Nižný Lánec
@ :: Okolie ::
Aug 14 2006, 09:55 (UTC+0) | 
Erb obce 
Socha svätého Floriána v areáli Hedryho kaštie¾a 
V kaštieli dnes sídli obecný úrad. Posledným majite¾om kaštie¾a s roz¾ahlým parkom a panstvom bol ve¾kostatkár Hedry. 
Obec si zachovala svoj po¾nohospodársky charakter 
V uliciach obce 
Niekdajší mlyn
V Nižnom Lánci sa nachádza viacero bocianích hniezd 
Kostol 
Reformovaný kostol 
Kataster obce tvorí 410 hektárov pôdy, z toho je ve¾ká èas po¾nohospodársky využívaná |
English version / Anglická verzia
Poloha
Obec Nižný Lánec sa nachádza asi 25 kilometrov juhozápadným smerom od Košíc medzi obcami Buzica a Perín-Chym. Leží na rozhraní Košickej kotliny a Bodvianskej vrchoviny. Rozloha jej chotára je 410 hektárov. Nadmorská výška v strede obce 200 metrov, v chotári 193 – 274 metrov.
História
Pôvodné obyvateľstvo územia bolo slovanské, o čom svedčí archeologické nálezisko starého slovanského osídlenia. To sa nachádza severne od Nižného Lánca v lokalite Tánok. Na tejto lokalite sa našli aj zlomky stredovekej keramiky, ktorú profesor Budinský-Krička datoval do XII. až XIII. storočia. Historik Branislav Varsík o tom napísal: „Niet teda nijakej pochybnosti, že Nižný Lánec bol starým slovanským sídliskom a kontinuita osídlenia tu siaha až do XIII. storočia.“
Najstaršia história obcí Nižný Lánec a Vyšný Lánec je takmer identická, ťažko oddeliteľná. Tieto dve takmer bezprostredne susediace obce majú aj spoločnú prvú písomnú zmienku. Je z roku 1267 a píše sa v nej len o jednom Lánci. Listina pojednáva o rozsudku kráľa Štefana mladšieho, ktorý rozhodol v spore o zem. Spor bol o pozemky Adriána z Lánca (Adriani de Lanchi), a to medzi Konrádom z Arky (Corladus de Archay), jeho synom Michalom, Jakubom z Lánca a Egidom, synom Juraja na jednej strane, pričom na druhej strane sporu stál Kunc (Cunch), syn Michala. Práve podľa tejto listiny už v roku 1267 došlo k rozdeleniu zeme na dve časti, ktoré môžu byť identické s dnešným Vyšným Láncom a Nižným Láncom.
Takto vznikla aj druhá dedina, dnešný Vyšný Lánec. Pôvodná stará dedina Lánec je teda identická s dnešným Nižným Láncom. Vyšný Lánec sa v tom čase nazýval Konrádov Lánec (Korlát Lánc) a Nižný Lánec bol Kuncov Lánec (Kunclánc). Kráľ totiž v spomínanom spore rozhodol, že vyšná zem bude patriť Konrádovi z Arky a nižná zem Kuncovi, synovi Michala. Pojmy „bude patriť“ alebo „bude v rukách“ však nemusela znamenať úplné vlastníctvo zeme. Kráľ zvyčajne dával zemepánom územia do držby, čo znamená, že územie mohli prenajímať, zveľaďovať, vyberať dane od jeho obyvateľov, dokonca si ich vzájomne vymieňať, ale za to zasa odvádzali dane kráľovi, ktorý bol skutočným majiteľom zeme. Ak kráľ rozhodol, mohol pozemky vziať späť a dať ich do správy niekomu inému.
Zem Nižný Lánec sa neskôr ešte rozdelila na Stredný Lánec a Nižný Lánec.
Ïalšia písomná zmienka o Lánci pochádza z roku 1298. Ide o listinu Jasovského konventu, podľa ktorej Jakub, Ladislav a Dominik, synovia Petra z Lánca, priznali čiastku zeme Lánca synom Hermana. Riešil sa tým spor o pozemky medzi Nižným Láncom a pánmi z Perína. Je písomne zaznamenané, že svedkovia vypovedali, že hranicu medzi Nižným Láncom a Stredným Láncom tvoril potok Kanyapty, kde sa nachádzal veľký mlynský kameň. Po vyriešení tohto sporu na Strednom Lánci, ako samostatnom území, vyrastala tretia dedina. Tá sa však svojou veľkosťou Vyšnému a Nižnému Láncu nikdy nevyrovnala.
V roku 1303 sa majiteľom Nižného a Stredného Lánca stal Pavol, syn Gregora z Lánca. Na prelome XIV. a XV. storočia boli Stredný a Nižný Lánce v držbe Imricha de Verbeche. Ten zomrel bez potomkov a kráľ tieto zeme a dediny pridelil Petrovi, synovi Šimona z Perína, ktorý ich prevzal v roku 1402.
Podľa portálneho súpisu z roku 1427 bolo vo Vyšnom Lánci 5 port, v Nižnom Lánci 11 port a v Strednom Lánci 1 porta. V tom čase sa nespočítavali obyvatelia, ale porty. Porta bola veľká brána do dvora hospodárskej usadlosti, ktorou mohol prejsť naložený voz ťahaný koňmi. V jednej takejto usadlosti žilo s gazdom a jeho rodinou aj služobníctvo. Ak počítame na jednu takúto usadlosť minimálne sedem ľudí, tak v roku 1427 žilo vo Vyšnom Lánci minimálne 35 obyvateľov, v Nižnom Lánci aspoň 77 obyvateľov a v Strednom Lánci aspoň sedem obyvateľov.
