Rúhanie a pomsta
@ :: Krátke príbehy ::
Sep 11 2005, 08:56 (UTC+0) | 
|
Miesto: Malá Ida, Šemša
Čas: Prelom päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó
English version / Anglická verzia
Povedľa cesty medzi obcami Malá Ida a Šemša stojí Borkov kríž. Rovnako ako mnohé iné, aj ten vznikol z určitého dôvodu, pohnútky staviteľa vzdať takto vďaku Bohu. Takmer za každým takýmto rozhodnutím sa skrýva príbeh hodný literárneho spracovania. Žiaľ, tieto príbehy väčšinou upadli do zabudnutia. Avšak v poverách, alebo kto chce - môže veriť, že i v skutočnosti, sa v okolí týchto krížov stávali nevšedné veci, malé zázraky, alebo zjavenia. Verilo sa tiež, či azda aj verí, že tieto kríže poskytovali aj dušiam màtvych, čo práve opustili telo, miesta pre oddych na ich ceste k nebeskej bráne.
I keď bol Borkov kríž postavený v roku 1939, nevšedný príbeh sa tam odohral na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia. Bol to čas, kedy sa komunistická moc prejavila naplno. Zaberala sa pôda poľnohospodárom a vznikali jednotné roľnícke družstvá. Každý, kto mal správnu stranícku legitimáciu a dostatok drzosti, mohol udávať a do väzníc putovali ľudia, čo mali iný názor, než oficiálna štátna moc. Do pozícií miestnych ideologických lídrov sa často dostávali ľudia bez vzdelania a z chudobnejších rodín, ktorých typickým rysom bola pomstychtivosť. Zväčša za to, že nemali také pekné detstvo ako tí majetnejší.
Jeden z miestnych lídrov, ktorý nadšene bojoval proti kresťanským tradíciám, bol poľovník. Rád sa ukazoval s puškou a demonštroval svoju moc. Raz, a stalo sa to údajne práve pri Borkovom kríži, keď prechádzali ľudia okolo, vyšiel z lesa. Namieril pušku na Krista a vystreli. Zasiahol ho do ramena, ruka mu odpadla. Samozrejme, miestnych, čo to videli, to pobúrilo, ale báli sa sťažovať.
Údajne ten istý muž mal potom o mesiac úraz. Názory v tom, čo sa mu stalo, sa pri rozprávaní príbehu rozchádzajú. Podľa jedných sa zranil tou istou puškou, podľa iných spadol. Každopádne, v košickej nemocnici mu museli amputovať ruku.
Je nám ľúto, že sa nám zatiaľ nepodarilo dopátrať, ako sa ten muž volal a akú pozíciu zastával. I keď je tento príbeh pomerne mladý, babky z Malej Idy sa pri jeho rozprávaní dokonca rozchádzali aj v tom, či onen komunista pochádzal zo Šemše, alebo z Hodkoviec. Možno raz prídeme na to, kto a kedy tak urobil a podarí sa nám príbeh rekonštruovať do kompletnej poviedky.
Keď sa zastavíte pri kríži teraz, na kovovom korpuse Krista nenájdete žiadne znaky po streľbe. Je viac ako pravdepodobné, že celý korpus vymenili.
Podľa knihy Kríže Košíc a okolia, ktorú napísala etnografka Klaudia Bugánová, tento kríž postavil farár Ján Gajovský na pamiatku svojej sestry Márie v roku 1939. Lokalita medzi Malou Idou a Šemšou, kde sa kríž nachádza, sa volá Na Hrušove.
Kríž je betónový, korpus Krista je zo sivej liatiny. Na kríži nájdeme nápis: Ad gloriam dei statuit Oravecz Barbara V. Kostolany N/HA.1939. Znamená to: Na slávu Božiu dala postaviť Barbora Oravcová, V. Kostoľany nad Hornádom, 1939.
|
|
