Smolník: Kostol a jeho patrónka
@ :: Historické foto ::
May 30 2011, 15:20 (UTC+0) | 
- 
|
Smolník, okres Gelnica: Tieto historické pohľadnice pochádzajú zo začiatku 20. storočia a vidíme na nich jednu a tú istú stavbu – kostol sv. Kataríny v Smolníku. Pri dôkladnejšom pohľade na obe vyobrazenia zistíme rozdiel v tvare i výške kopuly na veži. Chrám tu postavili v roku 1805 na mieste staršieho kostola, ktorý pochádzal z roku 1332. Súčasná stavba teda nepatrí medzi veľmi staré, no prešla viacerými úpravami. V tomto prípade vidíme na prvej pohľadnici kopulu, ktorá tam bola do roku 1905, na druhej po roku 1905.
Patrocínium tohto rímsko-katolíckeho kostola patrí svätej Kataríne Alexandrijskej. Keďže Smolník bolo banícke mesto, nastáva otázka, prečo si chrám nezasvätili sv. Barbore – patrónke baníkov. Skutočnosť je taká, že kult svätej Barbory nebol voľakedy natoľko rozšírený, ako sa to dnes prezentuje. Niektoré banícke mestá uznávali za svojho ochrancu sv. Klimenta (Klementa), ktorý bol rímskym pápežom v I. storočí, avšak v čase počiatočnej nepopularity kresťanstva bol vykázaný do vyhnanstva a pracoval v mramorovom kameňolome.
Smolnícki baníci vyznávali najmä kult sv. Jozefa – robotníka. Jemu aj zasvätili kaplnku – púťový kostolík, pri ktorom sa dodnes konajú bohoslužby v rámci osláv významnejších baníckych sviatkov.
Aj svätá Katarína Alexandrijská často vystupuje v pozícii patrónky baníkov. Kremnica si ju napríklad zvolila rovno za patrónku mesta. Pritom táto svätica býva často predstavovaná ako ochrankyňa filozofov, kazateľov, učiteľov, žiakov a rečníkov. Tiež však ako patrónka panien, manželiek a malých dievčat. Za svoju ochrannú sväticu ju prijali aj slovenskí železničiari. To pretože sa rovnako prijímala ako patrónka všetkých povolaní, ktoré nejako súviseli s kolesami alebo nožmi. Takto ju uctievali alebo stále uctievajú aj kolári, hrnčiari, mlynári, šičky a obuvníci. Tiež baníci, kde koleso zohrávalo veľkú úlohu v niekdajších banských mechanizmoch, najmä v procese spracovania rúd.
Svätá Katarína Alexandrijská žila v rokoch 290 až 311 (niektoré zdroje udávajú 313) ako dcéra kráľa Kosta v Alexandrii. Odmietla sa vydať za syna cisára Maxima a stala sa „Kristovou nevestou“. Cisár Maximus sa nahneval a zavolal 50 filozofov, ktorí mali za úlohu vyvrátiť jej „kresťanské bludy“, ale ona ich všetkých obrátila na svoju vieru. Preto mala byť mučená na kolese obitom klincami. Z neba však šľahol blesk do kolesa, ktoré sa zlomilo. Blesk zranil okolostojacich, sv. Kataríne sa však údajne nič nestalo. Vrhli ju do žalára, kde ostala bez potravy, ale keď išli vyniesť jej telo, stále žila. Preto ju nakoniec nechali sťať mečom. Jej ostatky sa nachádzajú v kláštore na hore Sinaj.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
