Gelnica: Baník v uniforme
@ :: Historické foto ::
Jan 17 2010, 01:59 (UTC+0) | 
|
Gelnica,okres Gelnica: Táto historická fotografia zobrazuje rodinný portrét a je na nej zachytený banícky inžinier Karoľ Pretóvy v typickej uniforme. Nevieme, kedy presne fotografia vznikla. Pred dátumom sa nachádza hviezdička, čo sa často aj v minulosti používalo ako znak pre čas narodenia. Je teda možné, že sa 2. novembra 1843 dotyčný narodil, ale tiež mohla byť hviezdička použitá iba ako oddeľovacie znamienko a v danom čase fotografia vznikla.
Banícke uniformy sú vo svojej histórii jedinečné a ich korene siahajú do håbky histórie. Napríklad v 18. storočí mali uniformy iba vojaci a baníci. Svojim spôsobom teda ide o druhý najstarší typ uniformy minimálne v Európe. Mimochodom, banícke rovnošaty sú staršie ako povinné ochranné pomôcky. Povinná prilba ako súčasť pracovného odevu bola napríklad na Slovensku zavedená až v päťdesiatych rokoch 20. storočia.
Podľa vyobrazení z 18. storočia vieme, že v baníci na území súčasného Slovenska nosili dva typy uniforiem. Jedna je nazvaná uhorská a druhá nemecká.
Uhorskú tvoril biely kabátik, červené nohavice, čierne čižmy, zelená čiapka a kožený ošliader. Ošliaderom bola kožená zástera v tvare trojuholníka, ktorú mal baník prichytenú na opasku tak, že mu chránila zadok. Jej názov vznikol z nemeckého arschleder a v bani slúžila viac-menej ako izolácia, keď si bolo potrebné v štôlni sadnúť, ale tiež ako „dopravný prostriedok“, keď sa v naklonených podzemných priestoroch baník presúval spúšťaní po zadku. Táto pomôcka bola taká dôležitá, že sa premietla i do slávnostného odevu.
Nemecká banícka uniforma bola bielej farby s podobným kabátom ako mala uhorská, ale nohavice siahali len po kolená, kde boli upevnené stužkami. K tomu sa nosili biele pančuchy a čierne topánky. Čiapka valcového tvaru bola zelená. Aj pri nemeckej uniforme bol jej súčasťou ošliador, ale tiež ozdobná palica, ktorá mala tvar sekerky. Bývala zdobená výjavmi zo života baníkov.
Typická čierna farba prenikla do baníckych uniforiem až v roku 1768, kedy sa konala ich „reforma“. Tá nariadila, že uniformu musia povinne nosiť aj banskí úradníci, pričom hodnosti sa odlišovali farbou vesty a zlatými ozdobami na čiapkach a ramenách.
Ïalšia „reforma“ uniforiem bola v roku 1838. Už celkom dominovala čierna farba, avšak strih sa už nápadne podobal uniformám vojenským. Hodnosti sa značili len na náplecníkoch, prípadne ozdobnými gombíkmi. Od tých čias sa veľa nezmenilo, resp. menil sa len tvar čiapky. V 19. storočí to bola vysoká tvrdá čiapka, v prvej polovici 20. storočia nižšia tvrdá čiapka tzv. francúzskeho typu, po roku 1945 mäkká šiftová čiapka.
Staré banícke uniformy však nepadli úplne do zabudnutia a baníci ich nosievali na výnimočné, prevažne cirkevné sviatky.
O stavovskej dôležitosti, ktorú baníci radi vyjadrovali, svedčí i skutočnosť, že sa banícke uniformy šili v špecializovaných krajčírskych dielňach, ktoré na to museli mať povolenie, aby kvalita práce zodpovedala honoru. Najznámejší bol špecializovaný odevný závod Adolfa Windholza v Ostrave, ktorý vznikol v druhej polovici 19. storočia.
Slavomír Szabó
Informácie k tomuto článku poskytla riaditeľka Baníckeho múzea v Gelnici Darina Demková.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
