Pozdišovce: Ján Poprik – publicista a amatérsky historik
@ :: Nositelia tradícií ::
Jun 13 2007, 10:56 (UTC+0) | Pozdišovce: Je autorom desiatich publikácií, stoviek článkov a štúdií, ktorým dominuje jediná téma – Zemplín. Ján Poprik (1953), rodák z Pozdišoviec, začal s tvorbou článkov v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Propagáciou regiónu i výsledkami vlastných výskumov sa prezentoval v časopisoch Historická revue, Zemplín, Zemplín extra a Gréckokatolíckom kalendári. Od roku 2000, kedy obec začala vydávať občasník Pozdišovské čriepky, vykonáva jeho redigovanie a prispieva doň obsiahlejšími i kratšími materiálmi nielen zo súčasnosti, ale aj z histórie obce.
„Hovorí sa, že ak človek niekde kráča, mal by vedieť nielen kam ide, ale aj odkiaľ. Práve poznávanie vlastnej histórie je poznávaním tej východzej stanice, z ktorej vyrážame na ďalšiu cestu. Pre dnešnú dobu, zvlášť poznačenú globalizáciou, to platí dvojnásobne. Ak niekto pozná vlastnú históriu a je na svoj región hrdý, možno povedať, že nasadol do vlaku, ktorý premáva oboma smermi. To znamená, že vždy sa má kam vrátiť,“ hovorí pán Poprik.
Okrem príspevkov do periodík je aj autorom viacerých publikácií. Svoje poznatky je pripravený využiť aj v rámci sprevádzania turistov, ktorí majú o Zemplín a jeho históriu i kultúru záujem. Podotýka však, že v spolupráci so samosprávou treba dotiahnuť záležitosti v oblasti propagácie obce. Podobné je to aj v rámci celého zemplínskeho regiónu, kde treba v prvom rade treba zvoliť koncepciu, na základe ktorej sa tieto veci budú realizovať. Zároveň je potrebné kategorizovať jednotlivé zaujímavosti regiónu a na základe toho vytvoriť pre návštevníkov, resp. turistov ponuku.
Okrem publikačnej činnosti a historického výskumu sa Ján Poprik venuje aj ďalším popularizačným aktivitám, medzi ktoré radíme napríklad založenie Pamätnej izby pri obecnom úrade.
„Je ako otvorená kniha, ktorú možno kedykoľvek čítať. Možno povedať, že je mojou ďalšou publikáciou. Bol som spoluiniciátorom a z veľkej časti realizátorom myšlienky, ktorá našla pochopenie v miestnej samospráve. Je to presne to, čo Pozdišovce potrebovali pre svoje lepšie zviditeľnenie už oveľa skôr. Nespočetné množstvo hodín venované štúdiu, zháňaniu materiálov i realizácii prinieslo aspoň čiastočnú úrodu. Pred nami, niekoľkými nadšencami, je ešte veľa roboty, no som rád, že už teraz môžeme históriechtivým návštevníkom Pozdišoviec čo-to ponúknuť.“
V dnešnom otvorenom svete sa stalo akýmsi trendom, cítiť sa všade doma. Vzťah k svojmu rodisku, či lokálpatriotizmus sa pre mnohých ľudí stávajú cudzími pojmami. Ako to vidí Ján Poprik? Čo preň znamenajú Pozdišovce?
„Veľa. Až s odstupom času, s pribúdajúcim vekom, si človek uvedomuje, že na miestach, kde sa kedysi hrával, kade chodil či chodí, vstupuje na historickú pôdu. Tu sa od nepamäti striedali kultúry, ale i v novodobých dejinách máme byť na čo hrdí. Je toho veľa, preto spomeniem aspoň pozdišovské hrnčiarstvo s preukázateľne takmer 600-ročnou tradíciou. Teší ma, že na jeho bohatej histórii má podiel aj naša rodina. Starý otec a jeho traja bratia Michal, Juraj a Pavol boli istý čas vedení ako hrnčiari. Spomínaný starý otec už po návrate z Ameriky zabezpečil rodinu tak, že kúpil ornú pôdu a začal gazdovať. Popri tom, hlavne v zime, pracoval aj s hlinou inej kategórie – hrnčiarskou. Vyrábal tovar, ktorý šiel v medzivojnovom i vojnovom období na odbyt – mliečniky, kvetináče, mašinare, koršovy, silky a pod. Pri takejto sezónnej robote vyrobil a vypálil 1-2 pece riadu, t.j. od 400 do 800 kusov výrobkov. Istý čas mu pri tom pomáhal aj tovariš Ján Tóth z Užhorodu či Michal Abdun, pomocník na gazdovstve (aby sa starý otec mohol venovať hrnčiarstvu aj mimo zimných mesiacov). Uvedená produkcia bola v istom období realizovaná v cene od 2,50-3 koruny za kus. Dedove výrobky odoberal sečovský hrnčiar-obchodník Ján Buša. Pravda, bohatá história a hrdosť na ňu je dobrá vlastnosť, treba sa však vážne zamýšľať nad budúcnosťou pozdišovskej keramiky, aby o nejaký čas nebola už len minulosťou.“
Prinášame ešte bibliografický prehľad diel Jána Poprika:
Príručka pytača s podtitulom Dvanásť odpytovaní do tucta (Michalovce, 2000)
- časť svadobných zvykov z obce i zemplínskeho regiónu, s dôrazom na "povinnosti" pytača v zemplínskom dialekte a v slovenčine
A ja mali viňčovačok, resp. Ja som malý vinšovník (Michalovce, 2000)
- vianočné a novoročné vinše z Pozdišoviec a okolia, písané prevažne dialektom
Majstri hliny s podtitulom Osobnosti pozdišovskej hrnčiarskej dielne (Pozdišovce, 2001)
- publikácia zachytáva popredné osobnosti pozdišovského hrnčiarstva, hlavne majstrov ľudovej umeleckej výroby a vývinové etapy tohoto ťažkého, ale krásneho remesla
V Metodovej brázde (Michalovce, 2002)
- kniha vydaná gréckokatolíckym Spolkom sv. Cyrila a Metoda mapuje históriu cyrilometodského hnutia na Zemplíne, vrátane osobností, ktoré mali podiel na jeho založení, rozvoji i znovuobnovení
Pozdišovské školy (Pozdišovce, 2002)
- publikácia opisuje bohatú stáročnú históriu pozdišovského školstva
Oreské 1358-2003 (Oreské, 2003)
- pamätnica je venovaná 645. výročiu písomnej zmienky o tejto malej obci ležiacej na hranici historických regiónov Zemplínskej a Užskej stolice, resp. župy
Stručnú históriu, pamiatky, sakrálne stavby, kultúru, folklór a prírodné zaujímavosti vo forme skrátených malých turistických sprievodcov som spracoval pre obce Pozdišovce, Sačurov, Jasenov a ¼ubiša (plus okolie).
Kontakt:
Telefón: 0907 877 863
E-mail: poprik@centrum.sk
Adresa:
Obecný úrad Pozdišovce
Pozdišovce 144
072 01 Pozdišovce
Spracoval: Slavomír Szabó
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
