Literárna spoločnosť Pravé orechové (PrO) sa zaoberá tvorbou beletrie, ktorá nevzniká na základe vlastnej inšpirácie autorov, ale zbieraním reálnych a tradovaných príbehov. Ide o väčšinou terénne zbieranie povestí, povier, historických príhod, ako i príhod z nedávnej histórie - ako napr. II. svetová vojna, a taktiež zaujímavých reálnych námetov na poviedky zo súčasnosti. Jednotlivé diela si Pravé orechové pokladá za povinnosť predkladať historikom a etnografom, ktorí sú odborníci na zobrazované epochy, aby historické reálie a vykreslenie spoločnosti zodpovedali čo najviac skutočnosti.

Výnimku v tvorbe, vychádzajúcej zo zbieraných príbehov, môžu tvoriť fiktívne poviedky z predhistorického obdobia, ktoré po konzultáciách s historikmi čo najlepšie vykreslia opisovanú dobu, zároveň poukážu na možné príčiny vzniku archeologicky dokladovaných nálezísk.
Členmi Pravého orechového sa môžu stať literárne činné osobnosti, historici a etnografi ochotní poskytovať konzultácie, ilustrátori ochotní tvoriť ilustrácie k literárnym dielam podľa konzultácií s historikmi, ako aj ľudia iných profesií, ktorí súhlasia s hlavnou ideou tejto spoločnosti, jej stanovami a aktívne sa zapájajú do jej činnosti.

Popis problému, ktorý sa snažíme riešiť

Na Slovensku chýba systematická záchrana starých tradovaných povestí ako duchovného dedičstva národa a národností. Príbehy, ktoré často prežili aj storočia, zanikajú. Kontinuita ich tradovania bola prerušená v čase masového rozšírenia televízie. Poznajú ich zvyčajne len ľudia vo veku nad 70 rokov, aj to nie všetci. Ak sa neurobí literárny výskum v regióne, v relatívne krátkom čase so starými ľuďmi pochováme aj príbehy, ktoré poznali ako posledná generácia.

Región je možné poznávať aj podľa skutočných príbehov, ktoré sa odohrali uprostred, alebo na pozadí dejinotvorných udalostí. Aj literárne spracovanie týchto príbehov je ohrozené. Napríklad po roku 1948 sa v Československu podávali informácie o druhej svetovej vojne ideologicky deformované. Od roku 1989 v spoločnosti dominujú iné problémy a doposiaľ sa nerobil medzi pamätníkmi vojny solídny terénny výskum, aké vojenské udalosti a s akými následkami sa v jednotlivých obciach odohrali. Ak sa prostredníctvom zvukových záznamov a písomného spracovania udalosti nezaznamenajú, ostanú biele miesta v regionálnych dejinách.

Identifikácia Literárnej spoločnosti Pravé orechové:

Názov: Literárna spoločnosť Pravé orechové
Registrovaná skratka: PrO
Typ organizácie: občianske združenie, spoločnosť bola registrovaná na Ministerstve vnútra SR dňa 7. 3. 2001 pod číslom VVS/1-900/90-17705
IČO: 35536411
Adresa organizácie: Literárna spoločnosť Pravé orechové, Slobody 19, 040 11 Košice
Telefón: 0907 913 464
E-mail: prave.orechove@gmail.com
Web: domovské stránky www.praveorechove.com

Členovia Literárnej spoločnosti Pravé orechové


Slavomír Szabó

Absolvent štúdia Teória a prax žurnalistiky, Univerzita Komenského, Bratislava. Od roku 1992 do roku 2004 pôsobil ako novinár. Pracoval pre tieto periodiká: týždenník Mestské noviny (redaktor), denník Smena (vedúci redaktor filiálnej redakcie), mesačník East West Revue (zástupca šéfredaktora), denník Košický večer (zástupca šéfredaktora), internetový denník a lexikón www.cassovia.sk (šéfredaktor). V súčasnosti pracuje ako autor v slobodnom autorskom povolaní.
Od roku 1999 sa zaoberá terénnym vyhľadávaním starých povestí a príbehov viažucich sa k jednotlivým miestam a dejinným udalostiam. Je autorom a spoluautorom všetkých kníh z dielne Literárnej spoločnosti Pravé orechové. Celkovo ide o vyše štyridsať kníh, ktoré okrem slovenčiny vyšli aj v češtine, maďarčine, ukrajinčine, angličtine a nórčine.


