Ochtiná: Ochtinskí baníci
@ :: Historické foto ::
Apr 10 2012, 10:34 (UTC+0) | 
|
Ochtiná, okres Rožňava: Táto fotografia pochádza z roku 1903 a vidíme na nej ochtinských baníkov pravdepodobne vo chvíli, keď fasujú olej do svojich lámp. Prvú písomnú zmienku o obci poznáme z roku 1243, čo naznačuje, že od svojho pôvodu bola banícka. V rokoch 1241 až 1242 bolo Uhorsko dobité Tatármi a kráľ Belo IV. sa zachránil iba útekom na územie dnešného Chorvátska. Vo vlasti Tatárov však začal mocenský boj o trón a len vďaka tomu vojská odtiaľto odtiahli. Je veľmi pravdepodobné, že inak by mala celá história tejto časti Európy úplne iný charakter. Po odtiahnutí Tatárov bola veľká časť územia vyľudnená. Kto nezomrel v boji, alebo nebol násilím odtiahnutý do otroctva, často skončil vplyvom následného hladomoru vydrancovanej krajiny.
Kráľ Belo IV. udelil svojim spojencom odmeny a medzi nimi bol aj rod Bebekovcov, ktorému daroval Štítnické panstvo. Na jeho niekdajšom území je dnešná Ochtiná. Kráľ však zároveň prizval „nemeckých hostí“, aby osídlili vyľudnenú zem a rozvíjali obchod. Zároveň im udelil množstvo privilégií, aby bol pre nich príchod do nove krajiny výhodný. Nemci začali v tejto časti Gemera rozvíjať najmä baníctvo. Práve z toho dôvodu je vzhľadom na prvú písomnú zmienku o Ochtinej veľmi pravdepodobné, že už od počiatku sa rozvíjala ako banícka obec.
Najznámejšie miestne bane boli na Hrádku, teda v lokalite, kde v roku 1952 objavili Ochtinskú aragonitovú jaskyňu. Ešte začiatkom 19. storočia stála v Ochtinej úpravňa rúd, ktorá je v miestnej monografii označovaná ako vysoká pec. Od roku 1892, keď už bola postavená železnica na Plešivec, sa železná ruda na spracovanie dopravovala do Kunovej Teplice, Tisovca a do maďarského Ózdu a Diósgyöru.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
