login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 13, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(240)

vložiť obrázok do galérie

Budkovce: Pamätník obetiam roľníckeho povstania

@ :: Michalovce - okolie ::     Nov 13 2012, 10:12 (UTC+0)

.


.


Budkovce, okres Michalovce: Hneď neďaleko obecného etnografického múzea a renesančného kaštieľa sa nachádza pamätník obetiam roľníckeho povstania. Na mramorovej tabuli tu nájdete sedem mien zastrelených a deväť mien odsúdených obyvateľov Budkoviec, ktorí sa v roku 1831 zapojili do jedného z najvýraznejších udalostí východného Slovenska v 19. storočí.

Roľnícke povstanie 1831 a Budkovce

Rok 1831 za zapísal do európskych dejín čiernymi písmenami. Epidémia cholery si vyberala svoje obete v každej vidieckej rodine. V lete 1831 zasiahla aj Šariš a Zemplín. Už v júli z dvadsaťšesť obcí okresu Michaloviec cholera vyčíňala v devätnástich. Najviac postihovala najchudobnejšie vrstvy, kde bola najnižšia úroveň hygieny.

Záznamy udávajú, že priamo v Budkovciach epidémia postihla obyvateľov od 25. júla 1831 a trvala do 2. septembra, pričom ochorelo 269 obyvateľov. Z nich zomrela takmer polovica, presný počet mŕtvych v dedine sčítali na 129.

Ako aj v iných dedinách, tak aj v Budkovciach počas cholery platili prísne pravidlá, z ktorých ľudí najviac deprimovala dezinfekcia studní, pretože uverili klebete, že vrchnosť chce dať všetkých otráviť a takto zastaviť ďalšie šírenie choroby.

To všetko sa dialo v časoch veľmi napätých stavov, keď vznikali lesné a pasienkové urbariáty. Pri ich zriaďovaní prišlo veľa najchudobnejších rodín o svoje malé pozemky, ktoré ich živili a nespokojnosť s prístupom panstva mala už predpovstalecký nádych. Zároveň po sebe prišlo niekoľko neúrodných rokov a hlad. Najchudobnejším neostalo ani zrno na siatie a mnohí začali predávať aj svoje „živiteľky rodín“, teda kravy, aby mali na jar začo nakúpiť a zasiať obilniny. Nákaza prišla práve v čase blížiacej sa žatvy.

Šírenie trávičskej povery nakoniec prerástlo do otvorenej vzbury, v ktorej najchudobnejšie vrstvy začali rabovať a prepadávať zemepánov a židovských obchodníkov. Prvé nepokoje prepukli už koncom júla v okolí Trebišova a odtiaľ sa rýchlo šírili na celý Zemplín. Nádej v týchto nepokojoch nachádzali vzbúrenci v ďalšej nepravdivej fáme a to, že im ide na pomoc ruské vojsko, ktoré má záujem zvrhnúť nenávidenú uhorskú šľachtu. Takto roľníci získali na svoju stranu aj niektorých malých zemanov. Na čelo roľníkov z Budkoviec (ktoré v danom čase boli mestom) sa postavil Ladislav Kováč (Kováts). V širšom meradle z okolia Budkoviec to bol zasa Peter Tasmády z Malých Raškoviec. Obaja sa dohodli na spolupráci, ale tu už šlo aj o mocenské ciele, keďže Kováč mal v prípade úspechu záujem získať do majetku celé mesto Budkovce.

Otvorené nepokoje v mestečku nastali 4. augusta. Roľníci pochytali Židov a príslušníkov správy majetkov miestnej šľachty, ako aj notára a sudcu. Zbili ich a potom donútili pochovať pastiera, ktorý zomrel na choleru. Pochovávanie pripadalo vždy len najchudobnejším, páni sa mu kvôli nákaze vyhýbali. Jeden z bitých Židov na následky utrpenia zomrel.
Povstanie sprevádzala ďalšia taktická lož a to, že Trebišov majú povstalci pod kontrolou a tam zhromažďujú pochytaných Židov, šľachtu a správcov jej majetku. Tak aj Budkovčania s obyvateľmi okolitých dedín odviedli svojich zajatcov do Trebišova, kde ich vojaci najskôr prijali, ale len čo boli páni v bezpečí, zaútočili streľbou na povstalcov a dvadsať ich na mieste zomrelo.

V samotných Budkovciach teda trvalo povstanie iba dva dni a vzápätí skončilo. Po nástupe husárskej posádky vedenej nadporučíkom Abrahámym nepokoje zanikli všade. Nasledovalo zatýkanie povstalcov a súdne procesy, na ktorých odsúdili 119 Zemplínčanov na smrť obesením a ďalších na mnohoročné väzenia a palicovanie.

Roľnícke povstanie v roku 1831, nazývané tiež ako cholerové povstanie, bolo výrazom vzdoru najchudobnejších vrstiev, ktoré nedokázali vplyvom vykorisťovania šľachtou, odoberaním pozemkov pre urbár a neúrodov posledných rokov uživiť svoje rodiny. Cholerová epidémia bola už len tou poslednou kvapkou, ktorou pretiekol pohár trpezlivosti


GPS pamätníka: N 48°38,027' / E 021°55,798'


spracoval:Slavomír Szabó

Informačné zdroje:
Budkovce historické a súčasné (autorský kolektív, vydané 2010)
Almanach Zemplína (autorský kolektív, vydané 1958)

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.