Poruba pod Vihorlatom: Lamanky
@ :: Historické foto ::
Oct 10 2007, 12:47 (UTC+0) | 
|
Poruba pod Vihorlatom: Táto fotografia pochádza zo sedemdesiatych rokov 20. storočia a zachytáva členky folklórnej skupiny Porubian pri ukážke spracovania konope.
Konope bola rastlina, pre ktorú sa na Zemplíne vyberala vždy tá najlepšia pôda. Keď vyrástli, zbierali sa na dva krát. Prvý krát v čase žatvy, keď sa vytrhávali suché a tenké rastliny, ktoré ešte nemali kvet. Tieto sa spracovávali a používali na jemnejšie plátno. Bola to akási náhrada ľanového plátna, pretože ľan sa veľmi pri Porube nepoužíval.
V čase jesene, keď už rastliny dozreli a mali aj vhodné semeno na budúcoročnú sejbu, sa zbierala ďalšia časť úrody, ktorá bola vhodná na hrubšie plátno, napríklad na nohavice.
Najskôr sa vymlátilo semeno a potom sa rastliny namáčali. Rastliny ležali dlhý čas na dne potoka zaťažené kameňmi. Potom sa konope vybralo a sušilo. Keď dostatočne obschlo, prišli na rad lamaky, čo vidíme na tejto fotografii. Je to typické zariadenie z dreva, kedy sa konope akoby sekalo, či skôr lámalo údermi hornej drevenej lišty.
Lamanky mali na dreve pod lámajúcou lištou jeden zárez. Okrem toho sa používali aj hladenice, niekde nazývané tiež trlice. Vyzerali ako lámanky, ale spodná lišta mala dva zárezy. Na hladeniciach sa rastliny sekali už menej, jemnejšie, nakoniec sa cez hladenice len preťahovali pod tlakom medzi hornou a dolnou lištou. Takto rastlina dostatočne zmäkla a bola vhodná na ďalšie spracovanie.
Na rad prišlo česanie. Rastliny sa preťahovali cez česadlo, čo bola doska, z ktorej trčali na husto nabité železné klince. Rastlina sa potom vytrepala, aby z nej odstránili nespracovateľný odpad. Robilo sa to až dovtedy, kým nevznikla čistá konopná priadza, ktorá bola vhodná na výrobu nití.
-sl-
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
