Gelnica: Mesto a jeho šachty
@ :: Historické foto ::
Feb 05 2010, 13:10 (UTC+0) | 
|
Gelnica, okres Gelnica: Táto fotografia pochádza z roku 1910 a zachytáva pohľad na mesto s horami, ktoré patria rudnej oblasti Gelnica – Slovinky – Helcmanovce. Je to jedna z troch blízkych rudných lokalít, ktoré predurčili mestu niekdajší rozvoj. Patria tu aj Krompachy, ktoré sú známe hutníckym priemyslom. Oblasť sa vyznačuje početnými ložiskami medených rúd, ktoré sú svojim plošným i hlbinným rozsahom najväčšie na Slovensku. Názov pohoria Slovenské rudohorie teda nie je ani zďaleka náhodný.
Tunajšie baníctvo je tu staršie ako založenie Gelnice, ktorá už v 13. storočí vystupuje ako rozvinuté banské mesto. Okrem mede (tiež striebra) sa katastrom Krompách tiahne hrubá žilná ruda vhodná na výrobu železa. Predpokladá sa, že aj blízke bane v Slovinkách boli viac-menej akýmsi „distančným“ pracoviskom gelnických a krompašských baníkov, pretože ani v 18. a 19. storočí neboli Slovinky uvádzané medzi banskými mestami; nemohli sa teda ani zúčastňovať valných zhromaždení Hornouhorského banského meštianstva (Waldburgerschaft).
V 18. a 19. storočí vznikali tzv. ťažobné spoločenstvá, kam zo spišských miest patrili najmä ťažiari z Gelnice, Krompách, Levoče, Spišskej Novej Vsi a Spišského Podhradia. ažiari nedobývali rudný priestor prostredníctvom baníckych štôlní, ale povrchovou ťažbou, dnes známou ako banské lomy. Niektoré z nich sa však v dôsledku hlbokých ložísk museli vrátiť k tradičnému baníctvu už koncom 18. storočia. Nekopali však štôlne na úpätí kopcov, ale na vstup do podzemia håbili kolmé šachty z povrchu. V tom čase bolo z celého Spišsko-gemerského rudohoria najviac šácht práve gelnicko-slovinskej oblasti. O spolupráci ťažobných spoločností svedčí fakt, že v známej blízkej štôlni Ladislav začalo v roku 1784 ťažiť sedem spoločností súčasne. Zaujímavo znie aj informácia, že štôlňu Jan Nepomuk založili priamo v strede mesta Gelnica. Túto však pre veľmi hlboké uloženie rudnej žily a zavodňovanie šácht po niekoľko sto vyrazených metroch zastavili. Priamo v Gelnici boli aj šachty Michael, Matej, Leopold, Kliment, Terézia, Jozef a ďalšie, celkovo asi tridsať, a fungovali ešte v roku 1866. Najväčšou šachtou však bola i naďalej Krížová s håbkou 160 metrov, ale túto vykopali už v 17. storočí.
Slavomír Szabó
Informácie k tomuto článku poskytla riaditeľka Baníckeho múzea v Gelnici Darina Demková.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
