login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Nižná Slaná: Keď Andrášiovci sídlili v obci

@ :: Historické foto ::     Apr 25 2012, 14:11 (UTC+0)

Nižná Slaná, okres Rožňava: Rok vzniku tejto historickej fotografie nepoznáme, avšak objekt, ktorý a tu nachádza, bol kedysi pre obec veľmi významný. S jednotlivými vetvami Andrášiovcov (Andrássy) sú predovšetkým spojené hrad Krásna Hôrka a kaštieľ v Betliari. Vďaka svojej historickej expozícii pozornosti turistom neunikne ani kaštieľ vo Vlachove. Málokto však vie, že Andrášiovci však určitý čas sídlili aj v Nižnej Slanej a na tejto fotografii môžete vidieť časť kaštieľa, ktorý si tu postavili v 18. storočí.

Spojenie Andrášiovcov v Nižnej Slanej možno hľadať v súvislosti s pozemkovou reformou Márie Terézie z roku 1767, keď vznikali tzv. tereziánske urbariáty, ktoré zmierňovali zlé sociálne postavenie urbárnych robotníkov. Aby Andrášiovci splnili podmienky reformy, dali v hornej časti súčasnej obce postaviť majer pre šesť rodín, kde robotníci bývali. Približne na hranici katastra Nižnej Slanej a Gočova postavili aj svoj kaštieľ, ktorý obýval Jozef III. Andráši s manželkou. Tam sa im v roku 1792 narodil aj syn Karol, známy ako Karol III. Andráši – neskôr veľkopodnikateľ v oblasti baníctva a hutníctva.

Aktivity Jozefa III. Andrášiho v obci boli rozsiahlejšie. Nechal tu napríklad vybudovať rybník, avšak chov rýb sa mu tu neosvedčil. Myšlienky sa však Andrášiovci nevzdali, vo Vlachove sú ich niekdajšie rybníky funkčné dodnes. V Nižnej Slanej dal postaviť aj pálenicu, ktorá bola údajne v čase svojho pôsobenia veľmi chýrna.

Pre Andrášiovcov bolo rodinné sídlo v Nižnej Slanej iba jednogeneračnou záležitosťou. V roku 1816 Karol III. Andráši odňal Vlachovu jeho obecný dom, ktorý nechal prebudovať na nový kaštieľ a kam sa aj odsťahoval. Jozef III. Andráši zomrel v Nižnej Slanej v roku 1834.

Slavomír Szabó

K tomuto článku poskytol konzultácie Mgr. Martin Kanaba.

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.






čitateľov: 5113