Slančík
@ :: Okolie ::
May 27 2008, 08:35 (UTC+0) | Poloha
Obec Slančík sa nachádza necelých 30 km juhovýchodne od Košíc. Administratívne patrí do okresu Košice-okolie v Košickom samosprávnom kraji. V strede obce je nadmorská výška 330 metrov. V hornatom obecnom chotári sa nadmorská výška pohybuje od 235 do 350 metrov. Poloha na mape: - - - klikni tu - - - .
História obce
História obce úzko súvisí s históriou hradu Slanec, ktorého počiatku spadajú do druhej polovice 13. storočia, o hradisku Slanec vieme už z listiny z roku 1230. Prvú písomnú zmienku o Slančíku radíme do roku 1270, i keď sa v tomto prípade ešte nepíše priamo o obci, ale o zemi Slanec – terra Zalanch, na ktorej sa nachádza daná obec.
V roku 1330 obec vlastnil Viliam Drugeth, neskôr rod Losonciovcov. V rokoch 1332 až 1335 Slančík platil desiatkovú daň šesť grošov.
V roku 1427 zaplatil Slančík desiatkovú daň za 25 port. Majiteľom dediny bol Žigmund z Lučenca. V tom čase obce neplatili daň podľa počtu obyvateľov, ale podľa počtu port. Porta je brána, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi, teda brána do sedliackeho dvora či hospodárskej usadlosti. V jednej takejto usadlosti žila rodina s pomocníkmi a historici zvyknú počítať minimálne 7 ľudí na jednu portu. V roku 1427 teda žilo v Slančíku minimálne 175 obyvateľov, čo bola na vtedajšie časy vcelku ľudnatá obec.
V roku 1553 tu však boli len 4 porty a podľa desiatkového súpisu z roku 1565 v obci žilo 19 sedliakov a 10 želiarov. Vieme, že v druhej polovici 16. storočia a v prvej polovici 17. storočia v obci slúžili omše protestantskí kňazi, ktorí viedli bohoslužby v maďarčine. V roku 1630 Slančík platil desiatkovú daň už len za pol porty.
Od 17. storočia dedina patrila rodu Forgáč (Forgách). V roku 1715, v čase keď mnohé obce doslova vymreli na následky Rákociovských bojov a morovej rany, bol aj Slančík vyľudnený. V roku 1720 tu boli len dve domácnosti. Podľa lexikónu z roku 1773 sa v obci rozprávalo prevažne maďarsky. V roku 1828, tu už bolo 37 domov, v ktorých žilo 285 obyvateľov. Živili sa prevažne poľnohospodárstvom. Záznamy z roku 1858 už uvádzajú Slančík ako slovensko-maďarskú obec s 283 obyvateľmi. Aj súpis obyvateľov podľa náboženskej príslušnosti svedčí, že išlo o prevažne slovenskú dedinu. Žilo tu 171 rímskych katolíkov a 23 gréckych katolíkov, čo boli vyznania typické pre Slovákov. Ïalej tu žilo 60 kalvínov a 2 evanj. a.k., čo boli cirkvi, ku ktorým sa hlásali prevažne Maďari. Okrem toho žilo v Slančíku ešte 27 Židov.
Prvá svetová vojna Slančík priamo nezasiahla, i keď z obce na frontoch padlo sedem mužov. Počas zmeny hraníc v rámci vzniku Horthyovského Maďarska ostal Slančík na území Slovenska, ale hranica viedla veľmi blízko, asi dva kilometre v oblasti Regeta.
O to krutejšie sa obce II. svetová vojna, kde došlo na priame boje v chotári obce. Išlo o postup 18. armády generála Gastiloviča, ktorý dobyl aj Dargovský priesmyk. Slančík bol oslobodení 18. 1. 1945, prví vojaci Červenej armády prišli do dediny ráno o 6,30.
Miestne JRD tu založili v roku 1958, v roku 1961 bolo delimitované s Štátnym majetkom Valaliky. Pravidelný autobusový spoj začal do Slančíka premávať od roku 1960.
Genéza názvu
1270 - terra Zalanch
1316 – pass. Eghazaszalanch
1369, 1480 – Kyszalanch
1552, 1553 – Kys Zalanch
1578, 1582 – Zalanczka
1589 – possesio Szalanczka vel Kis Szalánczka
1602 – Szalanczka
1773 – slovensky: Maly Salancz
1903, 1906 – slovensky: Salančik, maďarsky: Kisszaláncz
1919 - Salančik
1927 – Slančík
Súčasnosť
Obec má kataster o rozlohe 331 hektárov. V máji 2008 mala 230 obyvateľov. Obec nemá školské zariadenie, pôsobí tu len materská škôlka.
V obci sa nenachádzajú ubytovacie zariadenia ani reštaurácia. Priamo v dedine pri kríži rastie dub, ktorého vek sa odhaduje minimálne na 500 rokov. Rímsko-katolícky kostol Narodenia Panny Márie pochádza zo 16. storočia. Jeho zvon je evidovaný ako hnuteľná kultúrna pamiatka.
Kontakt
Obecný úrad Slančík
89
044 17 Slanec
Telefón: 055 / 696 69 74
Fax: 055 / 696 69 74
E-mail: obec.slancik@stonline.sk
Použité informačné zdroje:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
František Petro: Slanecko v archívoch a kronikách
František Petro – Jozef Beliš: Slančík
Spracoval: Slavomír Szabó
Nositelia tradícií
Alžbeta Lešková – speváčka ľudových piesní
Keľučanka - ženská spevácka skupina
Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo
Regeta
Zvon kostola Narodenia Panny Márie
Historické fotografie
Pri zámočku Kekerheď na prelome storočí
V roku 1915
Ženské kroje
Obec a škola
Mládež, ktorá prežila čas vojny
Dievky z rokov päťdesiatych
Zbory Zemskej hasičskej jednoty
Vznik JRD, jeho neúspech a transformácia
Gazda
Munícia z vojny
Lúky v okolí obce
Prvé mláťačky
Kombajn - samovez
Miestne špecifiká pohrebného rítu
Cesty a doprava
Výstavba kultúrneho domu
Varenie slivkového lekváru
Poviedky z obce
Ak sú svätci, musia byť i bosorky! - tradovaný príbeh sa odohráva v bližšie neurčenom čase - autor: Slavomír Szabó
Sila je len jedna, možností veľa - tradovaný príbeh o konkrétnom ľudovom liečiteľovi zo začiatku 20. storočia - autor: Slavomír Szabó
Pomätenec z Vilongova - tradovaný príbeh o konkrétnom mužovi, ktorý zišiel z mysle - príbeh z dvadsiatych rokov 20. storočia - autor: Slavomír Szabó
Tajomstvo spravodlivosti - skutočný príbeh z polovice tridsiatych rokov 20. storočia - autor: Jiří Zaťovič
Dva slančícke svety - skutočný príbeh z roku 1939 o netypických miestnych fašiangových zvykoch - autor: Slavomír Szabó
Domov je tam, kde rastú čerešne - skutočný príbeh dieťaťa zo sirotčinca z rokov 1946 až 1952 - autor: Soňa Jakešová
Urieknutie pri Regete - tradovaný príbeh, ktorý sa údajne odohral začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia - autor: Slavomír Szabó
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slanské vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
