Ruskov
@ :: Okolie ::
Dec 24 2008, 15:24 (UTC+0) | Poloha
Obec Ruskov sa nachádza približne 20 km východne od Košíc na ceste 576 medzi Bohdanovcami a Ïurkov. Administratívne patrí do okresu Košice-okolie v Košickom samosprávnom kraji. V strede obce je nadmorská výška 223 metrov. V obecnom chotári Slanských vrchov sa nadmorská výška pohybuje od 213 do 855 metrov. Poloha na mape: - - - klikni tu - - - .
História obce
Prvá písomná zmienka o obci Ruskov pochádza z roku 1220. Je veľmi kuriózna, pretože kráľ Ladislav, ktorý vládol v rokoch 1077 až 1095, ako prvý z uhorských kráľov presne stanovil hranice svojho panstva. Aj 135 rokov po jeho smrti však svoj cieľ nedosiahol, vojenské jednotky nemohli k vytýčeným hraniciam ani prísť. Týmto do dejín Uhorska vstúpil práve Ruskov, ktorý v danom čase obývali ruskí strážcovia. Títo po celý tento čas bránili Uhrom v postupe na sever. Listina totiž konštatuje, že sa nepodarilo obsadiť a brániť hranice práve kvôli nim.
V 1303 patril Ruskov do slanského panstva. Vtedy sa páni hradu Slanec, pochádzajúci z rodu Aba, delili o toto panstvo. Obec Ruskov a polovicu dediny Regeta získal Ladislav, syn Vavrinca.
Historik Branislav Varsik uvádza, že korene dediny Ruskov siahajú až do 11. - 12. storočia, keď tu vznikla osada spomínaných ruských strážcov. Títo sa venovali obrane dôležitej cesty, ktorá viedla z údolia Torysy a Olšavy cez Slanské vrchy do Zemplína. Podľa prijatého názvu dedina vznikla ešte v časoch vytvárania obraných hraníc Uhorska v 11. - 12. storočí. V tom čase tunajšie obyvateľstvo bolo slovanské, no neruského pôvodu. Obrancovia priesmyku teda museli prísť na toto miesto zovzdialenejších končín s presne zadanou úlohou strážnej služby. Tunajší usadlíci patrili k západoslovanskej vetve, boli to predchodcovia Slovákov, či rovno Slováci.
O starobylosti Ruskova svedčí aj fakt, že tu zavčaso vznikol kostol s farou. V čase vyberania pápežských desiatkov v rokoch 1332 - 1335 ruskovský farár odviedol desiatky.
Ladislav, syn Vavrinca zo Slanca, ktorý pri delení majetkov v roku 1303 získal Ruskov a polovicu dediny Regete, v rokoch 1329 - 1330 ich vymenil za obce Víťaz a Zámutov. Ruskov tak získal Viliam Drugeth, ktorý v roku 1330 získal aj výmenou za svoje šarišské majetky hrad Slanec a ďalšie priľahlé dediny. Ruskov tým opäť patril pod hrad Slanec.
Zmena majiteľa nastala opäť v roku 1387. Hrad s obcami, teda aj Ruskovom, získal Ladislav z Lučenca.
Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1427 uvádza ako majiteľa Ruskova Žigmunda z Lučenca, ktorý vlastnil aj hrad Slanec. V obci Ruskov vtedy bolo 24 port, čiže udalostí. Ak na jednu portu počítame aspoň päť obyvateľov, v Ruskove žilo minimálne 120 ľudí. Portálny súpis z roku 1553 uvádza, že v Ruskove sa nachádza už len 11 port. Desiatkový súpis z roku 1565 dokumentuje, že v Ruskove žilo 28 poddaných sedliakov s rodinami a 12 želiarov. Z usadených poddanských rodín malo 23 osobné mená maďarského pôvodu, 10 mená slovanského pôvodu a 7 mien bolo neistého pôvodu. Znamená to, že v tom čase sa už Ruskov pomaďarčil. Svedčia o tom aj tri osobné mená - Thot -, ktoré zvyčajne získavali Slováci, ktorí žili v prevažne maďarskom prostredí.
