Šaca
@ :: Mestské časti ::
Oct 08 2005, 14:49 (UTC+0) | 
Farský kostol Nanebovzatia panny Márie, ktorého poèiatky siahajú do 13. storoèia 
Kaštie¾ z roku 1776, na klenbe sály freska od E. Schrotta zo 70-tych tokov 18. storoèia. Dnes je to súkromný majetok.
Budova niekdajšej školy, v ktorej sa odohralo mnoho zaujímavých príbehov. Dnes je tu fara. |
Pôvodná historická obec Šaca, dnes mestská časť Košíc sa nachádza asi 15 kilometrov juhozápadne od centra mesta. Cesta cez Šacu je najkratšie spojenie Košíc s maďarskými hranicami.
Súčasná Šaca vznikla spojením dvoch historických dedín. Pôvodnej Šace a obce Buzinka. Neďaleko sa nachádza aj Ludvíkov Dvor, ktorý síce nikdy samostatnou dedinou nebol, ale ako rozľahlý majer s domami služobníctva vykazoval známky samostatne existujúceho osídlenia podobne ako hociktorá iná obec.
Prví ľudia sa na území Šace objavili už v staršej dobe kamennej. V mladšej dobe kamennej to boli ľudia bukovohorskej kultúry, ktorí osídlili severnú časť chotára. V ďalších obdobiach toto územie je nepretržite obývané. ¼udia tu nachádzali dobré podmienky pre život, úrodnú pôdu, lesy a stály zdroj vody z potoka Idy.
Prvá písomná zmienka o Šaci pochádza z roku 1275, je však dokázané, že kostol pre obyvateľov širšieho okolia tu bol postavený už v prvej tretine 13. storočia. V chotári v Šaci sa vyvinuli v stredoveku viaceré dediny. Okrem spomínanej Buzinky to boli dediny Kučik a Gergelyfalwa, ktoré však v priebehu storočí zanikli. Zemepánmi Šace od roku 1426 bola rodina Semseyovcov a Buzinku vlastnili rodiny Dobay a Bozinkay. V 15. storočí tu Semseyovci postavili hrad, ktorý na príkaz kráľa Mateja Korvína Košičania zbúrali.
Nepretržite, od stredoveku až do roku 1950, tu existovali vodné mlyny, ktoré mleli múku pre široké okolie. V roku 1943 došlo k administratívnemu spojeniu dedín Šaca a Buzinka. Nová dedina dostala názov Šaca.
Po II. svetovej vojne neďaleko Šace sa začal budovať Hutný kombinát HUKO, jeho budovatelia boli ubytovaní v novopostavených poschodových domoch v Šaci. Tento projekt bol pozastavený, ale v roku 1960 sa začalo s budovaním Východoslovenských železiarní. Budovanie a ďalšia existencia železiarní rozhodnou mierou ovplyvnili život v Šaci. Nastali zásadané demografické zmeny. Blízkosť železiarní ovplyvnila aj počet a vekovú štruktúru obyvateľov, ich vzdelanie a spôsob života. V sedemdesiatych rokoch, keď bola Šaca administratívne pričlenená ku Košiciam, nadobudla mestský charakter.
Šaca sa uvádza v dokumentoch takto:
- r. 1275 - kostol na jej území ako Ida
- r. 1280/1358 - terra Eghazas Ida
- r. 1319 - poss. Saticha
- r. 1328 - poss. Zethyce alio nomine Scenthtrinitas
- r. 1344 - Setyche, de Setyche (pri osobnom mene)
- r. 1372 - poss. Setyche
- r. 1379 - poss. Sathicha, poss. Satycha
- r. 1385 - Sathicha, poss. Sathycha alio nomine Screben
- r. 1393 - Sathicha, Sagcza al. Nom. Zenthtrinitas
- r. 1395 - poss. Seu villa Senthythe
- r. 1409 - poss. Sethithe, poss. Sethyche
- r. 1424 - villa Saczcza
- r. 1427 - poss. Sechcha, Secha
- r. 1428 - poss. Sathcza
- r. 1469 - poss. Sacza
- r. 1471 - poss. Saccza
- r. 1474 - poss. Saczcza
- r. 1477 - poss. Saczcza
- r. 1514 - Saccza
- r. 1553 - Sacha
- r. 1773 - maď. Szácza
- r. 1808 - sloven. Ssáca, maď. Sácza
- r. 1903 - sloven. Šaca, maď. Sacza
- r. 1906 - sloven. Šaca, maď. Saca
Profesor Branislav Varsík odvodzuje názov Šaca takto:
"... z uvedených starších dokladov zo XIV. storočia, a to r. 1319 Saticha, r. 1328 Zathycze al. nom. Scenthrinitas, r. 1344 Setyche, r. 1379 Sathicha, Satycha, vidieť jasne, že tu ide o pôvodný slovenský názov Svätica, ľidovo východoslovensky vyslovovaný ako Švatica. Ide tu teda o názov vzniknutý podľa zasvätenia kostola sv. Trojici, a to podľa prvej časti tohto názvu vzniknutého z prídavného mena svätý.
