Poproč: Netradičná kapela a výnimočný muž
@ :: Historické foto ::
Apr 29 2012, 20:11 (UTC+0) | 
|
Poproč, okres Košice-okolie: Táto fotografia pochádza z prelomu štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia a zobrazuje hudobnú kapelu, ktorá pôsobila v Poproči. Zatiaľ čo v danom čase východoslovenský vidiek žil prevažne folklórom, tu mali vlastné hudobné štandardy. A nešlo pritom o modernú vlnu, pretože táto skupina s určitými personálnymi obmenami hrala už v rokoch tridsiatych. Zatiaľ čo inde zneli husle s basou a cimbalom, produkujúc najmä čardáše, v Poproči to bola kombinácia gitary, bicích, akordeónov, trúbky, saxofónu, pozaunu a huslí, pričom niektorí z hudobníkov ovládali hru na viacero nástrojov. Aj oni v tomto inštrumentálnom zložení hrali čardáše, ale tiež valčíky, polky a tangá. Tancovačky v Poproči boli vyhľadávané aj ľuďmi z okolitých dedín, pretože tamojšia atypická „neľudovková“ kapela produkovala voľačo iné ako všetci ostatní. Preto si ju privolávali aj mnohí ľudia, aby im chodili hrať na svadby a oslavy rôznych sviatkov. Časť repertoáru tvorili ich vlastné piesne.
Zaujímavý je akordeonista vľavo, ktorý má tmavé okuliare. Nebolo to dané módnym trendom. Skutočnosť je taká, že bol nevidomý. Menoval sa Viktor Petráš, ale v dedine ho nikto takto nevolal. Poproč ako koncová podhorská obec vykazoval veľa svojrázností vo zvykoch, miestnom dialekte, no i v tom, že mnohých ľudí tu nevolali ich vlastnými menami, ale menami inými. Napríklad Viktora Petráša tu všetci poznali ako Gesta Langakova.
Narodil sa ako riadne vidiaci chlapec, ale keď mal šesť rokov, vošiel do maštale ku krave. Tá prudko otočila hlavou a vybodla mu rohom jedno oko. Rodičia s ním ihneď utekali do Medzeva za „apatikárom“, ktorý mu namiešal liek. Ten si mal dávať na ranu po vybodnutom oku. Rodičia urobili ako im „apatikár“ povedal, ale chlapca liek strašne štípal a ráno nevidel ani na druhé oko.
Viktor Petráš bol silný muž a napriek nepriazni osudu sa naučil vyrábať zo slamy „snopky“, ktoré sa používali na pokrývanie striech. V tom čase už domy mali strechy škridlové, ale humná a stajne ešte stále zo slamy. Nielenže vyrábal snopky, ale pokrýval aj celé strechy. Majiteľka fotografie spomína, ako neraz pracoval aj v noci, pretože „tma mu neprekážala“. Je zaujímavé, že i keď bol nevidiaci, údajne sám dokázal pokryť celú strechu tak dokonale, že po ňom nikto nemusel nič dorábať či upravovať.
Bol tiež talentovaným hudobníkom, hral na akordeóne a skladal piesne, z ktorých niektoré v Poproči zľudoveli. Jedna z jeho známych skladieb začínala textom: Keď som prišiel domov, nevidel som nikoho....
Viktor Petráš alias Gesto Langakov zomrel v sedemdesiatych rokoch a na pohreb mu prišla celá dedina.
Slavomír Szabó
Informácie k tomuto článku nám poskytla pani Anna Benková.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
