Markušovce: Markušovčan – folklórny súbor
@ :: Nositelia tradícií ::
Mar 19 2010, 11:15 (UTC+0) | Markušovce, okres Spišská Nová Ves: Folklórny súbor Markušovčan vznikol v roku 1978, keď mama troch bratov - Štefana, Milana a Dušana Krčmárovcov – začala pracovať s miestnym klubom dôchodcov a požiadala ich, aby prišli zahrať na harmonike. Záujem o prezentáciu spišského folklóru tak, ako si ho členky pamätali minimálne z medzivojnového obdobia, narastal a vznikol súbor, ktorý začal vystupovať na rôznych miestnych podujatiach.
Od tých čias Markušovčan urobil veľký skok v oblasti prezentácie i skladby repertoáru, do ktorého včleňuje predovšetkým pôvodné piesne a autentické zvyky typické najmä pre ich obec. Ich vystupovanie na okolí inšpirovalo aj ľudí v Harichovciach, Jamníku a Tepličke, kde po ich vzore vznikli ďalšie folklórne súbory.
Charakterizovať miestnu kultúru, ktorú Markušovčan prezentuje, znamená poznať niekdajší kolorit života v Markušovciach. Hrad uprostred obce, dva kaštiele, viacero kúrií – bolo to miesto, kde obyvatelia žili v úzkom kontakte s vyššou spoločenskou vrstvou – od baróna a grófov až po bohatých zemanov. Dejiny obce ovplyvnili šľachtické rody Mariássy, Vieland, Csáky i ďalšie. Miestni obyvatelia sa delili na banícke rodiny – zvané „koloniale“ (pracovali najmä v Rudňanoch), správcov šľachtických majetkov a ich priamych zamestnancov – zvaných „majetkáre“ alebo „bíroše“, tretiu skupinu tvorili sedliaci – zvaní „kudlone“. Každá z týchto vrstiev mala síce podobné zvyky, avšak v rámci „kást“ sa predsa len líšili.
Kroje, v ktorých sa Markušovčan prezentuje, vychádzajú z vidieckeho oblečenia, ktoré sa tu nosievalo už v medzivojnovom a tesne povojnovom období. Mužské nohavice a vesty sú čierne, čo súvisí najmä s niekdajším vplyvom baníckej kultúry.
Súbor sa prezentuje predovšetkým svojimi piesňami s harmonikou a ozembuchom, tiež hranými pásmami s miestnymi zvykmi a tancami. Piesne do repertoáru zaradzujú na základe zberateľskej činnosti – či už zo spomienok najstarších členiek, alebo zbieraním od najstarších žijúcich obyvateľov dediny. Vďaka niekoľkým desaťročiam existencie zachránili aj ľudové piesne, ktoré si pamätali už len ľudia, ktorí medzitým opustili tento svet.
V súčasnosti má folklórny súbor Markušovčan 11 členov, 4 mužov a 7 žien. V prípade záujmu sú pripravení vystúpiť podľa požiadaviek objednávateľa aj v menšom počte.
Piesne ponúkajú na vystúpenia podľa ich charakteru ako banícke, roľnícke, pijacké a obradové. Obradové sa zvykli v minulosti spievať pri určených príležitostiach, napr. na fašiangy, na Vianoce, svadobné a podobne. Pokiaľ má organizátor záujem, aby zazneli všeobecne známe ľudovky, ktoré si môžu spoločne zaspievať aj diváci, majú v repertoári aj tie.
Markušovčan každým rokom vystupuje vo svojej obci na viacerých podujatiach, z ktorých sú pravidelné „Stavanie májov“ a „Jánske ohne“. Vystupuje najmä na rozličných folklórnych slávnostiach v Košickom samosprávnom kraji a okolí, prijíma aj ponuky na rôzne príležitostné vystúpenia pri rozličných oslavách alebo pre domovy dôchodcov, školy a iné organizácie; tiež na objednávky na svadby, kde ako účastníci prevádzajú mladomanželov, rodičov a hostí jednotlivými obradmi od odpytovania cez svadobný sprievod až po čepčenie a rejdový tanec. Sú ochotní vystúpiť všade, kde je záujem o folklór alebo reprezentáciu Spiša. Ich vystúpenia často spestruje ľudová rozprávačka Kristína Dobranská.
Ponuka pódiovej prezentácie tematických pásiem:
Jednotlivé pásma je možné prezentovať minimálne v 15 minútových vystúpeniach, optimálne v 30 minútových vystúpeniach. Pri zaradení viacerých tematických vhodných piesní je možné ísť aj vysoko nad 30 minút.
Výhon – priblíženie zvykov „na Juraja“, ktoré mali zabezpečiť celoročnú dobrú pašu a ochranu stád, ale tiež ochranu pastierov a úbytok bodavého hmyzu. K miestnym rituálom patrilo „čarovanie“ s vajcom v pahrebe.
Na panské – rituál, ktorý údajne zaviedol majiteľ pálenice barón Vieland a spočíva v povinnom posilňovaní pálenkou pred prácou „aby vládali“ vytvoriť pole aj tam, kde je neúrodná zem. Nasleduje menovanie šafára – dozorcu, prerozdelenie práce pre zberačov kameňov z pozemkov, čo sa majú premeniť na polia a kopačov, ktorí zúrodňujú pôdu.
Na salašu – toto pásmo ponúkajú v dvoch verziách. Ako ukážku starých čias s bačovskými tancami a výrobou syra, ale tiež vo humornej verzii, keď salaš navštívi turista z mesta.
„Fašengy“ – čiže Fašiangy zobrazujú zvyky fašiangového sprievodu, ktorý navštevuje bohatých gazdov s úmyslom, aby im za piesne a predvedené tance daroval niečo na spoločnú oslavu - zvyčajne kus mäsa, ktorý rituálne napichne na fašiangový ražeň.
Vianočné pásmo – prezentácia vianočných zvykov na Spiši a koledovania „Betlehémcov“.
Kontakt:
FS Markušovčan
Štefan Krčmár
Brezová 228/4
053 21 Markušovce
mobil: 0904 676 445
(spracoval: Slavomír Szabó)
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
