login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Sep 23, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(241)

vložiť obrázok do galérie

Poproč: Popročský odev v nárečí

@ :: Historické foto ::     Apr 29 2012, 14:37 (UTC+0)

Poproč, okres Košice-okolie: Táto fotografia pochádza z prvej polovice tridsiatych rokov 20. storočia a zobrazuje babku s vnučkou. Fotografovanie v danom čase nebolo vecou každodennou, skôr výnimočnou. Fotografi si okrem iného zarábali aj tak, že chodili po dedinách a núkali svoje služby. Ľudia sa nechali fotiť, potom prišiel aj s fotkami a zaplatili mu. Práve takto vznikol aj tento záber.

Postaršia žena nie je v kroji, ale v bežnom pracovnom obečení. Už v tridsiatych rokoch boli fabrické látky cenovo dostupnejšie a tak sa kroje stávali skôr len odevom na slávnostnejšie príležitosti.

Poproč je koncová dedina na ceste vybočujúcej z hradskej na Jasov. Aj miestne obyvateľstvo na rozdiel od niektorých okolitých obcí bolo iné – prevažne slovenské. Je zaujímavé bádať v popročskom nárečovom slovníku, kde sú niektoré výrazy veľmi podobné inej východniarčine Abova a okolia, ale niektoré veľmi svojrázne.

Napríklad vesta, ktorá je často inde označovaná ako „lajblik“ je po popročsky „vista“. Zdobené vesty si ženy v Poproči na rozdiel od iných častí kroja nerobili samé, ale dávali si ich šiť u „vistárky“. Takouto známou popročskou „vistárkou“ bola aj mama tu odfotenej staršej ženy.

Košieľku ku kroju na východe často označovanú ako „oplečko“ v Poproči nazývali „oplečata“. Blúzka, akú môžeme vidieť aj na fotografii, tu nazývali „jopka“. Ženská šatka bola „chustka“.

Sukne sa tu nazývali (podobne aj inde na východe) „kabaty“ a kabát bol „gerok“. Ako takmer všade, aj v Poproči sa nosilo viacero sukní na sebe, pričom spodné biele sukne sa nazývali „spodnice“. Najmä v nedeľu či v iné slávnostné dni si dávali ženy záležať, aby mali úzky pás, ale od pása dole boli čo najširšie. Preto sa spodnice škrobili, pričom škrob je po popročsky „krochmaľ“.

V súvislosti so škrobom majiteľka fotografie s úsmevom spomína, ako po vojne prišiel do Poproča nový učiteľ. Z nejakého dôvodu potreboval škrob, tak sa pýtal ľudí, či ho majú. Tí mu alebo nerozumeli, alebo odpovedali, že tu škrob nemá nikto, pretože sú všetci čistotní. (Pravdepodobne si plietli škrob a svrab.)

Na vrchný „kabat“ sa na kroji ešte opásala ozdobná zástera, ktorú tu na rozdiel od okolitých obcí nevolali „fartuch“, ale „šorc“. Ponožky aj punčochy boli „štremfle“ a poltopánky „šlepesy“.

K ozdobám patrili biele duté koráliky, ktoré na prvý pohľad pripomínajú perly a obopínali sa tesne okolo krku aj v štyroch až piatich radoch. Tieto tu nazývali „panceriky“. (Na Gemeri, kde boli rovnaké ozdoby veľmi časté, sa nazývali „pacerky“.) V Poproči si zboku na krk okolo „pancierikov“ viazali ešte farebnú mašľu, ktorá bola zo širokej jednofarebnej stuhy, pričom stuhu rovnakej farby si ešte viazali aj na rukáv „oplečata“. Ozdobné stužky tu nazývali „pantliky“. Pokiaľ dievča nebolo v slávnostnom kroji, „panceriky“ malo odložené v krabičke pri zrkadle, čiže v „talačke“ pri „hledítku“.

Slavomír Szabó

Informácie k tomuto článku nám poskytla pani Anna Benková.


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.

čitateľov: 3783