Markušovce: Náboženstvo a škola v časoch ČSSR
@ :: Historické foto ::
Apr 01 2010, 19:28 (UTC+0) | 
- 
|
Markušovce, okres Spišská Nová Ves: Tieto fotografie vznikli niekedy na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia a zachytávajú atmosféru v Markušovciach na prvom svätom prijímaní detí. V daných rokoch sa v Československu viedla kampaň proti náboženskej výchove, ktorá v sedemdesiatych rokoch vyústila do vzniku ateistických krúžkov na takmer každej mestskej základnej škole. V dedinách však bola iná situácia. Náboženské cítenie vidieckeho obyvateľstva bolo výraznejšie a vplyv na jeho potláčanie s výrazne menším efektom. Dôkazom toho je aj prvá z fotografií. Budova napravo od kostolného sprievodu bola škola, vidíme na nej aj školský znak. V Markušovciach bolo dlhoročným zvykom, že sprievod na prvé sväté prijímanie začínal práve na jej dvore. To učitelia tolerovali, aj keď sa náboženských akcií priamo nezúčastňovali. Deti žili v rozpore medzi tým, čo sa učili v škole a čo im nahovárala cirkev. Našťastie, v danom detskom veku si to až natoľko neuvedomovali.
Dieťa (podobne ako dnes) pred prvým svätým prijímaním muselo chodiť do kostola a na hodiny katechizmu. V danom čase však stačilo, keď sa vedelo pomodliť Otečnáš, Verím v boha všemohúceho a Zdravas, ďalej muselo „správne“ zodpovedať, čo spôsobuje bolesť duše a čo je to ľútosť nad hriechmi, tiež ako sa spovedá a ako sa prijíma sviatosť oltárna. Toto ich už cirkev učila na fare, nie na škole ako dnes alebo pred rokom 1948. Na rozdiel od mnohých spomienok starých obyvateľov, ktorí tvrdia, že v čase pred a počas vojny farári deti za zlé odpovede bežne bili, v čase komunistickej vlády a oslabenej pozície cirkvi boli kňazi údajne zhovievavejší.
Náboženské cítenie vytváralo na vidieku v danom čase aj problém sociálny. Človek bol alebo komunista alebo veriaci, často bol aj akýmsi hybridom - komunistom chodiacim do kostola. No dieťa, ktoré neprešlo prvým svätým prijímaním, bolo dedinským okolím zvyčajne brané ako „nečisté, nehodné lásky božej a teda ani ľudskej“. Častejšie sa mu dostávalo ponižovania najmä od starších generácií. A tak tam chodili všetci...
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
