login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jun 18, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(237)

vložiť obrázok do galérie

Turňa nad Bodvou: Turniansky hrad na dobovej pohľadnici

@ :: Historické foto ::     Jan 11 2013, 15:27 (UTC+0)

Turňa nad Bodvou, okres Košice-okolie: Táto fotografia slúžila ako pohľadnica niekedy začiatkom 20. storočia, teda ešte v časoch Rakúsko-Uhorska. Pôvodne šlo o čiernobiele foto, ručne kolorované a potom farebne tlačené.

Zobrazený Turniansky hrad je dodnes dominantou obce. Pochádza z 13. storočia a jeho prvými majiteľmi boli Tekusovci, ktorí sa neskôr premenovali na Tornajovcov (Tornay).

Pevnosť bola svedkom i centrom mnohých bojov. V 15. storočí to boli napríklad vojny Jána Jiskru z Brandýsa proti Jánovi Huňadymu, pričom Ján Jiskra obhajoval nástupnícke práva Ladislava Pohrobka na trón a Ján Huňady bojoval za Vladislava Jagelovského. Ján Jiskra hrad dobyl a na čas ho osídlil svojimi vojskami.

V 16. storočí, keď hrad patril Bebekovcom, dobyl ho turecký paša Hassan, ktorý taktiež zajal Juraja Bebeka. Po ďalších bojoch s kráľovským vojskom sa pevnosť dostala opäť do rúk Uhorska. V roku 1652 ho však opätovne získali Turci.

Ďalšie z vojen, kde Turniansky hrad tvoril dejiny, boli protihabsburgské povstania kurucov. Títo ho získali v roku 1678 a udržal dva roky. Potom sa ho vojensky zmocnil generál Lesslie. V roku 1683 kurucké vojská Imricha Tököliho (Thököly) opäť na dva roky získali pevnosť pod kontrolu a po ďalších bojoch v roku 1685 ho opäť dobili cisárski labanci, tentoraz pod velením generála Schultza. Ten dal okamžite zbúrať najmä vonkajšie pevnostné múry, aby v budúcnosti nemohol kurucom poslúžiť.

V roku 1848 počas povstania národov na hrade bývalo vojsko. Vznikol tu požiar, ktorý ho premenil na už neosídliteľné ruiny.

Hrad zohral svoju úlohu ešte na konci II. svetovej vojny, keď sa v ňom uchytili Nemci s guľometmi. Podľa spomienok najstarších obyvateľov obce to boli veľmi kruté boje. Sovietski vojaci Červenej armády posielali na hrad najmä Rumunov, pretože 4. rumunská armáda spadala pod ich velenie a podieľala sa na oslobodzovaní tejto oblasti. Pamätníci spomínajú, že Nemci kosili rumunských vojakov utekajúcich na kopec v celých radoch a mŕtvych odvážali nákladnými autami. Červená armáda údajne už plánovala celý hrad zbombardovať z lietadiel, keď sa ho nakoniec podarilo dobyť.


Slavomír Szabó


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.






čitateľov: 3252