login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Kluknava: Zlatá svadba v roku 1946

@ :: Historické foto ::     Mar 14 2013, 14:02 (UTC+0)

Kluknava, okres Gelnica: Táto fotografia pochádza z roku 1946 a vidíme na nej manželov Annu a Štefana Rychnavských. Bol to pár poľnohospodárov, ktorí sa stali v obci priam legendárnymi a aj dnes je to v Kluknave veľmi rozšírené priezvisko. Mali šestnásť detí. Žiaľ, v daných časoch bola novorodenecká a detská úmrtnosť veľmi vysoká a päť z nich zomrelo do tretieho roku života.

Manželia sa venovali najmä pestovaniu žita, pšenice, jačmeňa, ovsa, ľanu a zemiakov. Popri tom aj chovu kráv a volov. Boli typickými predstaviteľmi starého sveta, kedy ľudia vstávali ešte pred východom slnka, aby naplánovanú prácu stihli urobiť do jeho západu.

S chovom dobytka sú zaujímavé niektoré zvyky, ktoré sa v danom čase v obci udržiavali. Úlohou každého hospodára bolo ešte pred narodením alebo zakúpením teľaťa zohnať svätenú vodu. Keďže tento zvyk asi farári videli neradi, každý zháňal svätenú vodu ako vedel. Keď už teľa bolo v stajni, pokropili ho, aby ho neuhranula žiadna bosorka a vyhýbali sa mu choroby. Potom vzali vankúš a okolo teľaťa obchádzali, aby dobre spalo a cítilo sa u nich doma.

Keď sa hnali kravy na prvú jarnú pašu (zvyčajne na Zelený štvrtok), ponad ich chrbty hádzali vajcia, aby boli plodné a mali teliatka. Z jednej strany bol zvyčajne muž a z druhej žena, vajcia chytali. Keďže každý gazda bol šetrný, vajíčka predtým uvarili na tvrdo, že ak by spadli na zem, aby sa nemuseli vyhodiť, ale umyli ich a zjedli aspoň to, čo ostalo.

Zvyky sa týkali aj siatia. Gazda skôr ako začal siať, zložil pred brázdou klobúk a prežehnal sa. Keď počas siatia prešiel poľom cez celú brázdu, opäť zložil klobúk a požehnal jej.

Zlatú svadbu v roku 1946 veľmi neoslavovali. Urobili rodine spoločný obed a rodina im zasa pripravila na tie časy niečo nevšedné – zavolala fotografa, aby ich zvečnil na pamiatku.


Slavomír Szabó








***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.





čitateľov: 5568