Silvia Bolčová

Ako autorka pôsobí V PrO od roku 2012.

Zuzana Kratyinová

Ako autorka pôsobí v PrO od roku 2016.




Knihy z autorskej dielne Literárnej spoločnosti Pravé orechové

Rákoš – ¼udia a ich príbehy

Prvá kniha Literárnej spoločnosti Pravé orechové mala svoju oficiálnu prezentáciu v novembri 2002 vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach.

Kniha Rákoš 1427 - 2002 prezentuje obec v jej historickom vývoji, neradí sa však rýdzu medzi literatúru faktu. Okrem faktografických údajov prezentuje skutočné príbehy z obce prepísané do poviedok.

Kniha vznikla na základe spolupráce starostu obce Rákoš Vladimíra Turóciho a občianskych združení Literárna spoločnosť Pravé orechové a Klub milovníkov autentického folklóru.

Nachádza sa tu aj päť poviedok, skutočných príbehov z obdobia konca II. svetovej vojny. V tom čase sa nemecké vojská pevne usadili práve v tejto oblasti, pretože mylne predpokladali, že vojnový front pôjde cez Slanský priesmyk, a nie cez Dargov.

Kniha Rákoš 1427 - 2002 má teda dve časti. Prvú možno charakterizovať ako literatúru faktu, približuje rannú históriu obce, pôvod názvu, Slanský priesmyk ako starobylú obchodnú cestu, históriu Slanského hradu a zvyky spojené s rákošskou svadbou v minulosti. V druhej časti sa nachádzajú poviedky napísané na základe spomienok dedinčanov.

Obsah knihy:

Ranná história obce Rákoš - spracoval Slavomír Szabó
Hrad Slanec - spracoval Slavomír Szabó
Slanské vrchy - spracoval Slavomír Szabó
Rákošská svadba v minulosti - spracoval Vladimír Michalko z Klubu milovníkov autentického folklóru

Príbehy obyvateľov Rákoša:

Chlapec, ktorý kradol - autor: Slavomír Szabó
"Dvakrát vydatá!" - autorka: Alena Štrompová
Ako sa do Rákoša dostalo čapované pivo - autor: Slavomír Szabó
Zachráňte nás, tetuška! - autorka: Alena Štrompová
Kone za vojnu nemôžu - autor: Slavomír Szabó

Prízraky na Zlatej ceste

Druhá kniha z autorskej dielne Literárnej spoločnosti Pravé orechové mala svoju verejnú prezentáciu v októbri 2004 vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach.

Košické vydavateľstvo Interart uviedlo na knižný trh vskutku atypické literárne dielo. Pútavé príbehy tematicky čerpajúce z oblasti „medzi zemou a zemou“ sa neodohrávajú niekde vo vysnívanej krajine, ale v bezprostrednej blízkosti Košíc.

Kniha Prízraky na Zlatej ceste obsahuje dvadsať poviedok, v ktorých vystupujú bosorky, duchovia màtvych a iné záhadné mystické bytosti ako súčasť nášho sveta. Príbehy nevznikli na základe inšpirácie autorov. Členovia Literárnej spoločnosti Pravé orechové ich zozbierali medzi obyvateľmi dedín Myslava, Nižný Klátov, Hýľov a Zlatá Idka. Tieto obce sa nachádzajú na jednej ceste, kadiaľ sa v čase ťažby zlata v zlatoidských baniach vozil drahý kov do Košíc.

Príbehy, ktoré zvykneme označovať ako mystické a strašidelné, sa tradovali po mnoho generácií. Kniha však obsahuje aj také, ktoré sa údajne odohrali len nedávno. Vďaka ich beletristickému spracovaniu sa zachovajú, a i keď dôvera čitateľa v ich pravdivosť môže byť polemická, tvoria súčasť slovesnej kultúry národa. Poviedky upútajú svojou tajomnosťou a dejovým nábojom, zároveň dokumentujú stav vidieckej mágie a viery v sily dobra i zla ako jedného celku.

