Vyšná Myšľa: Mužský odev
@ :: Historické foto ::
Oct 19 2006, 17:59 (UTC+0) | 
1 
2 |
English version / Anglická verzia
Vyšná Myšľa: Táto fotografia pochádza z prvej polovice dvadsiateho storočia. I keď na prvý pohľad nie je ničím výrazná, predsa len dokumentuje koniec nohavíc, zvaných „pričeše“. Mužský odev na abovskom vidieku bol zvyčajne čierny s bielou košeľou. Na juhu, hlavne v obciach s početnejším maďarským obyvateľstvom, muži zvykli na čiernych nohaviciach nosiť aj čiernu zásteru. Malo to svoje praktické dôvody. Skôr sa zašpinila zástera ako nohavice, takže ich nebolo nutné tak často prať.
Typickými mužskými nohavicami však boli tzv. pričeše. Hore široké, aby sa v nich dobre chodilo a pracovalo, dole úplne úzke, od lýtok presne na nohu, aby v čižmách netlačili. Zatiaľ čo ženy, o ktorých sa hovorí, že dbajú na oblečenie viac ako muži, si šili šaty väčšinou samé, muži si dávali šiť pričeše na mieru krajčírmi.
Koniec pričešom prišiel až v druhej polovici štyridsiatych rokov minulého storočia, keď ich nahradili nohavice klasického strihu. Bol to jednak vplyv mestskej módy, tiež už boli dostupnejšie a cenovo prijateľnejšie poltopánky, takže sa nohavice nemuseli súkať do čižiem. Niektorí starší obyvatelia majú svoje pričeše stále odložené. To, aký mali presný strih, môžete na vidieť na fotografii pána Šimona Helféna, ktorá bola urobená v súčasnosti (2006).
I keď sme spomenuli, že pričeše mali svoj tvar kvôli obuvi, nosenie čižiem nebolo úplnou samozrejmosťou. Nosili sa aj ľahšie letné topánky, ale gazdovia – majitelia statkov, predsa len ako znak svojho postavenia nosili vysoké vyleštené sáry pod kolená po celý rok. Goliere na svojich bielych košeliach mávali zapnuté až úplne pod krkom. Bol to znak toho, že takto zaodetý človek nemusel veľa fyzicky pracovať, skôr dohliadal na čeľaď. (Kto robí a je mu horúco, zvyčajne si golier rozopne).
Až v koncom štyridsiatych rokov prišli do módy košele – rozhalenky. Mali väčší golier a nosili sa s minimálne dvomi rozopnutými gombíkmi. Muž na hornej fotografii síce už nemá pričeše, ale ešte nemá rozhalenku.
Keď sme sa zmienili aj o obuvi, je potrebné povedať, že vo Vyšnej Myšli to dosť netradične vyzeralo v letných mesiacoch rokov 1939 až 1944. Ako sme uviedli napríklad v poviedke Slovenský cukor, tá časť súčasného južného Slovenska, ktorá po Viedenskej arbitráži pripadla Horthyovskému Maďarsku, bola po odtrhnutí od Československa veľmi zle obchodne zásobovaná. V spomínaných rokoch boli topánky nedostatkovým tovarom. Muži, ktorí akurát potrebovali nové, ale nevedeli ich zohnať, si začali robiť sandále z dreva. Vyrezali drevené doštičky veľkosti chodidla s k nohe ich pripevnili remienkom. Podobne ako sú dnešné šľapky. To sa v dedine celkom uchytilo a tak si ich začali vyrábať a nosiť aj tí, ktorí ešte topánky mali.
Podľa spomienok pána Šimona Helféna a dokumentov spracoval Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.
|
|
