Rakovec nad Ondavou
@ :: Michalovce - okolie ::
Nov 18 2007, 14:54 (UTC+0) | Poloha
Obec Rakovec nad Ondavou sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji v okrese Michalovce. Geograficky leží v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny na západnom úpätí Pozdišovskej pahorkatiny. Nadmorská výška v strede obce je 145 metrov, chotár obce má nadmorskú výšku od 103 do 231 metrov. Poloha na mape: ---klikni tu---.
História obce
Kataster obce bol osídlený už v mladšej dobe kamennej, o čom svedčia archeologické nálezy pohrebísk, ktoré patria k tzv. ľudu východoslovenských mohýl. Prvú písomnú zmienku poznáme z roku 1266, konkrétne z listiny jágerského biskupa Lamperta.
Pri rozdeľovaní Jágerského biskupstva, ako to zaznamenali spisy Andrášiovského (Andrássy) grófskeho rodu v roku 1392, sa na delení majetku podieľali statkárski synovia Morvai Andráš, synovia Jakuba Mikuláš a Peter ako aj Ján a Ladislav
V rokoch 1456 – 1750 dedina patrila Rákociovcom (Rákóczy). Podobnosť z názvom obce nie je náhodná. Dokonca je veľmi pravdepodobné, že slávny uhorských šľachtický rod odvádzal svoje meno práve od Rakovca. Prívlastok Rákóczy (čiže de Rakolch – Rakovecký) používal už otec Baláž Miháliho, ktorý tu pravdepodobne býval, o čom hovorí zápis z roku 1328. Podľa rodinnej kroniky tu v roku 1357 býval z Rákociovského rodu Štefan Dominik, a v tom čase bola Rakovec prekvitajúca osada.
Medzi významných statkárov, ktorí pôsobili v Rakovci v 15. storočí, patrili Čapiovci (Csapy) a Morvajovci (Morvay). Obec opísal aj známy slovenský polyhistor Matej Bel, ktorý o nej hovorí ako o dedine s úrodnou poľnohospodárskou pôdou a pasienkami. Podľa jeho záznamov tu žili prevažne Slováci. Za najväčšieho z tu žijúcich Maďarov považuje Andreja Rákociho. Po jeho smrti darovala v roku 1754 Mária Terézia časť pozemkov Rakovca Jánovi Roličánimu (Rholyiszani) ako odmenu za jeho služby v armáde.
V 18. a 19. storočí Sirmaiovcom (Szirmay). Podľa zápisu z roku 1715 dedinu tvorilo 10 osídlených a 15 opustených domácností. Tento počet nie je vysoký, ale je potrebné si uvedomiť, že v tomto čase mnohé dediny úplne zanikli, čo bolo následkom rákociovských vojen a morovej rany. Už v roku 1781 tu však žilo 26 poddanských rodín, 6 želiarskych a 6 podželiarskych, pričom k obci prináležala pôda o rozlohe 169 hektárov.
Pri ďalšom sčítaní ľudu v roku 1785 bolo už v obci 74 domov, v ktorých žilo 127 rodín, čo bolo 751 obyvateľov. Z toho: Na tie časy to už bola veľká obec. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a rybolovom.
Zápis z roku 1787 konštatuje, že v obci bolo 74 domov a 751 obyvateľov. Medzi nimi jeden kňaz a sedem mužov – šľachticov. Podľa národnosti tu bolo 702 Slovákov, 44 Nemcov, 34 Maďarov a 19 obyvateľov nerozprávalo. Čítať a písať vedelo 242 Rakovčanov. Okrem kresťanov tu žilo aj 40 Židov.
V roku 1828 tu v 123 domoch žilo 899 obyvateľov. Živili sa prevažne poľnohospodárstvom, pričom veľkú časť ich práce tvorilo ovocinárstvo. Podľa zápisu z roku 1851 boli v obci tri kaštiele, ktoré patrili Boronkaiovcom (Boronkay), Sirmaiovcom (Szirmay) a Šúlovským (Szulovsky). Na konci 19. storočia tu bola aj syráreň. Katastrofický bol pre dedinu rok 1866, kedy celá vyhorela. Požiar údajne úmyselne založil akýsi furman, ktorému tu ukradli prikrývky na kone.
Podľa zápisu z roku 1907 tu žilo 981 obyvateľov, pričom Rakovec mal aj vlastného notára a matriku. V tom roku tu postavili aj novú školu, pretože stará v spomínanom roku 1866 vyhorela.
Do dejín po vzniku I. Československej republiky obec vstúpila štrajkom nespokojných nezamestnaných na veľkom miestnom majeri, ktorý sa konal v decembri 1920.
Za II. svetovej vojny Červená armáda oslobodila Rakovec dňa 30. 11. 1944. Prvé JRD tu založili v roku 1951, bolo však menšinové. Väčšinové JRD vzniklo až v druhej polovici päťdesiatych rokov.
Genéza názvu obce
1266 – Rakouch
1329 – Rakolch
1355 – Rokouch
1357 – Rachkolch, Rachkoch
1405 – Vagyakouch
1773 – Rakowecz
1927 – Rakovec nad Ondavou
Súčasnosť
V súčasnosti žije v obci 1135 obyvateľov. Medzi architektonické zaujímavosti tu patrí kaštieľ Sirmaiovcov v klasicistickom štýle z 2. polovice 18. storočia. V súčasnosti je súkromným majetkom, a tiež grécko-katolícky kostol z roku 1760, ktorý sa nachádza obkolesený cintorínom nad obcou. Pred spomínaným kaštieľom je pamätník SNP, ktorý tvorí socha Františka Patočku z roku 1958.
V obci nie je možnosť ubytovania a nenachádza sa tu reštaurácia ponúkajúca teplú stravu.
Kontakt
Obecný úrad Rakovec nad Ondavou
Rakovec nad Ondavou 209
072 03 Rakovec nad Ondavou
Telefón: +421 56 688 58 11
Fax: +421 56 688 58 12
E- mail: ocurakovec@stonline.sk
E-mail: obecsamudovce@orangemail.sk
Domovské stránky obce: http://www.rakovecnadondavou.ocu.sk/
Nositelia tradícií
Rakovčan – folkórny súbor
Kultúrne dedičstvo
Kaštieľ Sirmaiovcov
Tradičné recepty
Bandurkové lokše od Mariky
Rôsolová polievka so suchými lokšami
Suchá lokša s kyslou kapustou
Poviedky z obce Rakovec nad Ondavou
Košieľka pre Miška - tradovaný príbeh, ktorý sa údajne odohral na prelome 19. a 20. storočia – autor: Slavomír Szabó
Červená niť - mysteriózny prábez z počiatku 20. storočia – autor: Mária Čigašová, Soňa Jakešová
Babica - skutočný príbeh, ktorý sa odohral okolo roku 1935 – autor: Anna Domaniková
Lepšia Jolanka v hrsti, ako Marta na streche - príbeh z konca tridsiatych rokov 20. storočia – autor: Slavomír Szabó
Ja ho nechcela, to ony tak zaonačili! - skutočný príbeh, z prelomu štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia – autor: Anna Domaniková
Dva dni z Čurových siedmich životov - skutočný príbeh zo začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia – autor: Slavomír Szabó
Udavačka a pol prasaťa - skutočný príbeh z päťdesiatych rokov 20. storočia – autor: Anna Domaniková
Historické fotografie
Ženy na počiatku 20. storočia
Prvé sväté prijímanie
Jasličkári
Praktiky pri vzniku JRD
Povery o urieknutí dieťaťa
Zabíjačka
Družstevníctvo
Príprava nevesty a jej odpytovanie
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
