Gelnica: Barokový evanjelický kostol
@ :: Gelnica - okolie ::
Feb 08 2010, 14:33 (UTC+0) | Gelnica, okres Gelnica: Hľadať evanjelický kostol v Gelnici podľa veží vyčnievajúcich nad okolité strechy by bolo chybou. Chrám na prvý pohľad zaujme už tým, že žiadnu vežu nemá. Napriek tomu pri pohľade do vnútra zistíte, že ide o vskutku úžasnú stavbu, a to ako svojimi rozmermi, tak i čistotou architektonického slohu. Celé Lutherovo námestie, kde sa evanjelický kostol nachádza, pozostáva z budov postavených v štýle tereziánskeho baroka. Námestie bolo vybudované v druhej polovici 18. storočia a svoj architektonický ráz si zachovalo doposiaľ.
V čase šírenia nových náboženských prúdov, tiež známych ako protestantské alebo reformované, sa od katolíckej viery odklonilo až osemdesiat percent obyvateľov územia súčasného Slovenska. Mnoho kostolov prešlo do rúk novým cirkvám, medzi nimi v druhej štvrtine 16. storočia aj gotický kostol v Gelnici. Nasledovala cielená protireformácia, ktorej snahou bolo získať veriacich späť pod vplyv Vatikánu. Tak aj v roku 1671 na zásah Čákiovcov (Csáky) vrátili gelnícki evanjelici kostol katolíkom a stretávali sa len v domoch.
Na prelom v slobode a zrovnoprávneniu vierovyznaní došlo až za vlády cisára Jozefa II., ktorý v roku 1781 vydal tzv. tolerančný patent. O dva roky nato gelnickí evanjelici kúpili pozemky na Úzkej lúke (dnes Lutherove námestie), kde sa najskôr odohrávali bohoslužby pod holým nebom. Historické záznamy uvádzajú, že tomu takto bolo 346 krát. K miestnym historickým zaujímavostiam patrí akt získavania financií na budúci kostol. Na lúke rozložili bielu plachtu, na ktorú veriaci prinášali peniaze. Keď zbierka cca o rok dosiahla výšku 30 tisíc zlatých, začali stavať kostol. Hovorí sa, že kostolný oltár stojí presne na tom mieste, kde kedysi na lúke ležala povestná biela plachta na dary.
Kostol stavali tri roky, a i keď existoval spomínaný tolerančný patent, evanjelici sa nesmeli svojimi stavbami rovnať rímskokatolíckej cirkvi. Preto ho nemohli vybudovať v centre mesta, nesmeli mu postaviť ani vežu a nemohol mať zvony. Aj z toho dôvodu sú dnes v Gelnici výnimočné udalosti evanjelikov oznamované zvonmi katolíckeho kostola a polovica jeho veže je v liste vlastníctva evanjelickej cirkvi a.v. Zo získaných financií, ktoré pochádzali najmä z baníckych rodín a cechov, zakúpili aj organ, oltár, kazateľnicu a krstiteľnicu. Na znak vďaky cisárovi, ktorý vydal tolerančný patent, sa v kostole nachádza aj historický obraz Jozefa II.
Gelnica bola bohatým mestom a jeho prevažne nemeckí obyvatelia 18. storočia sa hlásili najmä k evanjelikom. Preto je kostol postavený pre vyše 3 000 (!) veriacich. Po II. svetovej vojne, keď boli nemeckí obyvatelia deportovaní do Nemecka, sa na rozlúčkovej bohoslužbe zúčastnilo približne 5 000 obyvateľov mesta a okolia.
Návštevníka isto zaujme dobový oltár, ktorého obraz je však o niečo mladší ako stavba. Pochádza z roku 1887, namaľoval ho Karol Jakobey a zobrazuje Samaritánku a Krista. Zaujímavo vyznieva aj banícky chór na pravej strane chrámu, ktorého priečelie stvárňuje scény z dolovania baníkov. Nad výjavom sa nachádza nadpis „Roberti Hauerschaft“. Ten pripomína, že chór nechali postaviť haviari z bane Roberti.
Slavomír Szabó
GPS: N 48°51,212´ / E 20°56,075´
Kontakt na faru:
Ev. a. v. farský úrad, Lutherovo nám. 5, 056 01 Gelnica
e-mail: gelnica@ecav.sk
Informácie k tomuto článku nám poskytli riaditeľka Baníckeho múzea v Gelnici Mgr. Darina Demková a farárka Ev. a.v. farského úradu v Gelnici Mgr. Milada Krížová.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