Súčasťou knihy je mapa s vyznačenými tajomnými miestami, kde sa zjavovali (zjavujú) záhadné prízraky: smrť, plamenný muž, tajomné ženy, či duch màtveho dieťaťa s hrudou zlata, ktorú ponúka tomu, kto ho pokrstí…

Kniha obsahuje aj 20 ilustrácií akademického maliara Andreja Haščáka.

Česká sùl a slovenský cukor

Kniha Česká sùl a Slovenský cukor je výsledkom spolupráce Jihočeského klubu Obce spisovatelù a košického občianskeho združenia Literárna spoločnosť Pravé orechové.

Dielo obsahuje 20 poviedok, 10 českých a 10 slovenských a vyšlo v českobudìjovickom vydavateľstve Rùže v roku 2005.

Z juhočeských spisovateľov sa v knihe prezentujú: František Niedl, Stanislava Bumbová, Vlasta Dušková, Stanislava Trkalová, Hynek Klimek, Miloslav Král Český, Hanka Hosnedlová, Petr Šulista, Michael Lorenc a Jan Flaška.

PrO v knihe ponúka poviedky z Kavečian, Vyšného Čaju, Tichého Potoka, Hýľova, Rudníka, Veľkej Idy, Malej Idy, Šace, Poľova a Košíc. Autormi týchto poviedok sú : Slavomír Szabó, Alena Štrompová, Eva Hajdu, Jana Hajduová, Beáta Tomášeková a Anna Domaniková.

Východné Slovensko: Päť v jednom

Kniha prezentuje tradované a skutočné historické príbehy obyvateľov východného Slovenska, pričom je v knihe pätnásť poviedok z prostredia Slovákov, Maďarov, Rusínov, Nemcov (Mantákov) a Rómov. Poviedky pochádzajú z obcí Herľany, Rozhanovce, Drienovec, Malá Tàňa, Miková, Kojšov, Medzev, Vyšný Medzev, Rovné a Ladomírová.

Kniha vyšla v roku 2008 a autorsky sa na nej podieľali Slavomír Szabó, Jana Hajduová, ¼ubica Andrásiová, Soňa Jakešová a Anna Domaniková.

Príbeh ako dedičstvo

Kniha nepatrí medzi beletristické diela, ale literatúru faktu. Prezentuje postavenie príbehu v nehmotnom kultúrnom dedičstve, možnosti záchrany starých príbehov a ich ďalšie využitie z hľadiska upevňovania lokálpatriotizmu, hrdosti na región a možností využitia povestí a lokálnej histórie v rozvoji turistického ruchu. Autorom je Slavomír Szabó, dielo vydali v roku 2008.

Zem bez príbehov = Strom bez koreňov

Kniha, ktorá vyšla v roku 2009, prezentuje tradované a skutočné historické príbehy obyvateľov Sene, Nižného Lánca, Vyšného Lánca, Nováčan, Šemše a Vyšnej Myšle. Desať poviedok napísali Slavomír Szabó, Anna Domaniková a Soňa Jakešová.

Petrovské poviedky

Kniha vyšla v roku 2010 a obsahuje desať poviedok, ktoré sme napísali na základe príbehov vypočutých v obci Petrovce nad Laborcom. Autorsky sa na knihe podieľali Jiří Zaťovič, Slavomír Szabó, Anna Domaniková a Soňa Jakešová.

Krajina v kolíske ticha

Kniha vyšla v roku 2010 a obsahuje dvanásť poviedok z dvanástich obcí Mikroregiónu Koromľa a okolie. Príbehy sú monotematické, ich témou je vidiecka mystika. Obcami miktoregiónu sú Husák, Kolibabovce, Koromľa, Krčava, Orechová, Petrovce, Porúbka, Priekopa, Tibava, Vojnatina, Vyšné Nemecké a Záhor. Súčasťou knihy je aj bedeker príbehmi mapovaného územia tak, aby sa čitateľ mohol vybrať po ich stopách. Autormi knihy sú Slavomír Szabó, ¼ubica Andrásiová, Anna Domaniková, Ján Mičuch a Jiří Zaťovič.

...ská si mi Krásna...

Kniha vyšla v roku 2010 a obsahuje desať poviedok, ktoré sme napísali na základe príbehov vypočutých v historickej obci Krásna nad Hornádom, dnes mestskej časti Košice - Krásna. Autorsky sa na knihe podieľali Slavomír Szabó, Jiří Zaťovič, Soňa Jakešová a Ján Mičuch.

