login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jun 18, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(237)

vložiť obrázok do galérie

Turňa nad Bodvou: Hladomor

@ :: Historické foto ::     Jan 29 2013, 18:12 (UTC+0)

Turňa nad Bodvou, okres Košice-okolie: Táto fotografia pochádza alebo z prvých rokov 20. storočia, keď ešte Turňa nad Bodvou patrila pod Rakúsko-Uhorsko, alebo z prelomu tridsiatych až štyridsiatych rokov 20. storočia, keď toto územie ovládlo Horthyho Maďarsko. Fotka slúžila ako pohľadnica a zachytáva niekdajší župný dom. Ten postavili v roku 1820, ale už v roku 1882 Turnianska župa zanikla, resp. zlúčila sa s Abovskou župou. I keď to dnes znie dôležito a honosne, ani takýmto mestám a okolitým obciam sa nevyhli katastrofy, ako bol hladomor v roku 1847.

Na rozdiel od početných hladomorov predchádzajúcich storočí tento nezapríčinila žiadna vojna ani epidémia, ale katastrofálna zima 1846/1847 a sucho na jar 1947. Značná časť obyvateľov sa živila pastierstvom dobytka a oviec. Keďže skorý príchod veľmi nízkych teplôt skrátil obdobie pastvy, už od nového roku boli hospodári nútení kŕmiť dobytok zrnom zo sýpok, ktoré bolo predurčené na siatie. V Turnianskej župe zasadlo jej vedenie už v decembri 1846, kde predpokladalo ťažkosti, avšak veriac, že teplá jar môže všetko zmierniť.

Rok 1847 bol veľmi suchý, ale ešte skôr ako začalo obdobie prác na poli, prepukol hladomor v plnej sile. V marci 1847 opätovne zasadalo vedenie župy, ktoré malo už urobený prieskum obyvateľstva vo všetkých 42 obciach, ktoré pod neho patrili. Podľa prieskumu až 12 percent obyvateľov trpelo hladom, pretože im zásoby potravín došli (úspory nemali), v niektorých obciach ako Hačava to bolo vyše 20 percent.

Vedenie župy preto do Turne pozvalo kráľovského komisára Mikloša Vaja (Miklós Vay), ktorý si situáciu overil. I keď je história zo súčasného pohľadu vnímaná ako obdobie ťažkého života, na základe komisárových opatrení vedieť, že aj v tých rokoch existovalo niečo ako sociálny program. Kráľovský komisár Mikloš Vaj okamžite nariadil zníženie daní pre sociálne slabé vrstvy. Keďže župa mala za povinnosť vydržiavať pol stotiny jazdeckého vojska, na tento účel poskytol Turni bezúročnú pôžičku 1 500 pengö forintov, ktorú mala župa vrátiť počas šiestich rokov. Hladujúcim vyčlenil pôžičku vo výške 2 000 pengö forintov, na ktorú šiel 4 % úrok s dobou splatenia počas desiatich rokov. Za splatenie kráľovskej korune nezodpovedala chudoba, ale župa.

Pravda je však aj taká, že vedenie župy na likvidáciu hladomoru potrebovalo 7 500 pengö forintov (ako to vyčíslila), ale aj táto pomoc pomohla odvrátiť katastrofu ďalšieho umierania hladom.


Slavomír Szabó


Použitá literatúra:
Tibor Rémiás – Hladomor v roku 1847 v Turnianskej župe (in Historické zvesti z minulosti Abovsko-turnianskej župy a Košíc)

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.





čitateľov: 3481