login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Kluknava: Prvá svetová vojna

@ :: Historické foto ::     Mar 14 2013, 13:46 (UTC+0)

Kluknava, okres Gelnica: Táto fotografia vznikla v čase I. svetovej vojny a zachytáva muža – vojaka so svojou manželkou a dieťaťom. Vyhotovená bola v ateliéri neznámeho fotografa, určite išlo o foto na pamiatku, na ktoré sa vojak pozeral v ťažkých časoch v zákopoch. I keď sa boje I. svetovej vojny obce bezprostredne nedotkli, aj odtiaľ museli chlapi rukovať na front. A muž bol v danom čase výhradný živiteľ rodiny, bez neho žena a deti trpeli, nemal kto obrábať polia a aj základné potraviny boli dostupné iba na lístky.

Napriek odľahlosti frontu však Kluknava prichádzala do kontaktu s vojakmi oboch strán bojovej línie. To pretože v starej továrni tu zriadili konský lazaret. V tých rokoch totiž značná časť vojska bojovala na koňoch a kone rovnako ako ľudia mali svojich lekárov, ošetrovne i nemocnice. Žiaľ, nezachovala sa žiadna známa zmienka, odkiaľ a v akých počtoch tu poranené zvieratá privážali. Vie sa len toľko, že nemocnica bola prísne strážená, pretože pomocníkov veterinárom robili srbskí zajatci. Samozrejme, až do vyhlásenia Československej republiky bola Kluknava súčasťou Rakúsko-Uhorska, oficiálne priateľstvo so Srbmi začalo až so vznikom nového štátu.

Vznik Československa sa datuje na 28. október 1918, kedy sa Eduard Beneš dohodol na rokovaní v Ženeve s Národným výborom (prípravný orgán) o vzniku Československej republiky a osobe T. G. Masaryka ako jej prezidenta. V Prahe sa ešte v ten istý deň konala masívna manifestácia a Národný výbor prijal prvý zákon o vytvorení Československa. Zo slovenskej strany zákon podpísal Vavro Šrobár. Slovenská národná rada však o vzniknutej situácii rokovala až o dva dni na to v Martine, teda 30. októbra, kedy prijala Deklaráciu slovenského národa a takto sa prihlásila k novému štátu. Jeho uznanie bolo problematické najmä zo strany uhorskej vlády a maďarskí vojaci dlhý čas ostávali na československej pôde. Napríklad Košice opustili až 30. decembra 1918, keď na ich územie prišli české vojenské jednotky a hrozil otvorený konflikt.


Slavomír Szabó








***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.





čitateľov: 6679