Čerhov: Vojaci v časoch I. ČSR
@ :: Historické foto ::
Mar 04 2009, 12:38 (UTC+0) | 
- 
|
Čerhov, okres Trebišov: Tieto fotografie vznikli začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia. Na oboch z nich vidíme obyvateľov Čerhova, ktorí spoločne slúžili na základnej vojenskej službe v čs. armáde. Povolaní boli do Mukačeva.
Armáda, ako základných atribút obranyschopnosti Československa, mala už v prvých etapách jeho vzniku priame bojové úlohy. I keď nový štát Čechov, Slovákov a Ukrajincov z Podkarpatskej Rusi vznikol už 28. októbra 1918, najmä východ ostával stále vojensky obsadený Maďarmi. Košice a Prešov československé jednotky získali pod kontrolu až 28. a 29. decembra, teda dva mesiace po vzniku republiky.
Boje I. svetovej vojny sa obce Čerhov nedotkli. Avšak 16. februára 1919 sa konala mierová konferencia v Paríži, kde Najvyššia vojenská rada určila druhú demarkačnú čiaru medzi Slovenskom a Maďarskom. Francúzsky plukovník Fernand Vix o tejto skutočnosti informoval maďarskú vládu až 20. marca. Po tejto správe odstúpil z funkcie maďarský prezident Mihály Károlyi a k moci sa tam dostali komunisti. Vyhlásili Maďarskú republiku rád na čele s Bélom Kunom. Pri obsadzovaní medzinárodnou mierovou konferenciou určenej hranice československými jednotkami došlo k viacerým bojom. Červená armáda Maďarskej republiky rád prešla do otvoreného útoku najmä po 21. máji a na východe Slovenska sa im podarilo obsadiť územie po Bardejov. Až po diplomatických zásahoch i hrozbách československého spojenca – Francúzka, došlo na dohodu o prímerí 1. júla 1919. Počas tejto krátkej maďarsko-československej vojny padlo na strane ČSR vyše tisíc vojakov i civilov a takmer štyritisíc ich bolo ranených. Práve tieto boje vnímali Čerhovčania obzvlášť citlivo. Po prvé - Čerhov bola i je typická slovenská zemplínska dedina na území, kde sa väčšinou nachádzajú obce s obyvateľstvom hlásiacim sa k maďarskej národnosti. Po druhé – v čase, keď si ľudia mysleli, že sa konečne svetová vojna skončila (padlo na nej 11 odvelených obyvateľov obce, povinné odvody pre armádu zruinovali mnohé rodiny), strieľalo sa a bojovalo aj pri Čerhove.
Po upokojení situácie sa do armády začalo rukovať na základnú vojenskú službu na štrnásť mesiacov, rýchlo sa však tento čas predåžil na dva roky. Armáda bola vedená štyrmi Zemskými vojenskými veliteľstvami, z ktorých sa však ani jedno nenachádzalo na východe Slovenska. Sídlili v Prahe, Brne, Bratislave a v Užhorode. Čerhovčania z týchto fotografií patrili pod veliteľstvo v Užhorode s posádkou v Mukačeve, čo bolo v tom čase na území Československa – Podkarpatskej Rusi (neskôr volanej Zakarpatská Ukrajina).
Priamo v Čerhove sa vojenská posádka nenachádzala, ale koncom dvadsiatych rokov 20. storočia tu bola zriadená finančná stráž, čo bol vtedajší názov pre pohraničníkov. V tejto posádke však slúžili len Česi.
-sl–
Použitá literatúra:
Almanach Zemplína (autorský kolektív, vydané 1958)
Z dejín obce Čerhov (J. Gočik, J. Galgan, vydané 2002)
Vojenská kronika (V. Segeš a kolektív, vydané 2007)
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Vínna cesta – štart, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
