Plešivec: Župný dom
@ :: Roznava - Okolie ::
Aug 30 2013, 16:30 (UTC+0) | Plešivec, okres Rožňava: Na zozname národných kultúrnych pamiatok Plešivca sa nachádza aj niekdajší župný dom, ktorý v súčasnosti slúži ako budova obecného úradu. Návštevníka na prvý pohľad upúta pamätná tabuľa, ktorá oznamuje, že na tomto mieste boli v roku 1948 odsúdení na smrť slovenskí národní buditelia Ján Francisci-Rimavský, Štefan Marko Daxner a Michal Miloslav Bakulíny.
História budovy
V roku 1711 vydal uhorský kráľ Karol III nariadenie, podľa ktorého mala každá župa postaviť svoj župný dom. Ten mal slúžiť nielen na zasadanie vedenia, ale i pre súdy spadajúce do župnej právomoci a dokonca aj ako väznica. K výstavbe v Plešivci však došlo až v roku 1716. Stavalo sa relatívne pomaly, ale v júni 1719 sa tu už mohlo konať slávnostné zasadnutie vedenia Malohontskej župy. Okrem zasadacej miestnosti boli hotové aj byty pre hodnostárov, kaplnka a väznica. Dostavba pokračovala, ale v roku 1785 za vlády cisára Jozefa II. bola Malohontská župa spojená s Gemerskou. Centrom sa stala Rimavská Sobota a budova v Plešivci stratila svoj pôvodný význam. Tento stav trval len do roku 1790, keď Jozef II. zomrel a na cisársky trón zasadol Leopold II. Gemersko-Malohontská župa mala svoje sídlo aj v Plešivci.
Počas povstania národov v rokoch 1848 a 1849 stál Plešivec proti cisárovi. V župnej budove bola zriadená nemocnica. Revolúcia dosiahla odstúpenie cisára Ferdinanda I., ale na trón nastúpil jeho syn František Jozef I., ktorý po revolúcii začal sériu procesov s povstalcami. Takto boli v Plešivci väznení, súdení a odsúdení na smrť aj slovenskí dobrovoľníci a národní buditelia Ján Francisci-Rimavský, Štefan Marko Daxner a Michal Miloslav Bakulíny. Moc cisára však nebola až natoľko silná a uhorské župy nezdieľali jeho politické názory. Tak na popravu slovenských národovcov nakoniec nedošlo. Pre pomerne veľké územné právomoci nakoniec cisár František Jozef I. župné členenie cisárskeho územia zrušil a zaviedol komitáty, ktoré spravovali jeho komisári. Posilnili sa tak rozhodujúce právomoci viedenského centra. V tomto režime župný dom v Plešivci splnil už len úlohu väznice.
Po obnovení župného systému mala gemersko-malohontská ústredie iba v Rimavskej Sobote. V roku 1889 dom v Plešivci vedenie župy predalo a sídlil tam drevársky podnik. Po krachu spoločnosti sa dom dostal do majetku Spišskej banky, kde bol až do roku 1942. Vtedy ho kúpilo mesto Plešivec a nechalo rekonštruovať, takže aj v súčasnosti je tu architektonicky dominantný klasicizmus, i keď ide pôvodne o barokovú stavbu. V objekte sídlil mestský úrad a škola.
V povojnových časoch komunistickej vlády sa dom užíval na rôzne účely. Bola v ňom škola, klub dôchodcov, opatrovateľská stanica a podobne. V súčasnosti opäť slúži pre obecný úrad.
Prístupnosť pamiatky
Budova je verejne prístupná v úradných hodinách.
Kontakty
Obecný úrad Plešivec
Čsl. Armády 1
049 11 Plešivec
Tel. č : 058 / 7 921 135
Fax : 058 / 7 921 134
www.obecplesivec.sk
spracoval: Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
