Zápis z roku 1635 uvádza, že v Slatvine bolo 20 domov, z toho 10 sedliackych a 10 želiarskych. Od roku 1638 sa majiteľom dediny stal šľachtický rod Čáki (Csáky).

V roku 1676 obyvatelia Slatviny a Vojkoviec za finančnej pomoci kostolníka Michala Saba postavili mlyn, ktorý slúžil obyvateľom oboch dedín. Z roku 1717 sa zachovala listina, ktorou ľudia zo Slatviny prosili o zníženie daní. Listina je napísaná po slovensky. V roku 1723 pravdepodobne nastali spory o vlastníctvo dediny. Zachovala sa len listina sporu o les Dubina pri obci medzi Čákiovcami a Görgeyovcami a spor vyhrali Čákiovci, ale podľa zápisu z roku 1727 dali Görgeyovci Slatvinu do zálohy Štefanovi Záboeckému za 2 000 zlatiek, teda mali na obec majetkové právo. Podľa zápisu z roku 1787 žilo v Slatvine 154 obyvateľov v 19 domoch.

Čákiovci svoju moc nad obcou isto nestratili, pretože podľa zápisu z roku 1830 tu dal gróf Čáki postaviť novú školu. V roku 1828 bolo v Slatvine 29 domov, v ktorých žilo 218 obyvateľov.

Významným dátumom moderných dejín obce je 24. január 1945, keď počas II. svetovej vojny Slatvinu oslobodil 1. československý armádny zbor. Do obce prišiel osobne aj generál Ludvík Svoboda, ktorý sa tu stretol so židovskou rodinou, ktorú počas celej vojny ukrývala rodina Berková.

Telefón tu zaviedli v roku 1949, elektrinu až v roku 1957 a v roku 1959 tu založili jednotné roľnícke družstvo.


Genéza názvu obce

1246 - Zek
1336 - Sceek
1428 - Zyk
1460 - Zekelfalva
1525 – Szalatvin
1773 –Slatwina
1920 –Slatvina

Súčasnosť

Slatvina má v súčasnosti približne 300 obyvateľov. Architektonickou dominantou obce je gotický kostol Ku cti nanebovzatia Panny Márie, v ktorom sa nachádzajú vzácne gotické fresky.

V obci vyviera vynikajúci prameň Anna s minerálnou vodou, ktorá sa v minulosti vyvážala aj do zahraničia.

Z dediny vedie cyklotrasa, ktorá v kruhu spája Slatvinu, Olšavku, Spišské Vlachy, Zahuru, Kolinovce, Kaľavu a Vojkovce. Prevažná časť cyklotrasy vedie prírodným lesným prostredím.

Nad obcou sa nachádza vrch Sľubica, na ktorý vedie turistická značka z vedľajšej obce Vojkovce. Na jeho vrchole je vynikajúci výhľad na celý Spiš včítane Spišského hradu, tiež na Vysoké Tatry.


Kontakty

Obecný úrad
Slatvina 63
053 61 Slatvina


Telefón: 053 4495 186
E-mail: obecslatvina@stonline.sk
Web: www.slatvina.sk


Spracoval: Slavomír Szabó

Použitá literatúra:

Autorský kolektív: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
Ondrej Fábry: Slatvina na pozadá dejín



Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo

Minerálny prameň Anna


Staré príbehy zo Slatviny

Zajačí svet - ľudová rozprávka, ktorú zvykli kedysi v dedine hovoriť deťom – autor: Slavomír Szabó

Annin návrat - skutočný príbeh z II. svetovej vojny o miestnych Rómoch – autor: Slavomír Szabó

Tri ženy a tri prasce - údajne skutočný (i keď skôr mystifikovaný) príbeh z roku 1977 – autor: Slavomír Szabó

Historické fotografie

Detský odev a kroje

Hasiči

Svadobčania

Ochotnícke divadlo

Požiare a nešťastia v obci

Smutný príbeh z vojny

Obyvatelia a zvieratá

Kolektivizácia a jej neúspech