Vlachovo: Družstevníctvo
@ :: Historické foto ::
Dec 23 2010, 15:45 (UTC+0) | Vlachovo, okres Rožňava: Šesť uverejnených fotografií vzniklo v štyridsiatych až šesťdesiatych rokoch 20. storočia a ich spoločnou témou je poľnohospodárstvo. Vlachovo v hlbšej minulosti nebola typicky poľnohospodárska dedina. Mnohí muži chodili pracovať do hute k vysokej peci, ktorá sa nachádza na okraji obce dodnes a založil ju grófsky rod Andrássyovcov. K jej prevádzke boli potrebné aj blízke bane, dodnes sa v okolí Vlachova nachádzajú ložiská železnej rudy. Ako však bývalo na vidieku zvykom, rodiny sa i tak snažili o potravinovú sebestačnosť a s tým bolo spojené aj obrábanie polí a chov dobytka.
Silné tlaky na odovzdanie zemí a statku do družstva vznikli už na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Vlachovčanom sa tomuto darilo pomerne dlho odolávať a JRD tu vzniklo až v rokoch 1957 – 1958. Vstup posledných vlastníkov pôdy urýchlil najmä prístup agitátorov, ktorí verbovali k vstupu do družstva. Kde nepochodili, vyhrážali sa vyhodením detí zo štúdií a násilným odňatím majetku, po ktorom nebude mať pôvodný vlastník pôdy právo spoločne hospodáriť na družstevnom. Naviac súkromní roľníci museli odvádzať štátu určené kontingenty z vlastnej úrody i statku, takže počas neúrodných rokov im neostalo ani na obživu.
Napriek všetkým týmto tlakom, ktoré negatívne ovplyvňovali náladu v obci, sa družstvo nakoniec uchytilo a prosperovalo. Najstarší obyvatelia spomínajú, že časom ani jeden z nich neľutoval, že dal svoje majetky do spoločného hospodárenia. Zo živočíšnej výroby tu chovali ovce, husi, ošípané, kravy a sliepky. V rastlinnej výrobe sa venovali pestovaniu ľanu a tradičných obilnín.
Medzi slová chvály na niekdajšie družstvo patria u najstaršej generácie aj argumenty, že každý mal prácu a plat, naviac dostával časť naturálií. Ženy, ktoré dovtedy boli len „domáce“, sa naraz stali nezávislými osobnosťami s vlastným príjmom. Mládež si dokázala taktiež privyrobiť brigádami počas víkendov. V neposlednom rade družstvo pomohlo furmanom. Furmančenie totiž bola častá práca mužov, avšak rozvojom automobilov ich rebrináky s koňmi stratili na význame a nevedeli by si inak nájsť prácu. Stali sa z nich poľnohospodári.
O obľúbenosti družstevníctva vo Vlachove svedčí aj fakt, že po roku 1989 sa tunajšie družstvo nerozpadlo, ba dokonca ani niekto z miestnych obyvateľov nežiadal o prinavrátenie pôdy. Hospodári sa tu dodnes.
Na prvej fotografii vidíme ženy pri zbere maku. Na dnešné časy je to už dosť raritný pohľad. Druhá z fotografií je azda najstaršia a zachytáva žatvu s malými kosákmi v štyridsiatych rokoch. Môžeme to porovnať s nasledujúcou fotografiou, ktorá vznikla už v čase družstva a vidíme na nej ženy pracujúce pri motorovej mláťačke, ktorá nahradila tradičné cepovanie obilia. Mláťačka sa nachádza aj na štvrtej fotografii; piata fotografia pochádza z konca päťdesiatych rokov a zobrazuje slávnosť dožiniek. Dožinky nebývali typickým slovenským zvykom, pôvodom viac súvisia s maďarskou tradičnou kultúrou, ale najmä po vojne sa z juhu Slovenska rozšírili takmer na celé jeho územie. Šiesta fotografia je opäť čiastočným návratom do starších čias a pravdepodobne bola vyhotovená na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Zobrazuje zvoz pokoseného sena z pasienkov.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
