Slanec: Hrad a jeho zánik
@ :: Historické foto ::
Sep 13 2008, 20:36 (UTC+0) |
| Slanec: Táto historická fotografia pochádza zo začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej hrad Slanec. Oproti súčasnému stavu je zachovalejší múr hradnej budovy vedľa severnej veže, ktorá má ešte celistvú kónickú strechu. Ako sme už písali, ešte v roku 1904 hrad slúžil ako miestna obrazáreň a cieľ výletných ciest so zachovanou miestnosťou, časťou nábytku a zápisnou knihou. Posledná investícia do hradu však bola v roku 1815, keď dal Jozef Forgáč opraviť severnú vežu a zriadil tam spomínané oddychové miesto pre turistov. Konečný útok na hrad, ktorý ho priviedol do súčasného stavu, sa odohral na prelome rokov 1944 až 1945, pretože si v ňom zriadili strieľňu nemeckí vojaci, ktorí vyše mesiaca bránili Slanec pred útokmi oslobodzovacích vojsk červenej armády. Je zaujímavé zamyslieť sa, prečo sa vlastne z niekdajších hradov stali často veľmi zničené ruiny. Hrad Slanec tu stojí od 13. storočia, ale počas svojej existencie bol minimálne dva razy dobytý a ťažko poškodený. V roku 1440 to bol Ján Jiskra, ktorý pevnosť obsadil a prakticky zničil, takže ju bolo nutné vybudovať nanovo. Začiatkom 17. storočia ho dobyl a poškodil Štefan Bočkaj. Po ňom v roku 1644 zasa Juraj Rákoci, pradedo doposiaľ romantizovaného vodcu kurucov Františka II. Rákociho. Juraj Rákoci hrad vypálil, opäť bola nutná rekonštrukcia. V roku 1678 túto pevnosť vojensky obsadil Imrich Tököli, otčim Františka II. Rákociho. Ten však pred útokom grófa Lestieho, čo bolo v roku 1679, nechal hrad zapáliť, pretože vedel, že ho neubráni. Gróf Lestie dal naviac ešte to, čo z hradu ostalo, zbúrať, aby sa tam nemohli znova opevniť kuruci. Odvtedy je hrad nefunkčný. Za zmienku ešte stojí skutočnosť, že len o pár rokov po zničení, v 18. storočí, šľachta často i sama opúšťala hrady a sťahovala sa do kaštieľov. Pretože vyľudnené hrady veľakrát slúžili ako útočisko pre zbojníkov, nechala ich v nejednom prípade i zbúrať. Slavomír Szabó V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám poskytol Mgr. František Petro. * * * Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|