Gelnica: Mesto a Nemci
@ :: Historické foto ::
Dec 06 2009, 14:59 (UTC+0) | 
|
Gelnica,okres Gelnica: Uverejnená fotografia pochádza pravdepodobne z dvadsiatych rokov 20. storočia a v minulosti slúžila ako pohľadnica. K datovaniu nabáda nielen typ papiera, na ktorom je vytlačená, ale tiež nápis Gelnice, ktorý je v českom jazyku. K I. Československu mesto patrilo od októbra 1918 do marca 1939, kedy sa zasa stalo súčasťou I. Slovenského štátu. Národnostné zloženie Gelnice bolo pestré. Podľa spomienok najstarších obyvateľov tu žili v zhode vedľa seba Slováci, Maďari aj Nemci až do čias prvého samostatného Slovenska. Práve po jeho vzniku boli Maďari na ústupe a mnoho sa ich vysťahovalo, Nemci zasa na konci II. svetovej vojny.
Hľadanie príčin osídlenia viacerých slovenských banských miest a regiónov Nemcami nás privádza až do 13. storočia, kedy bolo územie súčasného Slovenska nivočené Tatármi. Najmä pričinením vojsk, ktoré viedli cháni Ordu a Šejban, boli mnohé dediny doslova vyvraždené, vo väčšine chýbala aspoň polovica obyvateľstva. Obzvlášť kritický bol posledný rok tatárskych nájazdov – 1942 – keď sedliaci utekali v panike do hôr a prestali obrábať svoje polia. Ako následok prepukol hladomor. Samotný kráľ Belo IV. sa počas bitky pri rieke Slaná v apríli 1241 horko ťažko zachránil, odvtedy bol prevažne na úteku do Nitry, potom do Viedne a do Záhrebu.
Keď Tatári odišli, krajina v žalostnom stave. Kráľ sa rozhodol pre jej rýchlejšie osídlenie prisťahovalcami. Aby ich získal, začal im udeľovať privilégiá. Jednou z najsilnejších prisťahovaleckých vån bolo práve osídlenie Spiša Nemcami. Prostredníctvom miestnych zemepánov im nechával prideľovať pozemky na základe zákupného práva, z čoho čoskoro vznikol termín nemecké právo. Prisťahovalci za pridelené územie zaplatili miestnemu zemepánovi určitú sumu, za ktorú by inokedy dostali pôdu len do prenájmu. Teraz sa však pre Nemcov stala dedičnou, dokonca ju mohli ďalej predávať. Pre objasnenie – v 13. storočí patrila pôda kráľovstva kráľovi a aj zemepáni ju dostávali len do držby. Kráľ mohol pôdu odňať každému, kto by sa mu spreneveril.
Nemeckí prisťahovalci mali aj právo voľne sa sťahovať a zakladať nové osady. Pritom na čas dlhý päť až sedemnásť rokov nemuseli platiť dane. Dediny, ktoré vznikali na základe nemeckého práva, viedol šoltýs čiže dedičný richtár. Na tieto časy teda vznikali kvalitatívne nové komunity, ktoré boli oproti iným obciam silne privilegované.
Pre nemeckých prisťahovalcov bolo typické, že sa venovali prevažne baníckej činnosti a spracovaniu kovov. Aj z toho dôvodu ich Spiš mimoriadne zaujal. Na rozdiel od mnohých osád však Gelnicu Nemci nezaložili. Existovala už aj predtým a podľa mnohých indícií boli jej prvými obyvateľmi Slovania. Svedčí o tom aj samotný názov mesta, ktorý je odvodený od názvu rieky Hnilec, kedysi Gnilec.
Slavomír Szabó
Informačné zdroje:
Autorský koletív: Kniha kráľov (Kleio, 1998)
Dušan Kováč a spol.: Kronika Slovenska I (Fortuna Print&Adox, 1998)
Spomienky obyvateľov Gelnice
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
