Smolník: Básnik pod tabakovou továrňou
@ :: Historické foto ::
May 30 2011, 16:27 (UTC+0) | 
|
Smolník, okres Gelnica: Táto historická pohľadnica pochádza z roku 1919 a vidíme na nej bývalú tabakovú továreň. Túto uviedli do prevádzky v roku 1872, pričom hlavnou budovou sa stalo niekdajšie centrum banskej správy. V tomto prípade je však zaujímavejšia menšia budova, ktorá je rovnako súčasťou fabrických objektov a na obraze sa nachádza bližšie. Je o niečo mladšia, iba ju pristavali v rovnakom architektonickom štýle. Na jej mieste kedysi stála kaplnka Sv. Ducha a pri nej bol cintorín, kde pochovávali významných smolníckych mešťanov.
Kaplnka Sv. Ducha sa v jeden deň prepadla pod zem. V týchto končinách to nebolo nič výnimočné. Rovnako sa prepadol aj niekdajší sklad pušného prachu (pracháreň) slúžiaci na odstrely v baniach, prepadla sa aj banícka kaplnka Sv. Jozefa – robotníka, kde sa stretávali baníci pri slávnostných príležitostiach, viaceré domy i hospodárske budovy. Podzemie okolitých hôr i samotného Smolníka je popretkávané množstvom šácht a štôlní. Niektoré údaje poukazujú na to, že sa tu mohlo ťažiť už v 13. storočí, teda pred príchodom nemeckých baníkov. Nečudo, že sa počas celej polovice tisícročia, no najmä v starších časoch stredoveku, neviedli presné mapy a zem sa tu a tam roztvorila, aby vo svojich dutinách pohltila niektoré stavby.
Keď sa tak stalo, jednoducho sa na dané miesto začala voziť hlušina z nových baní a diera zasypávať. Rovnako to bolo aj v prípade kaplnky Sv. Ducha, kde neskôr pristavali továrenský objekt.
Podľa Ing. Jána Firtscha, ktorý sa dlhodobo zaoberá výskumom dejín Smolníka, je veľmi pravdepodobné, že práve v kaplnke Sv. Ducha alebo na cintoríne pri nej bol pochovaný Juraj Ernest von Walda, ktorý prišiel do Smolníka v roku 1736 a pôsobil tu ako vrchný banský inšpektor. Bol jedným z najvýznamnejších banských odborníkov v prvej polovici 18. storočia. Práve pod jeho vedením nastal nový búrlivý rozvoj ťažby, spracovania rúd a obchodu; výrazným spôsobom povzniesol aj celkovú úroveň mesta.
Medzi netradičné záujmy vrchného banského inšpektora patrila záľuba v poézii. Bol autorsky činný, ale nešlo o žiadnu ľúbostnú lyriku či vzletné nadšenie z krásy tunajšej prírody. Jeho najznámejšie poetické dielo nesie názov Schopný a kvalifikovaný banský úradník. Napísal ho veršoch a de facto ide o náuku o baníctve, ktorá obsahuje také kapitoly ako určovanie nerastov, postupy pri otváraní baní, alebo bezpečnostné ponaučenia pre fárajúcich baníkov. Dielo vytvoril týmto atypickým spôsobom údajne preto, lebo v tejto forme je ľahšie zapamätateľné než faktograficky a odborne terminologicky zaťažený dokument. V tom čase isto netušil, že nakoniec spočinie večným spánkom v kaplnke prepadnutej do niektorej zo štôlní a nad ním postavia továreň na výrobu cigár.
Slavomír Szabó
Informácie k tomuto článku poskytol na základe svojej publikačnej činnosti a osobných konzultácií Ing. Ján Fritsch.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
