login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Poproč, Moldava nad Bodvou: Odchod na vojenčinu

@ :: Historické foto ::     Apr 29 2012, 20:28 (UTC+0)

Poproč, Moldava nad Bodvou, okres Košice-okolie: Táto fotografia pochádza z druhej polovice štyridsiatych rokov 20. storočia, vznikla tesne po II. svetovej vojne. Vidíme na nej odvedencov za základnú vojenskú službu z Poproča, avšak foto ich zachytáva už v Moldave nad Bodvou, kde mali svoje zberné miesto a odkiaľ boli rozvážaní k jednotlivým vojenským útvarom.

Prvé roky po vojne bolo pre Popročanov rukovanie do armády výnimočné najmä preto, lebo od roku 1939 až do oslobodenia patrili pod Horthyho Maďarsko, teda počas vojny museli rukovať do maďarskej armády. Dedina pritom bola z prevažnej miery slovenská. Odrazu mladí nastupovali opäť do československých armádnych zložiek.

Tesne po vojne mal na starosti evidenciu brancov predseda miestneho národného výboru, ktorý na príslušnú vojenskú správu nahlasoval mladých mužov patričného veku. Keď došli povolávacie rozkazy, opätovne mal odvod brancov na zberné miesto na starosti predseda MNV.

Večer pred odvodom na vojenskú službu sa v Poproči konala tzv. regrútska zábava, čiže tancovačka na rozlúčku. Bola venovaná mladým odvedencom, ktorí sa bujaro zabávali do noci. Nadránom alebo ráno sa slávnostne ozdobili kone aj voz, na ktorom odvedencov viezli do Moldavy. Zdobenie často tvorili rôzne stužky, z ktorých niektoré darovali dievčatá, kone sa vždy okrášlili aj ružami. Spolu s odvedenými mládencami šiel na voze aj starosta MNV a po celý čas sa spievalo. Pri odchode z Poproča stáli ostatní ľudia pred domami a mávali.

Až kým neprišli do Moldavy nad Bodvou, mladí odvedenci nevedeli, do ktorej posádky a do ktorého mesta pôjdu na vojenčinu. Dozvedeli sa to až tam, keď ich predseda odovzdal do rúk vojakom z úradu.

Zvyk spoločného vyprevádzania odvedencov na ozdobenom voze pretrval až do päťdesiatych rokov. Chodilo sa vždy koňmo, aj keď sa už mohli odviezť autobusom. Bol to rituál.


Slavomír Szabó

Informácie k tomuto článku nám poskytla pani Anna Benková.


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.

čitateľov: 5186