Čerhov: Keď muži šli do Ameriky a ženy ostali doma
@ :: Historické foto ::
Mar 12 2009, 09:06 (UTC+0) | 
|
Čerhov, okres Trebišov: Táto fotografia pravdepodobne pochádza z konca osemdesiatych rokov 19. storočia a vidíme na nej muža, ktorý sa vrátil do Čerhova z dlhého pobytu v USA. Migrácia za prácou do Ameriky mala niekoľko fáz. Prvú môžeme pokojne priradiť dlhému obdobiu druhej polovice 19. storočia. Druhú času vzniku I. ČSR a tretiu tridsiatym rokom 20. storočia, kedy nastala hospodárska kríza. Kríza prišla z USA, avšak tam aj skončila práve v časoch, kedy sa v Československu prejavila naplno. Aby rodiny vôbec dokázali prežiť, veľa mužov odišlo za oceán a posielali domov doláre. Mnohí tam však ostali natrvalo. Tak sa z niekedy veľmi chudobnej časti Slovenska stal „dolárový kraj“, ako bol často Zemplín nazývaný v časoch totalitného režimu.
Muž na fotografii je s dvoma ženami a jedným dieťaťom. Jedna zo žien je jeho sestra, ktorá mala muža v Amerike, ale neozýval sa, neposielam listy ani peniaze. Foto vzniklo pravdepodobne, aby sa mu pripomenula a ako vzornú ukážku takto uviedla aj svojho brata, ktorý sa vrátil k svojej žene do rodnej obce.
Podľa spomienok majiteľky fotografie nebolo výnimkou, že muž po nejakom čase v USA zabudol na svoju rodinu a začal za oceánom žiť s novou ženou. Stávalo sa však aj, že muž po návrate našiel doma dieťa, ktoré počas rokov odlúčenia počala jeho žena s kýmsi iným. Boli to časy, kedy sa rodiny vystavovali veľkým skúškam, a nie každý dodržal sľub manželskej vernosti. Mnoho mužov si v Amerike dokonca založilo úplne nové rodiny a už sa viac neozvali.
Majiteľka fotografie spomenula ešte jeden prípad zo susednej Veľkej Tàne. Muž sa vrátil domov a okrem svojho syna našiel v dome ešte jedno nemanželské dieťa. Namieste sa otočil a odišiel do späť Ameriky. Už sa viac neozval. Až po dlhých rokoch napísal, že sa potom v Amerike oženil, ale už aj ovdovel, je chorý a chcel by sa vrátiť na Slovensko. To už však bola nebohá aj jeho slovenská manželka. Nakoniec sa za ním do USA vybrala jeho vnučka, o ktorej dovtedy ani nevedel a priviedla ho späť do Veľkej Tàne, aby ho tu dochovala.
-sl–
Článok bol napísaný na základe pamäte majiteľky fotografie a knihy Almanach Zemplína (autorský kolektív, vydané 1958)
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Vínna cesta – štart, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
