login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Nov 06, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(242)

vložiť obrázok do galérie

Kluknava: Nevesty a svokry

@ :: Historické foto ::     May 13 2013, 15:55 (UTC+0)

Kluknava, okres Gelnica: Táto historická fotografia pravdepodobne pochádza z tridsiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej ženícha a nevestu v kluknavskom svadobnom kroji. Boli to ešte časy, kedy sa mladí na dedine brali predovšetkým podľa vôle rodičov. Platilo heslo: čižma patrí k čižme a bagandža ku bagandži. Mladí často ani nevedeli, kedy sa rodičia budúceho ženícha začali dohodovať s rodičmi budúcej nevesty, ako spojiť rodinné majetky. Išlo pritom často o rýdzo obchodné jednania. Typické to bolo najmä pre dediny. V danom čase existoval priepastný rozdiel v mentalite mešťanov a dedinčanov a s týmto neduhom spoločnosti sa do boja pustila predovšetkým osveta.

V ľudovo-výchovnom, vzdelávacom a obrázkovom týždenníku Slovenský ľud vyšiel napríklad v januári 1928 článok, ktorý napísal Ján Ferianček. Názov článku bol Nevesta a testiná (čiže nevesta a svokra). Na rozsiahlej ploche analyzuje práve tieto dedinské vzťahy a uvádza, že na vidieku fungujú v podstate dva modely. Ak si mladý muž vezme ženu podľa priania rodičov, jeho mama sa snaží „prerobiť“ nevestu na svoj obraz a vzniká konflikt. Druhým model nastáva, ak sa mladý muž vzbúri a vezme si za ženu dievča proti vôli rodičov. Aj vtedy je však výsledok rovnaký - vzniká konflikt.

Prvý model Ján Ferianček označuje slovami: „Nevesta je nulou, lebo syn si nevzal dievča, ale jej zeme. Nevesta bude dobrá len ako dobrá pracovná sila.“

Druhý model charakterizuje takto: „Testiná sa pomstí svojej neveste, že nič nedoniesla, podpichuje proti nej syna pichľavými slovami a úsudkami. Muž roztrpčený stálymi hádkami poruší povinnú úctu voči matke alebo povinnú lásku a oddanosť voči svojej žene.“

Autor v oboch prípadoch videl budúcnosť rovnako: „Mladá žena, zbavená chuti do života, nevie urobiť šťastným ani svojho manželka a svoje povinnosti nevie poriadne vykonávať. K tomu pristupujú ešte zlé susedky, ktoré nemajú nič iné na starosti, len aby hľadali a vypátrali tajnosti domácnosti, šírili klebety a ešte väčšmi rozširovali priepasť medzi nevestou a testinou.“

Zaujímavý je tiež dobový postreh z prostredia dedín: „Je známe, že tu žena žene menej verí, menej s ňou cíti, je – aby som tak povedal, je tvrdšia ako muž.“

Autor pri dlhej analýze dedinských vzťahov neviest a ich svokier tvrdo kritizuje slovenské „generáciami overené a dedené zvyky“. Poukazuje na skutočnosť, že aj deti mladomanželov sa musia často vychovávať podľa rozhodnutí svokier.

Toľko dobová výpoveď o skutočných pomeroch, ktoré sa netýkali len Kluknavy, ale dedín všeobecne. Ako východisko sa v článku odporúča vhodná literatúra, sebaovládanie, vysvetľovanie postojov zmierlivým tónom. Medzi odporúčanou literatúrou sa nachádza napríklad aj kniha Babička od spisovateľky Boženy Němcovej.

Je zaujímavé, že i keď je autorom muž, v podstate bojuje za emancipáciu mladých žien. Zároveň poukazuje na to, že v dedinských ženách ostáva akási pachuť z čias, kedy boli samé obmedzované a akoby to chceli v ďalšom generačnom kole mladým vrátiť. Už to mnohým príde absurdné, ale aj taký bol vidiek, z ktorého sa dnes obdivujú zvyčajne iba kroje, piesne a tance.


Slavomír Szabó








***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.




čitateľov: 4230