Ochtiná: Románsko-gotický kostol
@ :: Roznava - Okolie ::
Jun 20 2012, 15:18 (UTC+0) | Ochtiná, okres Rožňava: Najstaršou stavbou v obci a národnou kultúrnou pamiatkou zároveň je románsko-gotický kostol, ktorého svätyňu zdobia mimoriadne zachovalé a jedinečné stredoveké fresky.
História kostola
Kostol je starší ako prvá písomná zmienka o existencii Ochtinej. Postavený bol v druhej štvrtine 13. storočia, Ochtiná sa prvýkrát spomína v listine z roku 1318. Chrám dozaista začali stavať už uprostred rozvinutej baníckej osady, o čom svedčí aj veľkosť jeho lode, ako aj skutočnosť, že bol emporový, t.j. že mal vyvýšený chór. Emporové kostoly sa v malých dedinkách nestavali. Je tu teda jasný dôkaz, že Ochtiná je oveľa staršia dedina ako je jej prvá písomná zmienka.
Chrám v súčasnosti patrí evanjelickej cirkvi a.v., avšak vzhľadom na jeho vek je jasné, že bol postavený ako rímsko-katolícky. V 13. storočí ešte protestantské cirkvi nejestvovali. Pôvodne bol zasvätený sv. Mikulášovi.
Kostol bol tri storočia katolícky, avšak najmä v 16. storočí celé obce údolí riek Štítnik a Slaná prechádzali na protestantskú vieru. V roku 1545 už v Ochtinej pôsobil protestantský kňaz Šimon.
Keďže protestanti nezvykli v kostoloch stvárňovať svätých, celý chrám vybielili náterom rovno na fresky, čo ich de facto ochránilo na niekoľko storočí. Objavili ich až pri renovácii v roku 1894 I. Grohom, ktorý ich následne reštauroval. Ïalšie z fresiek sa našli až v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Práve (2012) prešli ďalším reštaurovaním, ktoré však ešte nie je ukončené.
Počas I. svetovej vojny v roku 1916 z kostola vzala armáda zvony, čo bola bežná prax pre zabezpečenie surovín na výrobu kanónov.
Súčasnosť
Najstaršími časťami kostola sú loď s vežou vybudované v románskom štýle. Loď z východnej strany prechádza do svätyne, ktorá na počiatku bola obdåžnikovitá, ale v rokoch 1342 až 1347 ju prestavali na mnohouholníkovú v gotickom štýle. Práve táto časť najviac zaujme každého návštevníka, pretože je z vnútra bohato zdobená gotickými freskami. Fresky vznikli začiatkom 15. storočia.
V súvislosti s autorom fresiek, ktorého meno nepoznáme, sa uvádza tzv. Koceľovská dielňa alebo Maliar ochtinského presbytéria. Každopádne na základe rôznych detailov možno dokumentovať, že autorský rukopis je zhodný s inými gemerskými gotickými freskami.
Námetovo dominujú výjavy zo života Ježiša Krista, ale nachádzajú sa tu aj výjavy z apokalypsy včítane apokalyptického zvieraťa či apokalyptického netvora. Veľmi zaujímavé a zriedkavé je vyobrazenie pod stropom na konci svätyne, kde je Boh zobrazený s troma tvárami ako symbol Trojice Božej.
Okrem hlavnej lode sa v kostole nachádza aj severná loď, ktorú tu pribudovali okolo roku 1470. Má hviezdicovú klenbu a rovnako ako v hlavnej lodi, aj tu sa nachádza empora, ale tá je mladšia a pochádza z prelomu 17. a 18. storočia. Práve táto empora bola výsostným miestom, kde počas bohoslužieb sedávali len baníci, a to ešte aj polovici 20. storočia. (ažba v Ochtinej ustala v roku 1964.)
Pruská klenba lode kostola nie je pôvodná. V 13. storočí bol strop plochý a prestavaný v roku 1635 rovnako ako niektoré okná. Sakristiu pristavali v druhej polovici 17. storočia.
Mimoriadne esteticky a zaujímavo pôsobia hlavný oltár s kazateľnicou. Sú v ranobarokovom štýle. Uprostred oltára sa nachádza olejomaľba z prvej polovice 19. storočia - Kristus, Mária a Marta. Po stranách pri točitých ståpoch sú umiestnené drevené polychrómované sochy apoštolov Petra a Pavla. Na kazateľnici sa nachádzajú drevené sochy štyroch evanjelistov (Marek, Matúš, Lukáš a Ján) s Ježišom Kristom.
V chráme sa nachádza aj kamenná stredoveká krstiteľnica zo 14. storočia, ktorá má na vrchnáku novšiu (18. storočie) drevorezbu s výjavom krstu Krista.
I keď možno nie z historického, ale z etnologického hľadiska je zaujímavý erbový štít s dvoma pozlátenými baníckymi kladivkami, ktorý sa nachádza na stene pri kazateľnici. Kladivká sú na erbe skrížené. Keď však v Ochtinej zomrel baník, zložili ich a položili vedľa seba. Na pohrebe, tesne predtým ako sa zatvorila truhla a spievali žalmy, poverený baník tieto kladivka skrížil a držal nad hlavou. Až potom privreli poklop rakve a baníka pochovali. Skrížené kladivká potom uložili naspäť do kostola.
Prístupnosť pamiatky
Kostol je sprístupnený na požiadanie. V obci býva diakon, nemá však kostolníka a je jediným držiteľom kľúčov. Preto je vhodné dohodnúť sa o návšteve vopred telefonicky, aby bol doma. Fara sa nachádza hneď vedľa kostola.
Evanjelický farský úrad, Ochtiná 150
Telefón: 0905 874 096
GPS kostola: N 48°41,018' / E 020°19,526'
Slavomír Szabó
Použitá literatúra:
- Ján Šlosár: Z dejín Ochtinej
- Martin Hric: Moje spätné spomienky na rodnú obec Ochtinú
- Pamiatky Východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
