Slovenský kras: Silická planina
@ :: Roznava - Okolie ::
Oct 07 2011, 12:30 (UTC+0) | Národný park Slovenský kras tvorí sedem planín (Silická, Plešivecká, Koniar, Horný vrch, Dolný vrch, Zádielska a Jasovská) obklopujúcich Rožňavskú a Turniansku kotlinu. Planiny oddeľujú vodné toky potokov a riek Štítnik, Slaná, Čremošné, Turňa, Blatnica, Hájsky potok a Bodva. Iba Silickú planinu od planiny Dolný vrch rozdeľuje horské sedlo Soroška a planina Dolný vrch nad prameňom riečky Turňa nie je od Silickej planiny oddelená vodným tokom. (V niektorých materiáloch je planina Dolný vrch uvádzaná ako podcelok Silickej planiny.)
Vyčlenenie územia
Každopádne najväčšie z uvedených planín je Silická. Jej rozloha je približne 150 štvorcových kilometrov a nachádza sa v južnej časti Slovenského krasu. Zo západnej strany ju od okolia oddeľuje rieka Slaná, zo severu potok Čremošné, horské sedlo Soroška a riečka Turňa. Z východnej strany cez planinu Dolný vrch prechádza do Turnianskej kotliny a z juhu ju pretína štátna hranica s Maďarskom, kde krasové územie pokračuje národným parkom Aggtelek.
Ochrana štátom a UNESCO
Silická planina ako súčasť národného parku požíva najvyšší stupeň ochrany na štátnej úrovni, jej význam je však medzinárodný – svetový. Svedčí o tom zápis jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu do zoznamu Svetového zoznamu prírodného dedičstva UNESCO. Zápis (realizovaný v roku 1995) vychádza predovšetkým z nesmiernej veľkosti a pestrosti podzemných priestorov. V Slovenskom krase sú pritom jaskyne ako krasové, tak aj ľadová a aragonitová.
Prostredie – krasové javy
Silická planina návštevníka upúta predovšetkým veľkosťou lúk, lesostepí, pokojným a málo osídleným priestorom ako aj mnohými krasovými javmi. Najvýraznejšími z nich sú bohaté škrapové polia, ktoré sa tiahnu jej celým územím. Najznámejšie sa nachádzajú v Národnej prírodnej rezervácii Domické škrapy na juhozápade krajiny.
Početnými sú aj závrty, ktoré ako rozľahlé prírodné lievikovité útvary odvádzajú dažďovú vodu do podzemných priestorov. Najväčšie z týchto závrtov majú priemer vyše pol kilometra.
Planina je priam pretkaná množstvom väčších i menších priepastí. Medzi najznámejšie patria Brázda a jej håbka je 181 metrov, Malý Žomboj zvaná aj Malá Železná priepasť s håbkou 141 metrov a Veľká Bikfa s håbkou 140 metrov.
Najväčším turistickým lákadlom Silickej planiny sú jaskyne. Tri z nich sú verejnosti prístupné a vstupy do nich sú v okrajových častiach, teda nie je nutné prekonávať prevýšenie medzi údoliami a planinou. Sú to jaskyňa Domica, ktorá okrem bohatej krasovej výzdoby za priaznivých podmienok láka aj plavbou na podzemnej rieke Styx. Nádherou krehkých dlhých brčiek a pestrofarebnosťou priestorov priťahuje turistov Gombasecká jaskyňa. Netradičným spôsobom, keď turisti absolvujú prehliadku v prilbách, s baterkami a časť podzemia prechádzajú po lanách, láka Krásnohorská jaskyňa, v ktorej sa nachádza aj najväčší stalagnát na svete s veľkosťou 32,6 metra.
Blízko obce Silica sa nachádza ľadová jaskyňa – Silická ľadnica. Nie je síce turistom prístupná, ale do priepasti, kde začína jej vchod s ľadopádom, vedie upravený chodník. Pohľad na svet z dna priepasti, ktorá vznikla prevalením stropu niekdajšej vstupnej časti jaskyne, je impozantný. Tento prírodný výtvor je unikátom aj z toho dôvodu, že pri nadmorskej výške 503 metrov je najnižšie položenou ľadovou jaskyňou na svete.
Samozrejme, na planine sa nachádza ďalšie množstvo jaskýň, ktoré svojou krasovou výzdobou neostávajú za navštevovanými „kolegyňami“. V ich prípade však platí prísny zákaz vstupu do podzemných priestorov; podliehajú 5. čiže najvyššiemu stupňu ochrany. Za všetky spomeňme aspoň Čertovu dieru, ktorej prepojenie s jaskyňou Domica sa potvrdilo až v roku 1926. Spolu s Domicou dosahuje dåžku 5 368 metrov podzemných priestorov! Ardovská jaskyňa s dåžkou 1492 metrov je známa svojou bielobou stien, cibuľovitými stalaktitmi a sintrovými záclonami.
