login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jun 23, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(205)

vložiť obrázok do galérie

Silická Jablonica: Zbojnícka jaskyňa

@ :: Roznava - Okolie ::     Feb 13 2014, 13:52 (UTC+0)

.


.


Silická Jablonica, okres Rožňava: V časti, ktorá spája krasové planiny Dolný vrch a Silickú planinu Slovenského krasu sa v skalných bralách Prírodnej rezervácie Sokolí kameň sa nachádza Zbojnícka jaskyňa. Nie je to ľahko prístupné miesto; uprostred divokej prírody má nielen svoj vysoko estický, ale aj historický význam. Podľa archeologických výskumov je jaskyňa s človekom spojená už od mladšej doby kamennej.

Jaskyňa

Zbojnícka jaskyňa sa nachádza v západnej časti brala a jej veľký vchod je nepriehľadnuteľný. Za ním sa nasleduje vysoký a rozľahlý priestor, ktorý pokračuje chodbou a končí závalom.

Práve tu archeológovia našli nálezy z mladšej doby kamennej, doby bronzovej i z doby sťahovania národov, v ktorom tu zdokumentovali výskyt slovanskej kultúry. Pozoruhodné nálezy sa tu našli i z čias tredoveku, čo súvisí s existenciou hradu Sokolí kameň, ktorý stál na skale nad jaskyňou.

Jaskyňa nemá výraznejšiu krasovú výzdobu, ale jej vstupný portál je impozantný. Od roku 1971 v podstate môžeme hovoriť len o torze niekdajšej jaskyne. Práve v tomto roku totiž nastala veľká povodeň, ktorá strhla časť zvyškov hradu Sokolí kameň a značne zmenila nielen jaskyňu, ale aj jej okolie. Hrádok bol dokonca pravdepodobne spojený priamo s podzemnými priestormi, avšak tieto už zanesením zanikli. Miesto, kde dnes jaskyňa končí, malo v minulosti pokračovanie. V niektorých starších záznamom sa dokonca uvádzajú tri podľažia podzemných priestorov, pričom z tretieho najnižšieho vyviera na povrch prameň Turne.

Správa košických archeológov Ladislava Olexu a Gariela Tökölyho o zmenách jaskyne podáva informáciu z roku 1976. Podľa ich vyjadrenia v dôsledku záplavy z roku 1971 došlo aj k posuvu kultúrnych vrstviev, čo môže ďalší archeologický výskum čiastočne komplikovať. I tak tu pri svojej 4innosti našli keramické črepy kyjatickej kultúry, ktorá na našom území prekvitala priblžne okolo roku 1 100 pred našim letopočtom.

Prameň Turne každoročne na jar vyplaví pomerne veľa črepov, ktoré sa nachádzajú priamo na povrchu, alebo tesne pod lístím.

Jaskyňa v príbehoch

Z miestnych príbehoch sa Sokolia skala a Zbojnícka jaskyňa uvádzajú najmä ako častý úkryt vojenských zbehov a miesto, kde sa stretávali pytliaci. Podľa spomienok najstarších obyvateľov Silice a Silickej Jablonice to údajne bol aj úkryt zbojníkov, ktorí tu vyčíňali v druhej polovici 19. storočia.

Sokolia skala a Zbojnícka jaskyňa majú podľa povesti aj svoj súvis so vznikom dedín Silica a Silická Jablonica. Údajne v roku 1241, keď toto územie pustošili tatárske hordy, zanikli viaceré dediny na Silickej planine, medzi inými aj dedina Čierna Vŕba. Ľudia, ktorým sa podarilo utiecť hľadali záchranu na hrádku Sokolí kameň. V tom čase však reáne tento hrad ešte nejestvoval, kamenný hrad tu postavili až v roku 1243. Je však možné, že sa tu v danom čase nachádzalo palisádové hradisko. Aj to však dobyli a vypálili Tatári. Z hradiska sa vraj podarilo utiecť sestre šľachtica Bebeka. Ľudia ukrytí v jaskyni sa nevedeli dohodnúť, kde začnú po odchode Tatárov žiť. Tak sa rozdelili na dve časti a založili dediny Silica a Silická Jablonica.

Príbehy spojené s jaskyňou majú názvy Dedina jabloňového kvetu, Sára a polovičné teľa, Prvý prípad žandárskej stanice.

Prístupnosť

Prístup je pomerne jednoduchý, ale nie je to žiadna prechádza širokým turistickým chodníkom. Od Silickej Jablonice vedie asfaltová cesta v smere na Silicu. Po ľavej strane tešie riečka Turňa. Držte sa proti jej prúdu, aj keď sa od cesty odkláňa a musíte ísť bez cesty po jej brehu. Privedie vás až pod Sokoli skalu a prameň je tesne pod vchodom do jaskyne. Do hodinky ste tam.

GPS: N 48° 32,7600 / E 20° 33,9318


Slavomír Szabó


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.