Richnava, Košice: Čierna hora
@ :: Gelnica - okolie ::
Feb 07 2012, 14:39 (UTC+0) | Jedno z plošne neveľkých, zato však turisticky pozoruhodných pohorí je Čierna Hora. Patrí do Slovenského rudohoria. Rozprestiera sa severne od Richnavy, kde sa severe susedí s Braniskom a hranicu medzi oboma pohoriami určuje potok Zlatník. Južným cípom končí pri Kavečanoch v Košiciach. Po Ružínsku priehradu sa chrbát tiahne severne nad Hornádom, kde ho rozdeľuje rieka a ďalej pokračuje na juh až po Košice, kde končí stretom s Košickou kotlinou.
Oblasť je známa predovšetkým strmými svahmi a bohatým 80 percentným zalesnením, tiež veľmi malým osídlením. Jedinou dedinou (dnes už mestskou časťou) pohoria sú Kavečany. Ostatné obce (Kluknava, Margecany, Malá Lodina, Veľká Lodina, Kysak, Trebejov, Sokoľ, Kostoľany a Košická Belá) sa už nachádzajú v podhorí. Severným okrajom pohorie zasahuje aj do Prešovského samosprávneho kraja, hranica medzi oboma krajmi vedie priamo po hrebeni cez podcelok Roháčka po Ružín. V rámci Košického samosprávneho kraja zasahuje do okresov Gelnica, Košice-okolie a Košice I.
Pohorie má viacero výborných vyhliadkových bodov, medzi tri turisticky najvyhľadávanejšie patria:
Sivec – nadmorská výška 781 metrov: Vrch Sivec je súčasťou Prírodnej rezervácie Sivec, v ktorej platí 5. stupeň ochrany. Možno ho však navštíviť, na jeho vrchol s 360 stupňovým výhľadom vedie turistická značka. V prípadne pekného počasia dovidieť až na Vysoké Tatry. Nachádza sa v krasovom území Ružínsky kras. Najprístupnejší je od autobusovej zastávky Vodná nádrž Ružín – most alebo od železničnej zastávky Ružín.
Roháčka – nadmorská výška 1028 metrov: Roháčka je najväčším vrchom Čiernej hory. Viac než samotný vrchol je vyhliadkovo vďačná časť hrebeňa zvaná Rozsypaná skala, ktorá je v jeho bezprostrednej blízkosti. Aj tu má návštevník 360 stupňový výhľad, pri peknom počasí taktiež až po Vysoké Tatry. Najprístupnejšia je od vlakovej zastávky Richnava alebo od vlakovej zastávky Margecany.
Jánošíkova bašta – nadmorská výška 553 metrov: Jánošíkova bašta je výrazné skalné bralo, ktoré sa nachádza v najvýchodnejšej časti Čiernej hory nad obcou Kysak. Poskytuje 180 stupňový výhľad na údolie Hornádu. Najprístupnejšia je od vlakovej zastávky Kysak. Obľúbená je aj skalolezcami.
Z topografického hľadiska sa Čierna hora delí na podcelky (zo severu na juh) Roháčka, Bujanovské vrchy, Sopotnické vrchy, Pokryvy, a Hornádske predhorie.
Roháčka – ako jediný podcelok má dva vrhy siahajúce nad 1 000 metrov. Sú to už spomínaná Roháčka (1028 m) a Čierna Hora (1025 m), na ktorej sa nachádza Rozsypaná skala.
Bujanovské vrchy – sa tiahnu nad známym Bujanovským tunelom a ich najvyšší bod je Suchý vrch (798 m).
Sopotnické vrchy – nesú názov podľa toku Sopotnice. Jedna časť ich hrebeňa je lúčnatá a nachádzajú sa tam turisticky vyhľadávané Hornádske lúky. Najvyšší je vrch Somár (701 m).
Pokryvy – časť s vápencovým územím Ružínskeho krasu. Tu sa nachádza už spomínaný výrazný vrch Sivec (781 metrov). Vyšší je však vrch Pokryvy (888 m).
Hornádska vrchovina – časť v bezprostrednej blízkosti Košíc. Na jej svahoch sa nachádza známy lyžiarsky areál Kavečany, pod svahmi je ZOO Košice, ďalej v smere do mesta sú to ešte ruiny hradu Hradová a vyhliadková veža. Z dolín je najznámejšia Črmeľská dolina s rekreačným strediskom Alpinka.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