Na Slovensku máme mnoho miestnych názvov vzniknutých podľa patrónov kostolov, keď okolo kostolov časom vznikli aj sídliská. Už aj najstaršie písomné doklady majú stopy po prispôsobení názvu maďarskej výslovnosti, lebo v nich už vypadla spoluhláska v (Šatica, Šetice), ako sa to stávalo dôsledne pri názvoch slovenského pôvodu, ktoré prešli do maďarčiny (napr. Svinná - Szinye). No uvedený fakt, že názov Šaca pochádza od zasvätenia kostlo sv. Trojici, a to doslova svätý (Svätica), potvrdzujú aj citované doklady z r. 1328 a 1393, v ktorých sa uvádza popri slovenskom názve aj druhý názov, a to maďarský názov Szenttrinitas (r. 1328 Zethyce al. nom. Scenthtrinitas, r. 1393 Sagcza al.nom. Zenthtrinitas), tada preklad názvu sv. Trojica. Treba konštatovať, že tento maďarský názov sa neujal, a to ani vtedy, keď sa už Šaca pomaďarčila.
Okrem toho sme už citovali aj doklady z r. 1319 a 1379, v ktorých sa uvádza, že v Šaci bol kamenný kostol zasvätený sv. Trojici. Tento kostol, ako sme sa už zmienili, bol najstarším kostolom v pôvodnej rozsiahlej zemi Ida a bol vybudovaný na polceste medzi dvoma najstaršími dedinami na zemi Ida a to medzi Malou a Veľkou Idou. Preto sa tento kostol uvádza prvý raz r. 1275 pod názvom Ida. No ešte v XIII. storočí vyrástla okolo kostola aj dedina, ktorá sa v písomnom doklade z r. 1280 uvádza maďarským názvom ako Eghazas Ida, teda Kostolná Ida, keďže vtedy ešte nebolo viac kostolov na zemi Ida. V skutočnosti však dedina, ktorá vyrástla okolo tohto kostola, dostala hneď od začiatku slovenský názov Svätica..."
Pozoruhodnosti súčasnej Šace:
- V roku 1333 tu už stále gotický kostol Nanebavziatia p. Márie. V druhej polovici 16. storočia sa dostal do správy protestantov. Katolíci získali kostol späť v roku 1737.
- Kaštieľ z roku 1776, na klenbe sály freska od E. Schrotta zo 70-tych tokov 18. storočia.
- Kaštieľ klasicistný, postavený v Buzinke v poslednej tretine 18. storočia. V minulosti bol obklopený veľkým anglickým parkom.
- V obci sa zachovalo niekoľko domov z konca 19. a začiatku 20. storočia.
Ubytovacie možnosti v Šaci
Hotel Ferum
Poviedky zo Šace
V službe - skutočný príbeh z čias, kedy ešte mala Šaca svoju židovskú komunitu – autorka: Zuzana Kratyinová
Prerušené spojenie - úsmevný príbeh z konca II. svetovej vojny, ktorý sa stal miestnym pastierom kráv – autori: Slavomír Szabó, Alena Štrompová
Balada o tme tmúcej - skutočný príbeh z II. svetovej vojny – autor: Alexander Piroš
Zabudnite na Jánošíka - skutočný príbeh z konca štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia – autor: Slavomír Szabó
Rozprávka o troch prasiatkach - príbeh z prostredia ochotníckeho divadla zo začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia – autor: Alexander Piroš
Cigánsky transport - skutočný príbeh o deportácii Rómov počas II. svetovej vojny – autor: Slavomír Szabó
Prerušené spojenie - skutočný príbeh z II. svetovej vojny – autor: Slavomír Szabó, Alena Štrompová
Poviedky z Buzinky
Moreplavec z Buzinky - príbeh z prostredia dedinskýc hasičov z tridsiatych rokov 20. storočia – autor: Beáta Tomášeková
Prvá tancovačka - príbeh zo školského prostredia z medzivojnového obdobia – autor: Slavomír Szabó
Poviedky z ¼udvíkovho Dvora
Mať svoj dom - skutočný príbeh z tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia, ktorý zachytáva vznik ¼udvíkovho dvora – autor: Slavomír Szabó
|
|
