Štós: Cesta do kúpeľov a Štóskeho sedla
@ :: Historické foto ::
Jul 04 2011, 19:11 (UTC+0) | 
|
Štós, okres Košice-okolie: Táto historická fotografia vznikla niekedy po vzniku I. ČSR a zachytáva pohľad na cestu vedúcu od obce Štós ku Kúpeľom Štós a do Štóskeho sedla. Dokumentuje, v akom stave vyzerali cestné spojenia, keď sa ešte nepoužíval asfalt, ale vozovka sa udržiavala v stave tvrdej ujazdenej zeminy.
Je pravda, že v danom čase tadiaľ jazdilo oveľa viac furmanských vozov ako áut, no na druhej strane ani autá neboli výnimkou. Zatiaľ čo v niektorých obciach videli „dymiace čudo, ktoré ide samo bez koní“ niekedy až v tridsiatych rokoch 20. storočia, štóske deti pohľad na auto už veľmi nevzrušoval. Kvôli kúpeľom tadiaľ jazdili páni pomerne často, v tridsiatych rokoch tu už chodil pravidelne aj nákladiak, pretože pre kúpeľných hostí privážal každé ráno čerstvý chlieb a pečivo až z vybranej košickej pekárne.
Aby cesta vyhovovala požadovaným podmienkam - jedinou podmienkou bola jej prejazdnosť – Štós mal vlastného cestára. Ten mal k dispozícii valec, ktorý alebo tlačil sám, alebo ho ťahal za koňom a prechádzal ním po ceste najmä po dažďoch, keď mohla zem lepšie „uľahnúť“. Úlohou cestára bolo aj udržiavať priekopy po oboch stranách cesty tak, aby nimi mohla voda voľne odtekať a nevylievala sa. V neposlednom rade sledoval, aby obe strany cesty boli čisté a návštevníci obce či kúpeľov nevideli za jazdy nikde žiadne odpadky.
Cesta zo Štósu do Kúpeľov Štós i hore na sedlo je pomerne strmá. To zrejme cestárovi spôsobovalo vrásky najmä v zime, keď z nej musel odstraňovať ľad, aby sa vodičom nešmýkalo. Túto prácu robil zvyčajne dlhšie ako napríklad medzevský cestár, pretože Štós je natoľko zovretý v doline, že podľa slov jeho obyvateľov tu oproti Medzevu prichádza jar minimálne o dva týždne neskôr.
Úloha obecného cestára viac-menej skončila, keď cestu z Medzeva do Štósu v päťdesiatych rokoch pokryli asfaltom. Ostali mu už len vnútroobecné komunikácie, ale o pár rokov dostali asfaltový koberec aj tie.
Slavomír Szabó
Informácie k tomuto článku nám poskytla pani Gabriela Stramová.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
