Nižná Slaná: Obecní hasiči
@ :: Historické foto ::
Apr 29 2012, 20:02 (UTC+0) | 
|
Nižná Slaná, okres Rožňava: Táto fotografia pochádza z tridsiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej členov obecného hasičského spolku. V Nižnej Slanej mali od roku 1935 postavený aj svoj hasičský dom, ktorý stál na mieste terajšieho obecného úradu. Spolok bol zriadený v roku 1926, ale prvú striekačku vlastnili až od roku 1930. Striekačka bola ručná.
V danom čase jestvovali tri druhy hasičských spolkov. Profesionálne, no to sa zvyčajne dedín netýkalo. Ïalej dobrovoľné, tie boli na základe zmluvy s richtárom platené z rozpočtu obce a z podielov poistiek, ktoré im odvádzali poisťovne z poistného miestnych obyvateľov proti požiarom. Tretím druhom boli povinné hasičské zbory (často evidované ako obecné), ktoré sa zriaďovali v takých dedinách, kde sa nenašli dobrovoľníci. Tieto zbory musela platiť obec aj s minimálne jedným hasičom na plný úväzok. Zbory všetkých troch druhov sa zakladali po odsúhlasení ich stanov Zemskou hasičskou jednotou, ktorá ich ďalej združovala a poskytovala patričné vzdelanie a inštrukcie.
Byť hasičom bolo v daných rokoch vecou prestíže. Okrem hasenia kládli dôraz aj na prevenciu. Nechýbali spoločné cvičenia a členovia boli zároveň často aj súčasťou miestnej dychovky.
V časoch vzniku tejto fotografie bolo ešte stále platné nariadenie bývalého uhorského ministerstva vnútra č. 5388-II./1898 B.M., ktoré stanovovalo povinnosti pri práci hasičských spolkov. Nariadenie prevzala aj I. ČSR, ale s tým, že upravila pokuty na aktuálnu menu – československé koruny.
Je zaujímavé začítať sa do daného nariadenia, kde sa okrem iného píše:
§ 19. Každý hasič je oprávnený a v službe povinný nosiť štatútom ustálený odznak, ktorý ho ako hasiča označuje; tento odznak okrem hasiča nikto iný používať nesmie pod ťarchou pokuty do 20 Kčs siahateľnej.
§ 20. Hasič v službe považuje sa za vrchnostenskú osobu.
§ 21. Hasiča, ktorý sa pri požiari vyznamenal, treba odmeniť. Hasič, ktorý mimo svojej chyby bol poškodený alebo ho nehoda stihla, musí byť primerane poškodeniu a stupňu práceneschopnosti podporovaný a na ten cieľ sa má sriadiť fond. Podpora môže pozostávať podľa pomerov dotyčného z uspokojenia raz a navždy, v prípade úplnej práceneschopnosti, a keď je nemajetný, z obecného ošetrovania a zaopatrenia.
Slavomír Szabó
K tomuto článku poskytol konzultácie Mgr. Martin Kanaba.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