Konskripcia slanského panstva z roku 1686 uvádza, že v Ruskove sa nachádza 50 usadlostí. V roku 1686 však bolo až 38 z nich opustených a len 12 obývaných. Mnohí obyvatelia sa odsťahovali prevažne do južného Zemplína. Ostalo tu len malé množstvo pôvodného obyvateľstva, to naviac sužovala bieda z vojen - Rákociovských povstaní a morové epidémie. V roku 1715 sa Ruskov nachádza na zozname pustých, vyľudnených a neobývaných dedín. Až ďalší záznam z roku 1720 uvádza, že tu žije 6 sedliakov. Novoprichádzajúce obyvateľstvo tvorili Slováci i Maďari, takže sa tu rozprávalo oboma rečami. Podľa konkripcie farárov a cirkví Abaujskej stolice to vyzerá, že prevahu mali Slováci nad Maďarmi, čiže katolíci nad kalvínmi. V roku 1746 tu žilo 49 rím. katolíkov, 8 gr. katolíkov, 1 luterán, 34 kalvínov a 35 detí, čiže 127 obyvateľov.
Fenyés v roku 1851 uvádza Ruskov ako slovensko-maďarskú dedinu s prevahou slovenského rímskokatolíckeho obyvateľstva. V tomto roku tu žilo 375 rim. katolíkov, 150 kalvínov a 4 Židia.
Obyvatelia obce sa v 19. storočí živili nielen ako poľnohospodári, ale pálilo sa tu uhlie i ovocné destiláty. Známa bola najmä ruskovská slivovica. V dedine sa tiež vyrábali sudy a korytá, známi boli aj miestni kováči. Tiež garbiari, tkáči, krajčíri, obuvníci, ale ako väčšina obcí v okolí Košíc, aj Ruskovce plnili úlohu zásobovateľov mesta obilím, ovocím a mäsom.
Genéza názvu:
1220 - Vruzca
1303 - poss. Rupka, Ruzka
1329 - poss. Ruzka, in comitatu Abawyuar
1330 - Ruzka
1332 - 1335 - Ruska
1400 - Ruzka
1427 - Ruzka
1603 - Regete Ruska
1686 - poss. Regete Ruszka
1773 - slovensky: Ruskow, maďarsky: Regethe Ruszka
1806 - slovensky: Ruskow, maďarsky: Regethe Ruszka
1906 - slovensky: Ruksoù
Súčasnosť
Kataster obce má 2 021 hektárov. V posledných rokoch má obec približne 1 300 obyvateľov. Nachádza sa tu farský rímsko-katolícky kostol Mena Panny Márie, v ktorom je pochovaný posledný pán slanského panstva - Štefan Forgáč. V kostole sa tiež nachádza vzácny džezový organ, ktorý sa pôvodne nachádzal v dnes už nejestvujúcom kaštieli v Slanci. Jeho pôvodný majiteľ Štefan Forgáč ho zakúpil v roku 1912 v Berlíne od firmy Choralian company. Výnimočnosť tohto amerického aelianského píšťalového organu spočíva v tom, že pochádza z čias, kedy výrobcovia nástrojov skúšali spojiť chrámovú hudbu a džez. Experiment sa neujal a dodnes sa údajne zachovali iba dva takéto historické organy, pričom jeden bol zakúpený a prevezený do Japonska a druhý je v Ruskove.
Kontakt
Obecný úrad
Slančícka 94
044 19 Ruskov
Tel: 055 / 694 14 22
Fax: 055 / 729 65 28
e-mail: ocu@obecruskov.sk
Domovské stránky obce: www.ruskov.ocu.sk
Použité informačné zdroje:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
Branislav Varsik: Osídlenie košickej kotliny
Spracoval: Slavomír Szabó
Staré príbehy z Ruskova v poviedkach
Pokánie nebožtíka - tradovaný príbeh z roku 1940 – autor: Anna Domaniková
Kedy pravdu, kedy nie - skutočný príbeh z prelomu štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia – autor: Slavomír Szabó
Osud vpísaný do kariet - údajne skutočný príbeh, ktorý sa stal v roku 1950 – autor: Anna Domaniková
Druhá tancovačka - tradovaný príbeh, ktorý sa údajne odohral v päťdesiatych rokoch 20. storočia – autor: Slavomír Szabó
Džmin - skutočný úsmevný príbeh z roku 1958 – autor: Anna Domaniková
Tradičné recepty z obce
Bošpor
Kompere so šlivčanku
Novoročné pirohy
Čerstvá bravčovina s kyslou kapustou
Čerstvá bravčová krv ako mozoček
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slanské vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
