Slovenský kras: Zádielska planina
@ :: Okolie ::
Jul 24 2012, 13:20 (UTC+0) | Národný park Slovenský kras tvorí sedem planín (Silická, Plešivecká, Koniar, Horný vrch, Dolný vrch, Zádielska a Jasovská) obklopujúcich Rožňavskú a Turniansku kotlinu. Planiny oddeľujú vodné toky potokov a riek Štítnik, Slaná, Čremošné, Turňa, Blatnica, Hájsky potok a Bodva. Iba Silickú planinu od planiny Dolný vrch rozdeľuje horské sedlo Soroška a planina Dolný vrch nad prameňom riečky Turňa nie je od Silickej planiny oddelená vodným tokom. (V niektorých materiáloch je planina Dolný vrch uvádzaná ako podcelok Silickej planiny.) Vyčlenenie územia Najmenšia z uvedených planín je Zádielska. Zo západnej strany jej hranicu tvorí Zádielska dolina. Z východnej strany je hranicou Hájska dolina s Hačavským sedlom, pod ktorým sa nachádza obec Hačava. I keď výstup na planinu si z každej strany vyžaduje pomerne strmé stúpanie, jej povrch je iba mierne zvlnený, takmer rovinatý. Najvyšším bodom na planine je vrchol Grečovho vrchu s nadmorskou výškou 891 metrov. Ochrana štátom a UNESCO Zádielska planina ako súčasť národného parku Slovenský kras požíva najvyšší stupeň ochrany na štátnej úrovni, jej význam je však medzinárodný – svetový. Svedčí o tom zápis jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu do zoznamu Svetového zoznamu prírodného dedičstva UNESCO. Zápis (realizovaný v roku 1995) vychádza predovšetkým z nesmiernej veľkosti a pestrosti podzemných priestorov. V Slovenskom krase sú pritom jaskyne ako krasové, tak aj ľadová a aragonitová. V južnej časti Zádielskej planiny možno dodnes obdivovať val niekdajšieho hradiska, ktorého pôvod siaha až do mladšej doby bronzovej. Zachovaná časť valu má cez 900 metrov dåžky a vedie ním náučný chodník. Najznámejšou a najjužnejšou časťou Zádielskej planiny je Turniansky hradný vrch, na ktorom sa nachádza zrúcanina Turnianskeho hradu. Prostredie – krasové javy Zádielska planina návštevníka láka peknými lúkami, lesostepou a výhľadmi na okolitý kraj najmä nad Zádielskou dolinou. Škrapové polia sú pomerne bohaté, rovnako aj závrty, z ktorých niektoré priam učebnicové sa nachádzajú najmä v blízkosti Hačavského sedla. Rovnako je to aj v väčším počtom priepastí, avšak najimpozantnejšie sú skalné bralá spomínaných dolín Zádielska a Hájska. Obe doliny vznikli erozívnou činnosťou potokov a v Hájskej doline je tiež možno obdivovať sériu vodopádov. Prostredie – fauna Z vtáčích dravcov v oblasti Zádielskej planiny možno pozorovať skutočnú raritu, ktorou je sokol rároh, ale aj mnohé iné druhy dravcov včítane orlov. Vzhľadom na zlé skúsenosti hniezda každoročne strážia ornitológovia. Kedysi hojným a dnes už vzácnym a chráneným je syseľ pasienkový. Obýva predovšetkým lúky, ktoré ešte do vyhlásenia národného parku slúžili ako pasienky. Zádielska planina a turizmus Planinou vedie viacero značiek a náučných chodníkov. Vyhľadávaná je najmä červená značka zo Zádielu cez Zádielsku dolinu, z ktorej možno pokračovať náučným chodníkom cez planinu späť do obce Zádiel. Vyhľadávanou trasou je aj prechod z Turne nad Bodvou okolo Turnianskeho hradu po modrej značke cez planinu až do Zádielskej doliny. Samozrejme, trasu je možno absolvovať obojsmerne. Svoj pôvab má spojenie prehliadky oboch dolín. V danom prípade možno odporúčať prechod zo Zádielu cez Zádielskej dolinu červenou značkou, pokračovať modrou na vyhliadku nad dolinou a ďalej zelenou turistickou značkou na Bezvody a modrou až do Hačavského sedla a Hačavy, odkiaľ smeruje žltá turistická značka cez Hájsku dolinu do obce Háj. Okrem týchto odporúčaných je možné vytvoriť si viac kombinácií turistických trás. Pozrite si Turistickamapa.sk Spracoval: Slavomír Szabó *** Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|