Prostredie – fauna
Stepné a lesostepné prostredie planiny s teplomilnou flórou aj vďaka svojej rozľahlosti a ochrane poskytuje životný priestor pestrej palete zástupcov živočíšnej ríše. Nebudeme sa venovať množstvu druhov aj vzácnejšieho hmyzu, pavúkov a netopierov (podzemné priestory Slovenského krasu obýva 24 z 28 druhov netopierov a kolónie majú dovedna 50 až 55 tisíc jedincov!). Sústredíme sa predovšetkým na zver, ktorej pozorovanie je turistov veľkým (zvyčajne bezpečným) zážitkom. Z vtáčích dravcov sú to napríklad orol kráľovský (Aquila heliaca), orol krikľavý (Aquila pomarina), sokol rároh (Falco cherrug), včelár lesný (Pernis apivorus) a mnohé ďalšie (už bežnejšie) druhy. Medzi spevavcami dokáže hlasom a krkolomným letom zaujať škovránok stromový (Lullula arborea), svojou krehkosťou okúzli najmenší európsky vták králiček zlatohlavý (Regulus regulus), ale tiež muchráriky, glezgy, strnádky, penice, sýkorky a ďalšie.
V apríli 2010 ochranári zaevidovali vlakom zrazeného medveďa hnedého (Ursus arctos) pri Hrhove. Hrhov sa nachádza pod planinou Horný vrch, ktorá je so Silickou planinou spojená horským sedlom Soroška. Je teda dôvodné predpokladať, že sa tam dostal zo západnejších častí Gemera, kde žije bežne, a to práve cez Silickú planinu a môžeme ho raritne stretnúť aj tu. Literatúra najmä zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia spomína Silickú a Plešiveckú planinu ako miesta s vysokým počtom vlka dravého (Canis lupus), ktorý tu žije aj dnes, ale pre jeho plachosť je ťažko pozorovateľný. Podobne je na tom aj rys ostrovid (Lynx lynx), svoje miesto tu má aj jazvec lesný (Meles meles), ktorý je však aktívny väčšinou v noci. Z vysokej zveriny sú to predovšetkým jelene a srny. Ak diviaka lesného (Sus scrofa) priamo nestretnete, určite vám ho budú pripomínať rozľahlé rozryté plochy, ktoré tu zanechávajú po hľadaní potravy.
Prostredie – človek
Človek obýval územie súčasného Slovenského krasu už v dobe kamennej. Svedčia o tom aj nálezy z jaskýň na Silickej planine, ktoré sa datujú do 5 000 až 4 700 rokov pred našim letopočtom a radia sa k bukovohorskej kultúre.
V súčasnosti sa na planine nachádzajú obce Silica, Silická Jablonica a Kečovo. Bezprostredne na svahoch planiny alebo pri nich sú to obce Dlhá Vec, Ardovo, Plešivec, Vidová, Slavec, Brzotín, Jovice, Krásnohorská Dlhá Lúka, Silická Jablonica, Hrušov a Jablonov nad Turňou.
Pre ubytovanie odporúčame pozrieť časť webu Gemer – Ubytovacie zariadenia.
Prístupové cesty
Pod planinou prechádza železničná trať v smere Košice – Plešivec - Zvolen - Bratislava.
Najpohodlnejší prístup na planinu je z obce Silica, ktorá je dostupná autom a nachádza sa v jej strede, nie je teda nutné prekonať prevýšenie z údolia pešo. Najkratšie výstupy sú z obce Kečovo (červená značka z juhu) a z obcí Jovice (modrá značka zo severu) a Krásnohorská Dlhá Lúka (žltá značka zo severu). S planinou sú turistickými značkami spojené aj obce Hrušov (zelená a žltá z východu) a Silická Jablonica (žltá z východu).
Obľúbené trasy
Pokiaľ si chcete vychutnať rozľahlosť planiny, odporúčame spojenie modrej, zelenej a červenej turistickej značky, ktoré vás prevedie veľkým trojuholníkom z obce Silica k severného okraju planiny, potom na Zajačiu bránu a späť do Silice. Počítajte však minimálne so šiestimi hodinami čistej chôdze.
Pokiaľ máte záujem o fantastický výhľad do Rožňavskej kotliny, vyberte sa z obce Jovice alebo z Krásnohorskej Dlhej Lúky na Dievčenskú skalu.
Spracoval: Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