Príbehy z Tokaja / Tales From Tokaj

Kniha vyšla v roku 2011 a obsahuje sedem poviedok, ktoré sme napísali na základe príbehov vypočutých na Tokaji. Zároveň obsahuje profily obcí na slovenskom území Tokaja a tradičné recepty z tejto oblasti. Kniha je dvojjazyčná a svoju prvú prezentáciu mala v Európskom parlamente v Bruseli pri príležitosti výstavy Slovenského Tokaja. Autormi knihy sú Slavomír Szabó, Anna Domaniková, Soňa Jakešová a Jiří Zaťovič.




Stručné informácie o uskutočnených projektoch

Rákoš – ¼udia a ich príbehy
2001 – 2002

Systematické terénne vyhľadávanie príbehov z druhej svetovej vojny v obci Rákoš, kde sa koncom roka 1944 usídlili nemeckí vojaci – delostrelci, chrániaci Slanský priesmyk ako prístupovú cestu do mesta Košice. Od novembra 1944 do januára 1945, keď nemecké vojská tušili svoju porážku, sa v Rákoši odohrali z historického i čitateľského hľadiska obzvlášť zaujímavé príbehy. Projekt bol ukončený vydaním knihy v roku 2002, ktorá okrem faktografického materiálu obsahuje päť poviedok napísaných na základe skutočných udalostí. Projekt bol financovaný z peňazí členov Literárnej spoločnosti Pravé orechové.

Historické obce Košické
2002 – 2003

S mestom Košice postupne splynuli historické obce Krásna nad Hornádom, ahanovce, Myslava, Lorinčík, Šaca, Košická Nová Ves, Barca, Poľov, Buzinka, Kavečany, Šebastovce, Vyšné Opátske. V piatkovom vydaní Košického večera sme uverejnili 33 poviedok napísaných na základe skutočných a tradovaných príbehov, ktoré sme zozbierali na území niekdajších historických obcí – dnes mestských častí mesta Košice. Poviedky tematicky čerpajú z obdobia, keď boli tieto mestské časti ešte samostatnými dedinami a mali typický vidiecky charakter. Aj tento projekt bol financovaný z peňazí členov Literárnej spoločnosti Pravé orechové.

Prízraky na Zlatej ceste
2002 – 2004

Na trase, ktorou sa v stredoveku vozilo zlato z baní pri Zlatej Idke do mesta Košice sa nachádzajú obce Zlatá Idka, Hýľov, Nižný Klátov a Myslava. Medzi starými obyvateľmi sme zozbierali 20 mystických príbehov, ktoré sa viažu k jednotlivým lokalitám (kaplnka, baňa, pohanský háj a podobne). Príbehy sme spracovali do poviedok a projekt bol ukončený vydaním knihy v roku 2004. Kniha okrem iného obsahuje aj mapu s označením miest, kde sa jednotlivé príbehy odohrali. Aj tento projekt bol financovaný z peňazí členov Literárnej spoločnosti Pravé orechové.

Poviedky na leto
2004

Deväť poviedok napísaných na základe v teréne zozbieraných príbehov z okolia Košíc bolo spracovaných v štúdiu Slovenského rozhlasu formou dramatizovaného čítania. Slovenský rozhlas ich odvysielal v júli a auguste 2004. Aj tento projekt bol financovaný z peňazí členov Literárnej spoločnosti Pravé orechové.

Zánik Rudníckych kúpeľov
2004

Pre vznik rozhlasovej hry Zánik Rudníckych kúpeľov bolo obzvlášť náročné skompletizovať všetky fakty týkajúce sa útoku ruských výsadkárov a partizánov z okolia obce Hýľov na nemecký muničný sklad v Rudníckych kúpeľoch. Kontaktovali sme sa hlavne s pravdepodobne s posledným zo žijúcich partizánov útočiacej skupiny a ženou, ktorá musela pod hrozbou násilia zvážať muníciu z okolitých dedín do kúpeľov. Táto munícia mala byť použitá pri obrane mesta Košice (veľmi málo známy historický fakt), čo prekazil neočakávaný nočný útok. V ďalšej časti sme študovali históriu oslobodzovania Košickej kotliny z viacerých zdrojov. Aj keď z Rudníckych kúpeľov ostali len ruiny zarastajúce lesom, príbeh o ich historickej úlohe počas vojny sa takto zachoval. Rozhlasová hra je beletristickou rekonštrukciou príbehu podľa spomienok účastníkov a verifikácie faktov, vystupuje v nej väčší počet historicky reálnych postáv a Slovenský rozhlas ju už odvysielal viackrát. Aj tento projekt bol financovaný z peňazí členov Literárnej spoločnosti Pravé orechové.

