login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 13, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(240)

vložiť obrázok do galérie

Kluknava: Dievky a bosorky

@ :: Historické foto ::     Apr 05 2013, 10:45 (UTC+0)

Kluknava, okres Gelnica: Nevieme presne, kedy táto fotografia vznikla. Iba predpokladáme, že v dvadsiatych alebo tridsiatych rokoch 20. storočia. Ide o klasickú ateliérovú fotku mladej slobodnej ženy, ktorá (ako sa patrilo) sa nechala odfotografovať s modlitebnou knižkou v ruke. Tým, samozrejme, symbolizuje svoju príslušnosť ku kresťanskej viere.

I keď kresťanstvo tvorilo nespochybniteľný základ kultúry vidieckej identity, prechovávali sa naďalej mnohé zvyky, ktoré boli rozšírené ešte pred jeho nástupom. Ba dalo by sa povedať, že mnohé staré slovanské sa tradovali naďalej, len „pokresťančili“. Na vidieku však dlho pretrvala tradícia, ktorú farári neradi videli, pretože úzko súvisí s vierou v bosorky.

Na Luciu (13. december) ženy v Kluknavy zachovávali obrady „stridžieho dňa“. Verilo sa, že je to deň najdlhšej noci, ktorá však pripadá na 21. december, čiže zimný slnovrat. Pred zavedením gregoriánskeho kalendára, čo bolo v roku 1582, však zimný slnovrat skutočne pripadal na 13. december.

Na Luciu ženy nesmeli šiť a priasť, hoc zimné obdobie bolo známe práve priadkami nití a tvorbou plátna. (To sa robili väčšinou v zime, pretože ráno nebolo potrebné ísť na pole.) Dievky sa na Luciu stretávali a boli oblečené celé v bielom aj s bielymi šatkami, prípadne mali na sebe biele plachty. Tvár si zabieli múkou. Takto chodili z domu do domu a husacími perami zmetali prach zo stien a z kútov veriac, že týmto ochránia domy pred príchodom zlých síl.

Viera v čarovnú moc Lucie však mala v minulosti úplne iný charakter, bola to kresťanka - mučeníčka. Pochádzala zo Syrakúz a rodičia ju proti jej vôli vydali za pohana. Nato jej matka veľmi ochorela a Lucia sa modlila za jej vyzdravenie. Svadbou nadobudla slušný majetok, ale v modlitbách sľúbila, že ak jej mama vyzdravie, majetok rozdá chudobným. Matka údajne zázračne vyzdravela a Lucia majetok skutočne rozdala. To pobúrilo jej muža, ktorý ju udal konzulovi Pachasiovi, že je kresťanka. Kresťania boli ešte v tom čase prenasledovaní. Konzul si ju dal priviesť a podrobiť skúške. Mala sa pokloniť modlám. Keď to odmietla, za premrhanie majetku muža a kresťanstvo ju odsúdil „na doživotie v nevestinci“. Potupne ju priviazali za dobytok, ktorý ju tam mal odtiahnuť. Dobytok sa však ani nepohol. Uverili, že počarovala kravám a tak sa rozhodli, že ju umučia tým najkrutejším spôsobom. Spútali ju a do uší jej liali roztavené olovo, odrezali jej prsia, vyliali na ňu vriaci olej a nakoniec ju prebodli. Táto poprava sa konala v Syrakúzach 13. decembra 304 a Lucia je jedna z mála historicky doložených mučeníčiek.

(Len o necelé dva roky na to – v roku 306 – rímsky cisár Konštantín Veľký povolil kresťanstvo a po ňom ho celý vtedajší civilizovaný svet nasledoval.)



Slavomír Szabó








***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.





čitateľov: 4691