Slanec: Kozub na hrade
@ :: Historické foto ::
Sep 01 2008, 22:48 (UTC+0) | 
|
Slanec: Datovanie tejto fotografie je trochu problematické. Podľa jej majiteľa je na nej zobrazený dnes už neexistujúci kozub, ktorý sa nachádzal na hrade Slanec. Dnes by ste v hradných ruinách tento kozub hľadali márne. V prvých desaťročiach 20. storočia tu však ešte všetko vyzeralo celkom inak. Svedčí o tom zápis o stave pevnosti z roku 1904, ktorý bol uverejnený v časopise „Archeologiai értesitó“. Autorom článku je Viktor Myskovszký. V severojužnom smere hrad chránil hrubý kamenný kruhovitý val s hradnou bránou, ktorú tvorila padacia železná mreža. Nad bránou sa nachádzala vežička s miestnosťou pre stráž.
Na južnej strane bola vystavaná hradná kaplnka so zachovanými oknami s typickým gotickým lomeným oblúkom. Pod kaplnkou sa nachádzala krypta. Ïalšie miestnosti v objekte vedľa kaplnky mali už v roku 1904 zbúrané vnútorné steny, ostalo len obvodové murivo. Jeho východná a čiastočne aj južná časť stoja dodnes.
Najvýraznejší objekt hradného komplexu, ktorým je severná veža, sa doposiaľ teší svojej zachovalosti. Oproti stavu z roku 1904 je to však len torzo. Dnes má dve poschodia – tri podlažia, úplne hore z obvodovej steny vystupujú do vonkajšieho priestoru kamene, tzv. krákovce. Neslúžili na okrasu, ako sa to môže zdať. Ešte v spomínanom roku opisu ruín z nich vyčnievalo železné zábradlie a držali tzv. ochodzu, z ktorej bolo možné pozorovať široké okolie do všetkých strán. Ochodza nebola len okolo veže, ale pokračovala aj v nadzemnom priestore k dnes už nejestvujúcej južnej veži.
Severná veža má v súčasnosti tri podlažia, ale v roku 1904 boli štyri. Ukončovala ju vysoká kužeľovitá strecha. Na najvyššom poschodí sa nachádzala rovnaká ochodza ako na terajšom druhom. Miestnosť tam ešte bola čiastočne zariadená kamennou lavičkou, tiež starými stoličkami, ktoré boli prikryté kobercami. Steny miestnosti zdobili maľby erbov hradných pánov. V roku 1815 bola veža čiastočne rekonštruovaná a vtedajší majiteľ hradu, ktorým bol Jozef Forgáč, tu zriadil obrazáreň ako turistickú atrakciu.
Je možné predpokladať, že táto fotografia pochádza z roku 1904, keďže ju autor opisu Viktor Myskovszký pri svojom článku použil.
Slavomír Szabó
V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám konzultačne poskytol Mgr. František Petro.
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