Tam okolo Levoče
2004
Časť leta sme strávili v Levočských vrchoch, kde sa nachádzajú rusínske obce spišsko-gemerského pomedzia. Ide o dediny Nižné Repaše, Torysky, Oľšavica a Tichý Potok. Na základe rozprávania starých obyvateľov sme beletristicky zrekonštruovali dvanásť tradovaných a skutočných príbehov. Najstarší z nich je doposiaľ nepublikovaná povesť, ktorá dejovo siaha do začiatku 14. storočia. Dejovo najmladší je príbeh z päťdesiatych rokov 20-teho storočia a viaže sa k vzniku vojenského pásma Javorina. Kniha je ukončená, pripravená na vydanie, v súčasnosti čakáme na vyjadrenie Ministerstva kultúry SR. Aj táto aktivita bola financovaná z peňazí členov PrO.

Zachráňme staré príbehy pre budúcnosť
2005

Projekt, ktorého internetovú formu si práve prezeráte, finančne podporila Karpatská nadácia a Košický samosprávny kraj. Nachádzajú sa tu jednak staršie poviedky, ktorých publikačná exkluzivita nie je viazaná autorskými zmluvami na konkrétnych vydavateľov. Web sa postupne dopåňa o nové poviedky a krátke príbehy, pričom za prioritnú radíme mikroregión Košice – Jasov, kde sa nachádzajú obce Malá Ida, Šemša, Hodkovce, Nováčany, Rudník a Jasov. Okrem vyhľadávania starých príbehov a ich beletristického spracovania zakladáme zbierku historických fotografií regiónu.

Veľkonočný kôň
2005

Rozhlasovú hru Veľkonočný kôň, ktorú napísal Slavomír Szabó, odvysielal Slovenský rozhlas na Veľký piatok v roku 2005. Ide o beletristické spracovanie skutočného príbehu, ktorý sa stal v roku 1948 v obci Krásna nad Hornádom, dnes mestská časť Košice - Krásna. Príbeh pojednáva o sporoch medzi pašerákmi koní, ktorí prevádzali zvieratá z Maďarska cez hranice v oblasti Zemplína a kým ich predali, boli ustajnené v Krásnej. Februárová zmena politického režimu vniesla chaos aj do radov pašerákov, ktorí sa rozdelili na niekoľko skupín. Po nevyjasnenej smrti jedného z nich nadišiel čas na pomstu, a tak šéfovi pašerákov pod mostom obesili koňa. Bolo to presne na Veľký piatok a príbeh sa odohráva na pozadí veľkonočných udalostí.

Česká sùl a Slovenský cukor
2005
Spoločný projekt Literárnej spoločnosti Pravé orechové a Jihočeského klubu Obce spisovatelù ČR. Kniha, ktorá vyšla v českobudìjovickom vydavateľstve Rùže obsahuje 20 poviedok, z toho 10 od českých spisovateľov a 10 od členov Literárnej spoločnosti Pravé orechové. Slovenské poviedky mapujú regionálne historické príbehy východoslovenského regiónu, konkrétne z Kavečian, Vyšného Čaju, Tichého Potoka, Hýľova, Rudníka, Veľkej Idy, Malej Idy, Šace, Poľova a Košíc.

„Prebačeno“
2005
Rozhlasová poviedka napísaná na základe objednávky Slovenského rozhlasu. Ide o skutočný príbeh z dvadsiatych rokov 20. storočia, ktorý sa odohral v obciach Levočských vrchov. Príbeh zachytáva postavenie ľudí, ktorí sa vrátili na Slovensko po rokoch strávených na prácach v Amerike, taktiež približuje ľudové zvyky, ktoré vládli v tamojšom regióne osídlenom Rusínmi.

