Gelnica: Gelnický hrad
@ :: Gelnica - okolie ::
Nov 08 2009, 00:10 (UTC+0) | Gelnica – okres Gelnica: Priamo v západnej časti mesta na vyvýšenom mieste, kam vedie chodník z Krížnej ulice, sa nachádzajú pozostatky stredovekej pevnosti. Jeho návšteva je skôr určená „skalným fanúšikom“ slovenských hradov, pretože torzo niekedy honosného a dôležitého sídla tvorí už len niekoľko zvyškov múrov a rozľahlá trávnatá plocha pripomínajúca park.
História
Počiatky výstavby hradu sa viažu k vláde uhorského kráľa Ondreja II. do roku 1234. Miesto na výstavbu určil kráľovský poverenec Gottfried Klingsoher. Gelnica bola i je obklopená horami s vysokým výskytom kvalitných rúd, bane i mesto potrebovali ochranu. V prvej etape výstavby mal hrad jednoduchý oválny tvar. Poslúžil však svojmu účelu, pretože v čase tatárskych vpádov sa stal nedobytným. Počas nepokojov za vlády Ladislava IV. ho však v roku 1274 dobyli Rolandovi povstalci. Hrad držali až do roku 1285, kedy ich porazilo kráľovské vojsko. V roku 1343 hrad opäť dobyli Bebekovci z Krásnej Hôrky, ale aj tí nakoniec podľahli kráľovej armáde.
Počas vojen Jána Jiskru na území súčasného Slovenska sa Gelnica i s hradom dostala do jeho moci a ovládal ju v rokoch 1147 až 1462. Kráľ Matej Korvín potom v roku 1465 daroval mesto i hrad rodu Zápoľský.
Hradná pevnosť pravdepodobne doplatila najviac na uhorské dvojvládie. V novembri 1526 bol v Stoličnom Belehrade za uhorského kráľa korunovaný Ján Zápoľský a v novembri 1527 v tom istom meste, ba dokonca aj tým istým kňazom (nitriansky biskup Štefan Podmanický) zasa korunovaný Ferdinand I. Habsburg. Počas vnútorných bojov Uhorska bol hrad zničený. Po porážke Jána Zápoľského (1531) daroval Ferdinand I. Gelnický hrad Alexovi Turzovi (Thurzo), pretože rod Turzovcov patril medzi tých šľachticov, ktorí sa už mesiac po korunovácii Štefana Zápoľského rozhodli kráľa zvrhnúť a korunovať Habsburga. Turzovci hrad rekonštruovali.
V roku 1636 vymrel rod Turzovcov po meči, ale hrad ostal nepriamo v ich vlastníctve. Kráľ Ferdinand III. ho zveril grófovi Štefanovi Čákimu (Csáky) a jeho manželke Eve Forgáčovej (Forgách). Práve jej matkou bola Zuzana Turzová, dcéra Alexandra Turzu. Keďže v danom čase prebiehalo povstanie Juraja Rákociho (Rákoczi) proti Štefanovi Čákimu v boji o kniežací stolec, Čákiovcom sa podarilo obsadiť a obývať hrad až v roku 1652. Boje však neutíchali, Gelnica bola obsadená raz jedným, inokedy iným vojskom, až bol hrad úplne zničený. Údaje o jeho praktickom zániku sa rozchádzajú. Niektoré zdroje udávajú rok 1685, iné zasa 1710. Isté však je, že podľa záznamu z roku 1765 už slúžil iba ako miesto výcviku gelnických husárov. Naviac, hradné múry sa rozoberali na stavbu mestskej radnice. Dokonca v roku 1839, keď sa hrad stal majetkom Gelnice, vedenie mesta prikázalo stojace časti múrov zbúrať, pretože neboli pevné a znamenali hrozbu. Stalo sa tak po smrti istého stolárskeho učňa Haasa, ktorého zasypali kamene, keď sa z hradby pokúšal vytiahnuť drevený trám. V danom čase tu ešte stáli štyri bašty.
Počas vykopávok v roku 1963 okrem štandardných nálezov prišlo na objav bohatého podzemia. Objavilo sa štrnásť podzemných chodieb.
Súčasnosť
Dnes tu návštevník nájde zvyšky 130 cm hrubého obvodového múra na južnej strane a torzo viacpodlažnej strážnej veže. Je to miesto s pekným výhľadom na okolité hory. Lokalitu miestni obyvatelia označujú ako Zámčisko.
Slavomír Szabó
Informačné zdroje:
Turistická informačné kancelária Gelnica
Belo Polla: Hrady a kaštiele na východnom Slovensku (Východoslovenské vydavateľstvo, 1980)
¼udovít Janota: Slovenské hrady (Columbus, 1996)
Autorský koletív: Kniha kráľov (Kleio, 1998)
Dušan Kováč a spol.: Kronika Slovenska I (Fortuna Print&Adox, 1998).
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
