login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Ochtiná: Obec a počiatky baníctva

@ :: Historické foto ::     Jun 27 2012, 14:59 (UTC+0)

Ochtiná, okres Rožňava: Nevieme, kedy vznikla táto historická fotografia. Podľa typu fotopapiera však možno predpokladať, že v 19. storočí, najneskôr hneď začiatkom 20. storočia. Ba nevieme ani, ktoré miesto pri Ochtinej fotograf zvečnil. Vzhľadom na rozmiestnenie miestnych baní možno len predpokladať, že to bolo v lokalite Hrádok. Z jej útrob sa už v 12. storočí zásobovalo 22 hámrov a železiarenských pecí.

Miestne baníctvo je staré ako obec sama, ba možno ešte staršie. I keď prvú písomnú zmienku o Ochtinej poznáme až z roku 1318, z opisu hraníc Štítnického panstva z roku 1243 vieme, že na jej území sa nachádzal hámor na spracovanie železa a pri ňom osada. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa súčasných kritérií sa dedina považuje za takú starú, ako jej je prvá písomná zmienka, má Ochtiná trochu smolu. Ak by autor opisu osadu pomenoval, obec by sa hrdila vekom starším o 75 rokov.

Je dôvodné predpokladať, že na začiatku stredovekého baníctva bolo pôvodné slovenské obyvateľstvo Gemera, ale veľmi rýchlo sa ho zhostili Nemci. V roku 1241 totiž kráľ Belo IV. prehral bitku s Tatármi pri rieke Slaná a utiekol. V roku 1242 Tatári vtedajšie Uhorsko opustili a kráľ sa vrátil. Krajina bola v strašnom stave. Množstvo zabitých, odvlečených do otroctva, spálené dediny, polia bez úrody a vypukol hladomor, ktorý kosil zvyšné obyvateľstvo. Kráľ preto prizval „nemeckých hostí“, ktorým poskytol mnohé privilégiá. Práve Nemci, ktorí začali osídľovať toto územie, rozvinuli baníctvo a priniesli Gemeru i mnohým iným častiam niekoľko storočí prosperity.

Slavomír Szabó

Informačné zdroje:
- niekdajší baník, potom predseda MsNV Ochtiná, dnes dôchodca Ján Kupec
- Ján Šlosár: Z dejín Ochtinej
- Martin Hric: Moje spätné spomienky na rodnú obec Ochtinú




***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.






čitateľov: 5159