Krásnovce: Československá armáda
@ :: Historické foto ::
Jan 12 2007, 20:29 (UTC+0) | 
|
Krásnovce: Táto fotografia pochádza z roku 1922, dokonca podľa zápisu na jej zadnej strane poznáme presný dátum jej vzniku – 21. február 1922. Sú na nej vojaci Československej armády, medzi ktorými sa nachádza aj práve slúžiaci obyvateľ Krásnoviec. Žiaľ, dnes už nie je známe, ktorý z týchto vojakov to je, ani kde presne fotografia vznikla. Je dôvodné predpokladať, že vojaci neboli odfotení priamo v Krásnovciach.
Pripomeňme si, akú úlohu zohrávala armáda v týchto rokoch. Dňa 28. októbra 1918 uznalo Rakúsko-Uhorsko podmienky mieru na ukončenie I. svetovej vojny, ktoré okrem iného obsahovali aj uznanie autonómie národov žijúcich na území rozpadávajúcej sa monarchie. V ten istý deň bol v Prahe vydaný prvý zákon o zriadení samostatného štátu. Dňa 30. októbra vznikla Martinská deklarácia, ktorá potvrdila záujem Slovákov o spoločný štát s Čechmi a Podkarpatskou Rusou (neskôr nazývanou Zakarpatskou Ukrajinou).
Hranice ešte neboli pevne zakotvené, čo malo za následok boje na viacerých miestach nového štátu. Na území súčasného Česka sa bojovalo v pohraničí s Nemcami, v januári 1919 sa bojovalo s Poľskom o Tìšínsko. Maďarsko sa pokúšalo obsadiť Slovensko. Maďarská vláda tu prestala vysielať svoje jednotky až po 6. decembri 1918, keď Milan Hodža dosiahol s Maďarskom dohodu o dočasnej demarkačnej čiare. Formované československé vojsko i tak muselo potláčať mnohé prejavy odporu vedené ozbrojenými skupinami zahraničných vojsk.
Východ republiky bol obsadzovaný viacerými jednotkami. Dňa 28. 12. 1918 vstúpila do Prešova časť 30. pešieho streleckého pluku, pričom o prienik do mesta musela bojovať s Maďarmi pri Margecanoch. Hneď na druhý deň vstúpila druhá časť pluku do Košíc, kde vykonávala obrannú strážnu službu až do marca 1919.
Vo februári 1919 Najvyššia vojenská rada na Mierovej konferencii v Paríži riešila predbežný priebeh hraníc nových štátov a určila novú demarkačnú čiaru, podľa ktorej by k územiu Slovenska mali patriť aj Bukové vrchy, pohorie Matra, mestá Miskolc a Sárospatak. Maďarsko prudko protestovalo, naviac v marci vznikla Maďarská republika rád, na čele ktorej stál komunista Béla Kuna. Maďarské vojsko začalo opäť postupovať pri rieke Tisa na sever a začali ďalšie boje. Trianonská mierová zmluva, ktorá učila presné hranice Maďarska, bola podpísaná až 4. júna 1920 vo francúzskom Versailles.
Keďže táto fotografia pochádza z počiatku roku 1922, je možné, že zachytáva vojakov, ktorí sa spomínaných bojov na ochranu nového štátu zúčastňovali. Je tiež možné, že boli aktívni aj počas I. svetovej vojny, ktorá sa na území východného Slovenska krvavo prejavila najmä na severe. Boj o Dukliansky priesmyk patril medzi strategické operácie oboch svetových vojen.
I keď územie Krásnoviec front I. svetovej vojny priamo nezasiahol, do vojska muselo z obce narukovať veľa mužov, traja z nich sa už domov nevrátili. Boli to Ján Hujdič Pančo, Andrej Kočiško Basar a Ján Luterán.
Slavomír Szabó
Použitá literatúra:
Krásnovce 1403 – 2003 (Vydavateľ Excel Enterprise, 2003)
Kronika Slovenska 2 (Vydavateľ Fortuna Print, Praha, 1999)
Prvá svetová vojna – Pozabudnuté cintoríny (Vydavateľ RRA Svidník, 2005)
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