Podľa historika Branislava Varsíka okrem archeologických nálezov aj miestne názvoslovie potvrdzuje, že pôvodné obyvateľstvo tejto zeme bolo slovanské. Napríklad potom Kanyapta je pomaďarčením pôvodného názvu Kanatopta. Názov Kanatopta sa nachádza aj v listine z roku 1298. V staroslovienčine to značilo miesto, kde sa kone topili. To súviselo s močaristou zemou a bahnom, podľa ktorého dostal potok meno. Elimináciu až úplný ústup Slovanov dáva Varsík do súvislosti s tatárskymi vpádmi v roku 1241, kedy došlo takmer k úplnému vyľudneniu okolitého územia. Až potom tu prichádzali Maďari a Nemci. Mená prvých známych držiteľov zeme (Kunc – Cunch a Konrád – Corladus) svedčia o nemeckých zakladateľoch dedín. V druhej polovici XIII. storočia sa na tomto území už pestovalo víno, a ako píše Varsík „je všeobecne známe, že priekopníkmi tohto pestovania vína na území Abaujskej stolice boli v XIII. storočí predovšetkým nemeckí hostia“.
Podľa súpisu obyvateľov, ktorých mená sa zachovali, však možno konštatovať, že v roku 1558 tu žilo v Nižnom Lánci prevažne maďarské obyvateľstvo. Vo Vyšnom Lánci žilo v tom čase aj slovanské obyvateľstvo. Podľa stoličného protokolu z roku 1590, ako aj zápisov z rokov 1635 a 1638 bol Vyšný Lánec slovenskou dedinou.
Nájazdmi Turkov a neskôr v dôsledku Rákociho povstaní došlo k ďalšiemu výraznému vyľudneniu územia. V roku 1715 žilo v Nižnom Lánci len päť poddanských rodín a jeden želiar. V roku 1720 dokonca len dvaja poddaní. Nižný Lánec sa na týchto listinách dokonca vôbec neuvádza.
Po tomto období nastalo nové zaľudňovanie. Do obcí prišli aj Slováci (grekokatolíci), ale popri prisťahovaných Maďaroch tvorili menšinu.
Genéza názvu:
1267 – de Lanchi (pri odobnom mene)
1268 – de Lanchi
1298 – terra Lanc (zem), de Lanc
1303 – de Lanch, possessio Lanch (usadlosť)
1318 – de Lanch
1319 – de Laanch, possessio Lanch
1324 – de Lanch
1332 – de Lanch
1348 – Lanch
1353 – possessio Lanch
1359 – possessio Lanch, Olsolanch
1372 – possessio Corlatlancha
1395 – Konchlach, Kunchlancia
1402 – Lanch
1405 – possessio Lanch
1406 – Konchlanchya, Veglanch, Lanch
1409 – de Lanch
1410 – Lanch
1427 – Lanch
1485 – Felsewlancz, Kezebselancz
1520 – Alsolancz
1564 – Also Lancz, Kewzep Lancz, Felsew Lancz
1590 – Felsõ Lácz – Tót Láncz – Kórlát Láncz
1635 – Thott Lancz
1638 – Tót Láncz
1773 – slovensky: Nizny, Wissny, Stredny Lancz; maďarsky: Alsó, Felsõ, Középsõ Láncz
1808 – Alsó, Felsõ Láncz
Pôvod názvu
Na pôvod názvu majú rôzni historici rôzne pohľady. Historik Stanislav odvádza slovo Lánec od českého slova „Lán“. Najstaršie dejiny českých obcí, ktoré majú v názve Lány, však siahajú len do XIV. storočia, preto toto odvodenie Varsík spochybňuje.
Historik Kniezsa odvodzoval názov od maďarského „Lánc“, ktoré bolo prevzaté od juhoslovanského slova „Lanc“, ktoré aj v bulharčine znamená „reťaz“. Toto slovo sa udomácnilo aj vo východoslovenskom dialekte ako „Lancug“, alebo „Lancuch“. K tomuto názoru sa pripája aj historik Branislav Varsík.
Historik Moor odvádza názov Lánec od nemeckého slova „Lannzug“, čo tiež znamená „reťaz“. Varsík túto teóriu odmieta, keďže v tom čase takto Nemci označovali reťaz konkrétneho baníckeho stroja, ktorý sa tu s najväčšou pravdepodobnosťou nepoužíval.
Súčasnosť
V júli 2006 žilo v obci Nižný Lánec 410 obyvateľov. V obci sa nachádza materská škôlka i škola pre ročníky 1 až 4. Dedina si zachovala poľnohospodársky charakter.
Obec nemá ubytovacie kapacity pre turistov a nenachádza sa tu ani reštaurácia s ponukou teplých jedál.
V obci sa nachádza kaštieľ z prelomu 19. a 20. storočia, v ktorom sídli obecný úrad. Tiež grácko-katolícky a reformovaný kostol.
Kontakt
Obecný úrad
Nižný Lánec 54
044 73 pošta Buzica
Telefón: 055 / 466 51 77
Fax: 055 / 489 81 31
e-mail: niznylanec@stonline.sk
Použitá literatúra:
Branislav Varsík: Osídlenie Košickej kotliny
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
Spracoval: Slavomír Szabó
Zaujímavosti z obce
Klasicistcký kaštieľ župana Františka Lánczyho
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.
|
|
