Ochtiná: Výroba hlinených váľkov
@ :: Historické foto ::
Apr 10 2012, 10:31 (UTC+0) | 
|
Ochtiná, okres Rožňava: Táto fotografia pochádza zo štyridsiatych rokov 20. storočia a podľa informácií od jej majiteľa zachytáva ženy pri výrobe hlinených váľkov. Je však tiež možné, že ženy pracujú na výrobe malty.
V časoch, keď sa v Ochtinej stavalo najmä z materiálov, ktoré boli dostupné na okolí, sa používal najmä kameň a váľky. Mnoho starých domov je dodnes kamenných i váľkových, hospodárske stavby zasa drevené alebo váľkové. Váľky na domy používali najmä menej majetné rodiny, pretože to vyšlo lacnejšie ako kameň.
Na výrobu sa používala ílovitá hlina. Tá sa vyťažila a premývala. Odstraňovali sa z nej predovšetkým kamene a kamienky. Potom sa do nej primiešavala ražná slama s nasekanými asi 15 cm dlhými steblami. Ražná slama mala v ľudovom stavebníctve všeobecne veľké využitie, takmer výlučne sa používala na výrobu slamených striech. Jej steblá sú najtrvácnejšie. Pri výrobe váľkov jej význam spočíval v tom, že držala íl pohromade, aby sa pri prílišnom presušení nezačal mrviť, alebo pri veľkom zvlhnutí váľok nerozpadal na niekoľko kusov.
Voda sa nechávala odparovať, pričom sa neustále premiešavala, aby nebola na povrchu tvrdá a dole riedka. Keď bola tak akurát, hlina sa vyberala a vkladala do tvárnic, ktoré robili z dosák a vyzerali ako malé korýtka hranatých tvarov. Íl sa pritom do tvárnic poriadne natlačil, nechal postáť, aby ešte trochu obschol. Potom vytvarovaný váľok vyklopili a nechali pár dní dosušiť na slnku. Takto vznikali váľky, čiže nepálené tehly.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