Mountains in our window
2005 - 2006
Projekt neziskovej organizácie Kostitras z Prešova. Úlohou PrO ako spolupracujúcej organizácie bolo nájsť a literárne spracovať desať starých príbehov, ktoré sa odohrali na miestach, ktorými vedie budovaná turistická cyklotrasa. Príbehy majú byť uverejnené v knihe, ktorá bude zároveň slúžiť ako turistický sprievodca danou cyklotrasou.

Prízraky z našich chotárov
2005 – 2006
Výskum, zozbieranie a literárne spracovanie pätnástich príbehov z okolia Košíc, ktoré na pozadí deja dokumentujú praktiky vidieckej mágie a odrážajú vieru dedinských obyvateľov v tajomné sily medzi nebom a zemou. Kniha je pripravená na vydanie.

Zjavenie svätej Anny
2006
Rozhlasová poviedka napísaná na základe objednávky Slovenského rozhlasu. Ide o legendu, ktorá sa viaže k obdobiu pred 17. storočím, kedy sa nad obcou Rudník údajne stal zázrak. Dnes tam na lúke uprostred lesov stojí Kostol svätej Anny, pútnické miesto veriacich.

Zachráňme svoju identitu
2006
Projekt, ktorý finančne podporil U.S. Steel Košice. Jeho výsledky si môžete pozrieť na tomto webe. Ide o zbieranie a beletrizáciu starých príbehov, ale aj fotografií a informácií z obcí Seňa, Trstené pri Hornáde, Vyšná Myšľa, Veľká Ida a Nižný Lánec.

Pamäť ľudu: Okres Michalovce
2007
Projekt v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom je zameraný na desať obcí okresu Michalovce. Sú to Krásnovce, Šamudovce, Lastomír, Bracovce, Sliepkovce, Pozdišovce, Senné, Palín, Poruba pod Vihorlatom a Rakovec nad Ondavou. Projekt je naplánovaný na celý rok 2007 a počíta s vytvorením 60 poviedok na základe skutočných a tradovaných historických príbehov. Zaoberá sa tiež záchranou historických fotozáberov, tradičných zemplínskych receptov a tvorbou profilov nositeľov tradícií.

Zachráňme staré príbehy, aby sme nestratili svoju identitu
2007
Projekt v spolupráci s Karpatskou nadáciou finančne podporili Stredoeurópska nadácia a spoločnosť Slovnaft, a.s., člen Skupiny MOL. Do mája 2007 projekt počíta so záchranou a literárnym spracovaním 50 historických príbehov, a tiež so záchranou historických fotozáberov. Špecifikom projektu je začlenenie všetkých národov, národnostných menšín a etník z územia východného Slovenska. Vznikajú teda poviedky z rýdzo slovenského prostredia, tiež však z rusínskeho, maďarského, nemeckého ("mantáckeho") a rómskeho. Projekt realizujeme v desiatich vytipovaných obciach. V máji 2007 bude projekt zavàšený aj vydaním knihy, v ktorých bude 15 vybraných poviedok.

Pamäť ľudu: Slanské vrchy
2008
Projekt v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom zameraný na desať obcí Slanských vrchov. Projekt naplánovaný na celý rok 2008 a počíta s vytvorením 60 poviedok na základe skutočných a tradovaných historických príbehov. Zaoberá sa tiež záchranou historických fotozáberov, tradičných zemplínskych receptov a tvorbou profilov nositeľov tradícií.

Pamäť ľudu: Terra incognita - štart
2009
Projekt v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom zameraný na sedem obcí Tokaja. Projekt naplánovaný na tri mesiace, počas ktorých sa vytvorilo 21 poviedok na základe starých tokajských príbehov a 21 rozprávok. Zaoberal sa tiež záchranou historických fotozáberov, tradičných tokajských receptov a tvorbou profilov nositeľov tradícií.

Petrovské poviedky
2009
Projekt v spolupráci s obcou Petrovce nad Laborcom. Počas projektu sme v obci zozbierali a literárne spracovali 10 historických príbehov. V závere vznikla kniha Petrovské poviedky.

Krajina v kolíske ticha
2009
Projekt v spolupráci s Mikroregiónom Koromľa a okolie. Počas projektu sme v dvanástich obciach zozbierali a literárne spracovali 12 tradovaných príbehov a vytvorili bedeker pre turistov. V závere vznikla kniha Krajina v kolíske ticha.